Rodinným firemným tunelom má odzvoniť

Syn majiteľa krachujúcej firmy sa vyváža na luxusnom, pôvodne firemnom aute. A na druhej sú veritelia, ktorí márne čakajú na svoje peniaze. Takéto nezriedkavé prípady sa majú stať minulosťou.

26.11.2014 21:00
automobil, auto, koleso Foto:
Ak majiteľ firmy prevedie napríklad luxusné firemné auto na dcéru, a to za podmienok, ktoré nie sú štandardné, bude sa vyžadovať vrátenie tohto vkladu späť do spoločnosti.
debata (8)

Štát totiž pripravil zmenu legislatívy, ktorá by mala zabrániť tomu, aby si spoločníci vo firme previedli peniaze na iné spoločnosti či rodinných príslušníkov a dlžníci tak zostali bez peňazí.

„V praxi sa veľmi často stretávame s tým, že veritelia v exekúcii alebo v konkurze zistia, že dlžníkom je už iba prázdna spoločnosť, ktorej majetok spoločníci predtým postupne previedli na iné svoje spoločnosti alebo na rozličné nastrčené osoby. Ministerstvo spravodlivosti správne identifikovalo chýbajúci nástroj, ktorý môže plošne a účinne brániť takému flagrantnému zneužitiu obmedzeného ručenia spoločníkov,“ hovorí advokát a partner spoločnosti TaylorWessing e/n/w/c Andrej Leontiev.

Novela Obchodného zákonníka prináša od januára budúceho roka úpravu zákazu vrátenia vkladov spoločníkom, to znamená zavedenie osobného ručenia konateľov spoločnosti za nevýhodné transakcie uzatvorené medzi spoločníkmi a samotnou s. r. o. Podobne to funguje v Nemecku či Rakúsku.

Prepych v rodinných eseročkách sa má skončiť

„Podnikateľ kúpi auto dcére, ktoré je napísané na firmu, ale vyváža sa na ňom dcéra. Rakúske či nemecké súdy to považujú za vrátenie vkladu v prípade, že sa firma ocitne v krachu,“ hovorí Leontiev.

V prípade, že sa firma dostane do konkurzu, môže konkurzný správca v rámci vymáhania podlžnosti voči veriteľom siahnuť práve po majetku, ktorý firma prevedie na svojich príbuzných.

„Existuje u nás veľa spoločností, kde spoločníci sú rodičia a zamestnávajú svoje deti. Napríklad ich dcéra robí vo firme štandardnú administratívnu prácu so štandardným platom. No mimo toho jej spoločnosť platí najdrahší paušál na mobil a preváža sa na luxusnom firemnom aute. Toto je po novom plnenie, ktoré poskytla spoločnosť príbuznej osobe za podmienok, ktoré nie sú štandardné, preto sa to bude považovať za vrátenie vkladu do spoločnosti,“ spresňuje právnik Juraj Frindrich z advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c.

Opatrenie sa však bude týkať len s. r. o., čo podľa právnikov nie je dostatočným riešením. „To, že je eseročiek v súčasnosti ďaleko najviac, vôbec neznamená, že neduhom tunelovania trpia iba ony. Aj niektoré nedávne veľké konkurzné a reštrukturalizačné prípady týkajúce sa akciových spoločností priamo svedčia o opaku,“ povedal Leontiev.

Dôsledkom môže byť, že dosiaľ túto najfrekventova­nejšiu právnu formu nahradia akciové alebo komanditné spoločnosti, na ktoré sa úprava zákazu vrátenia vkladu nevzťahuje a postihy nehrozia. Rezort spravodlivosti tvrdí, že ak sa tak stane, bude presadzovať, aby sa zákon týkal aj akcioviek.

Novela Obchodného zákonníka prináša aj ďalšie zmeny. Začínajúci podnikatelia, ktorí si chceli dosiaľ založiť firmu, museli zložiť minimálne 5–tisícové imanie. Od 1. januára roka im na to bude stačiť aj jedno euro. Ministerstvo spravodlivosti však zároveň zavádza viacero obmedzení, pre ktoré sa im takéto podnikanie nemusí nakoniec celkom vyplatiť. Zmeny sa budú týkať aj tých, ktorí pod eseročkami podnikajú už teraz.

Novelu, ktorá už prešla vládou aj parlamentom, stopol minulý týždeň prezident Andrej Kiska. Ten tvrdí, že novela zákona deformuje podnikateľské prostredie. Predkladatelia návrhu však oponujú, že chcú zmenami takisto bojovať proti daňovým únikom. Pôvodný návrh už meniť nechcú. Vládny Smer má v parlamente väčšinu, zákon by mal byť schválený aj bez podpisu prezidenta.

Štvrtina zisku má zostať vo firme

Novela umožní od budúceho roka na jednej strane založiť s. r. o. za jedno euro, no súčasne obmedzí lacným eseročkám možnosť vyplácania zisku, zvýši minimálnu výšku rezervného fondu a limituje počet spoločníkov na päť. V súčasnosti zákon povoľuje mať v prípade eseročky s minimálnym päťtisícovým imaním aj 50 spolumajiteľov.

Lacné eseročky pritom od budúceho roka budú musieť uvádzať na všetkých obchodných dokumentoch, že boli založené za jedno euro. Týka sa to však aj všetkých podnikateľov, ktorých výška základného imania nedosiahne 25–tisíc eur. Všetky takéto eseročky takisto musia vytvárať rezervný fond vo výške aspoň 2,5 tisíca eur. V súčasnosti je minimálna hodnota rezervného fondu u takýchto s. r. o. na úrovni desať percent z hodnoty základného imania danej firmy. Napríklad pri eseročkách so základným imaním vo výške 5–tisíc eur to predstavuje 500 eur.

Ďalšou nevýhodou lacných s. r. o. so základným imaním nižším ako 5–tisíc eur bude to, že si spoločníci môžu vyplácať len tri štvrtiny zo zisku.

„Neznamená to, že štvrtinu zisku niekto spoločníkom berie, ale má jednoducho zostať spoločnosti. Každý starostlivý hospodár by mal investovať do rozvoja spoločnosti,“ vysvetľuje jeden z tvorcov zákona Martin Maliar, generálny riaditeľ sekcie civilného práva na ministerstve spravodlivosti.

„Nechceme, aby si začínajúci podnikatelia ,prejedli‘ zisky tak, že si ich všetky rozdelia na dividendách, ale aby časť investovali aj na nákup napríklad nových strojov či technológií. V tomto smere sme sa inšpirovali Nemeckom, ktoré má v zákone stanovené rovnaké podmienky pre startupy,“ doplnil Maliar.

Zároveň dodáva, že povinnosť uvádzať imanie na faktúrach nespôsobí podnikateľom žiadne dodatočné náklady.

„Už dnes platí pravidlo, že ak spoločnosť uvádza výšku základného imania, tak uvádza aj rozsah jeho splatenia. Nevnímame to ako veľkú administratívnu záťaž pre podnikateľov,“ konštatuje Maliar.

Leontiev si myslí, že zákon nie je nastavený správne. „Je zrejmé, že to výrazne sťaží napríklad pôsobenie startupov, ktoré bežne potrebujú ponúknuť podiely na spoločnosti svojim spolupracovníkom. Celkovo ide o obmedzenia, ktoré sa orientujú na základné imanie, napriek tomu, že prax celkom presvedčivo ukazuje, že tento parameter nič nevypovedá o fi nančnom zdraví spoločnosti a veriteľov účinne nechráni,“ komentuje Leontiev.

Lacné eseročky žnú v Česku úspechy

V susednej Českej republike lacné eseročky, ktoré budú realitou na Slovensku od nového roka, majú úspech. Česi ich zaviedli do legislatívy v januári tohto roka. Firiem so základným kapitálom jedna česká koruna vzniklo od januára viac ako tisíc. Do vlaňajška bol základný kapitál stanovený na 200–tisíc českých korún (7 250 eur). Podľa poradenskej spoločnosti Bisnode bolo v tomto roku 64 percent eseročiek, teda spolu takmer 8–tisíc firiem registrovaných s nižším imaním než 200–tisíc korún, z toho 8,3 percenta, teda vyše tisíc, bolo založených za jednu korunu. Len 3,6 percenta firiem má kapitál vyšší ako 200–tisíc Kč. Zákon však súčasne priniesol väčšiu zodpovednosť samotných konateľov. Tí môžu prísť pri insolvencii aj o svoj majetok. Platí, že ak sa spoločnosť dostane do úpadku a jej zástupcovia vedeli alebo mohli, alebo mali vedieť, že jej hrozí úpadok, a neurobili pre odvrátenie všetko, čo mali, ručia za záväzky svojím majetkom. Na Slovensku sa síce navrhuje, aby konateľ eseročky v kríze narýchlo zvolal valné zhromaždenie a vypracoval ozdravný plán firmy, no keď to neurobí, postih mu za to nehrozí.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #s.r.o. #firma