Prisťahovalci vrátane tých zo Slovenska totiž vo výraznejšej miere odvádzajú dane z príjmu v porovnaní s imigrantmi, ktorí si prišli len po dávky. O druhej skupine sa hovorí viac, čo sa pol roka pred voľbami v Británii prejavilo. Britský premiér David Cameron nedávno ohlásil zmeny, ktoré by mali stopnúť príchod ďalších prisťahovalcov do krajiny.
Cameronov návrh citlivo vníma Sobrančan Dušan Kmeť. Ten žije striedavo na Slovensku a v Londýne už piaty rok. Domov do rodných Sobraniec na východe Slovenska príde za rodinou na sviatky a cez prázdniny. Zvyšok roka posiela domov rodine peniaze.
„Roky som si nevedel nájsť na východe prácu, preto sme sa po rodinnej porade rozhodli, že musím vycestovať, lebo žiť nám z niečoho treba. Počul som od známych, že v Anglicku sa dá dobre zarobiť, tak som tam išiel,“ hovorí pán Kmeť.
Priemerná mzda vo Veľkej Británii je podľa Európskeho štatistického úradu (Eurostatu) v prepočte zhruba na úrovni 2 800 eur, minimálna mzda v roku 2013 bola 1 265 eur. Priemerná mzda na Slovensku dosiahla v treťom štvrťroku 837 eur. Pravdou však je, že hlavne z východu Slovenska veľa ľudí cestuje do Anglicka nie kvôli práci, ale pre štedrý sociálny systém.
„Čo tu tak pozorujem, tak najmä naši Rómovia sem chodia pre štedrý systém. Viem o rómskej rodine zo Spišskej s ôsmimi deťmi, čo dostáva mesačne spolu 2–tisíc libier (2,5 tisíca eur). Nájom za dom im platí štát. Stačí, že hlava rodiny odrobí niekde okolo 14 hodín,“ hovorí Kmeť.
Tomu by však mal byť koniec. Cameron chce migrantom na štyri roky odoprieť daňové bonusy, zakázať im poberať prídavky na deti žijúce mimo Británie. Takisto poslať ich preč, ak si do šiestich mesiacov nenájdu prácu, obmedziť im právo priviesť si do Británie rodinných príslušníkov, urýchliť vyhostenie odsúdených za zločiny a dlhšie zakázať príchod žobrákom a rôznym podvodníkom na britské územie.
o Veľkej Británii podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny pracuje aktuálne vyše 50–tisíc Slovákov. Koľko Slovákov tam žije iba zo sociálnej podpory, však úrad povedať nevie.
„Slováci sa radia na 22. miesto spomedzi všetkých národností žijúcich v Británii. V roku 2011 sa však stali najrýchlejšie rastúcou skupinou. Ich počet za posledných šesť rokov vzrástol o 600 percent,“ komentuje ekonóm Masarykovej univerzity v Brne Igor Kiss.
Pravdou však tiež je aj to, že Británia na imigrantoch za posledné roky viac získala, ako stratila, čo potvrdzujú aj aktuálne štatistiky. Z najnovšej štúdie University College London, ktorú zverejnila britská BBC, vyplýva, že imigranti z nových členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 vrátane Slovenska, odviedli vo Veľkej Británii na daniach oveľa viac, ako zo systému odčerpali. Do roku 2011 odviedli imigranti do systému na daniach o 4,96 miliardy libier viac (6,3 miliardy eur), ako z neho dostali vo forme služieb.
Aj prisťahovalci zo širšieho európskeho hospodárskeho priestoru – European Economic Area, ktorý okrem štátov EÚ zahŕňa aj Nórsko, Island a Lichtenštajnsko, mali pozitívny vplyv na ekonomiku Británie a ich čistý fiškálny prínos za obdobie 1995 až 2011 predstavuje 4,4 miliardy libier (5,6 miliardy eur).
Na druhej strane prínos imigrantov z neeurópskych štátov bol v rovnakom období negatívny. Presnejšie po odrátaní nákladov na sociálne a verejné služby od príjmov z ich daní za roky 1995–2011 vyšlo záporné číslo –118 miliárd libier (–150 miliárd eur). A záporný bol aj príspevok občanov Británie v rovnakom období, ktorý dosiahol –591,5 miliardy libier (–752,3 miliardy eur).
Celkovo v rokoch 2001 až 2011 európski imigranti priniesli Británii 20 miliárd libier (25,4 miliardy eur), neeurópski prisťahovalci 5 miliárd libier (6,3 miliardy eur) a Briti, naopak, viac odčerpali, ako priniesli a vytvorili schodok –615,5 miliardy libier (–782,8 miliardy eur).
Miera zamestnanosti prisťahovalcov predstavuje 78,2 percenta, kým v prípade rodených Britov je to 73,6 percenta, poznamenal denník The Guardian. Kritici Cameronovho plánu považujú tieto čísla za dôkaz toho, že títo cudzinci neprichádzajú do Británie ako príživníci.
„Je potrebné si uvedomiť Cameronov politický populizmus a zároveň fakt, že napriek drvivej väčšine pracujúcich prisťahovalcov sú aj takí, čo do Británie chodia len čerpať benefity. Tí sú momentálne tŕňom v Cameronovom oku, ktorého sa chce svojimi krokmi zbaviť. Nepriamo však tieto kroky budú hrať do kariet aj Cameronovej predvolebnej stratégii,“ vysvetľuje analytik J&T Banky Rudolf Vrábel.
V poslednom období Cameronova Konzervatívna strana utrpela na preferenciách v prospech protieurópskej Strane nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP), ktorá hlása opustenie Európy ako jediné efektívne riešenie pre súčasné ekonomické a spoločenské problémy Británie.
„Cameron si je však vedomý, že svoj boj s UKIP vyhrať nemôže a že jeho predvolebná agenda musí byť orientovaná skôr na ľavicových labouristov. Tých teda viní za politiku ,otvorených dverí‘, ktorou umožnili novým členom EÚ (2004) prísť do krajiny,“ dodáva Vrábel.