Rozprava k zákonu roka trvala oproti iným rokom nezvyčajne krátko, necelé dva dni. Svojimi hlasmi zákonodarcovia rozhodli aj o viacerých pozmeňujúcich návrhoch, keďže návrh rozpočtu do parlamentu putoval oklieštený, vzhľadom na vtedy aplikované sankcie z tretieho pásma dlhovej brzdy. Deficit v pôvodnej verzii rozpočtu bol plánovaný na 1,98 % hrubého domáceho produktu, minister financií Peter Kažimír však už avizoval, že pozmeňujúcimi opatreniami sa zrejme navýši pod hranicu 2,5 % výkonu ekonomiky.
Slovenský rozpočet posudzoval ešte pred schvaľovaním aj Brusel a zaradil ho do pätice najlepších v krajinách eurozóny. Podľa ministra Petra Kažimíra tak nebude musieť pri stretnutí ministrov financií odpovedať na otázky, ale ich bude môcť sám klásť iným kolegom, ktorých rozpočet Brusel tak dobre nehodnotí.
Prečítajte si aj komentár Martina Kováčika Šesť ťažkých rokov.
Schválený rozpočet je v súlade s plánom dosiahnuť v roku 2017 vyrovnané hospodárenie štátu, tvrdí Kažimír. Je to podľa neho prvý rozpočet od hospdárskej krízy, ktorý podporuje priority vlády – zamestnanosť a školstvo. Spomenul v tomto zmysle zníženie odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov a zvýšenie platov učiteľov. Pripomenul aj priaznivé informácie od Štatistického úradu SR, ktoré hovoria o tom, že rast HDP na Slovensku neťahá len vývoz, ale aj investície a domáca spotreba. Napríklad november priniesol najvyššie maloobchodné tržby v tomto období od roku 2010.
KDH: Rozpočet je zlou správou
Schválenie rozpočtu na budúci rok v aktuálnej podobe je zlou správou pre ľudí. Konštatuje to podpredseda KDH Miloš Moravčík, podľa ktorého rozpočet prináša vyššie dane, vysoké ceny v obchodoch a nárast zadlženia. „Vláda sa síce chystá ľuďom niečo dať, ale násobne viac im zoberie,“ hovorí s tým, že len cez zmeny v daniach zoberie vláda ľuďom dva a pol násobne viac, ako im dá. „Dobrý rozpočet by mal namiesto zvyšovania daní znižovať predraženie nákupov vo verejnej správe. Finančná pomoc by mala smerovať adresne tým, ktorí ju potrebujú,“ dodal Moravčík.
Kritikou nešetria ani ďalší opoziční predstavitelia. Šéf SaS Richard Sulík hovorí, že mu v rozpočte chýbajú najmä opatrenia na strane výdavkov, napríklad v rušení úradov či škrtaní dávok a benefitov pre ľudí, ktorí ich reálne nepotrebujú.
Podľa poslanca Jozefa Kollára vláda za štyri roky od roku 2012 do roku 2016 ušetrí výdavky na chod štátu iba 1,7 %. Na druhej strane sa v parlamente navyšovali ďalšie výdavky na budúci rok na vrub zvyšovania schodku. „Takto schválený rozpočet plní pravidlá Európskej únie, ale za cenu dusenia podnikania, zvyšovania daní a odvodov do takej miery, že Slovenská republika sa stala jedným z najhorších miest na podnikanie v celej Visegrádskej štvorke. Vláda likviduje strednú vrstvu,“ uviedol Kollár.
Poslanci pridali rezortom peniaze
Oproti návrhu rozpočtu, ktorý putoval do parlamentu z vlády, si po prerokovaní návrhu v pléne Národnej rady SR polepšilo viacero rezortov. Ministerstvo zdravotníctva dostane naviac spomínané financie na pokrytie nákladov odvodovej odpočítateľnej položky v sume 152 mil. eur, okrem toho na základe odsúhlaseného poslaneckého pozmeňujúceho návrhu z dielne Smeru aj ďalších 50 mil. eur ako rezervu na hospodárenie nemocníc. Milióny navyše podľa zmien navrhovaných v parlamentných výboroch dostali aj rezorty životného prostredia, vnútra, práce či dopravy. Ministerstvu životného prostredia poslanci odsúhlasili zvýšenie rozpočtu o 15 mil. eur na protipovodňové opatrenia, ministerstvu vnútra sa zvýšili limity na zvýšenie služobného výkonu zložiek rezortu v regiónoch so zvýšenou kriminalitou rovnako o 15 mil. eur. Rezort dopravy si zase oproti pôvodnému návrhu polepšil o 20 mil. eur, ktoré by sa mali využiť na nájomné byty a odstraňovanie systémových porúch v bytových domoch.
Poslanci na návrh gestorského finančného výboru však schválili aj navýšenia rozpočtov ostatných kapitol, aj keď už v nižších sumách. Rozpočet ministerstva hospodárstva sa tak navýšili o 300 tis. eur na budovanie priemyselných zón. Viac dostane aj Kancelária prezidenta. Na opravu dreveného krovu Prezidentského paláca by malo putovať dodatočných 310 tis. eur, ďalších 97 tis. eur by malo pokryť rekonštrukciu prezidentskej rezidencie na Slavíne a 93 tis. eur má pokryť odchodné pre 20 zamestnancov kancelárie. Odsúhlasilo sa tiež navýšenie rozpočtu Najvyššieho súdu SR o 80 tis. eur na navýšenie počtu asistentov. O 50 tis. eur viac dostane aj Úrad vlády SR na podporu menšinovej kultúry a jazyka národnostných menšín.
SAV získala peniaze od školstva
Súčasťou schválených zmien sú aj presuny medzi kapitolou rezortu školstva a Slovenskou akadémiou vied (SAV). Minister financií Peter Kažimír tvrdí, že toto riešenie vyplýva z rokovaní medzi rezortom školstva a predstaviteľmi akadémie. Z rozpočtu na Agentúru na podporu vedy a výskumu sa tak presunulo 8 mil. eur priamo na Slovenskú akadémiu vied. Súčasťou schválených zmien je aj krytie nákladov na navyšovanie platov vo verejnej správe, vrátane učiteľov a vytvorenie rezervy na prípadný horší makroekonomický vývoj vo výške 155 mil. eur a takisto rezerva na prípadný lepší výber daní. Pri nej sa rozpočtujú dodatočné príjmy v sume 300 mil. eur, ktoré nie sú viazané na žiadne konkrétne výdavky. Ak bude skutočný výber daní lepší, ako predpokladá rozpočet, bude možné tieto prostriedky využiť.
Opozičné pozmeňujúce návrhy k rozpočtu sa podľa očakávania neujali. V nich chcel napríklad poslanec z OĽaNO Martin Fecko ešte navýšiť rozpočet rezortu životného prostredia na úkor rozpočtu Národnej rady SR, jeho kolegyňa Erika Jurínová chcela presúvať prostriedky v rámci kapitoly rezortu práce. Ďalší poslanec z hnutia OĽaNO Miroslav Kadúc navrhoval zvýši zdroje v súdnictve a taktiež na úkor rezortu vnútra zvýšiť rozpočet Slovenskej akadémie vied. Poslanec za KDH Jozef Mikloško navrhoval upraviť rozpočet v súvislosti s ľudskými právami.