Malí a strední podnikatelia, ktorým stavebný gigant dlhuje veľké sumy peňazí, zároveň protestujú proti dlhodobému zneužívaniu zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
„Súčasná reštrukturalizácia spoločnosti Váhostav – SK bola plánovaným a želaným stavom sa zákonne obohatiť na úkor svojich veriteľov prostredníctvom prispôsobenia sa a následného využitia zákona o konkurze a reštrukturalizácii vo svoj profit,“ informoval majiteľ a konateľ banskobystrickej firmy Remal Industries, s. r. o. Milan Blaho, zastupujúci skupinu 43 poškodených veriteľov z Banskobystrického kraja.
Váhostav by mal mať 1 241 veriteľov. Blaho tvrdí, že stavebná spoločnosť ich zavádzala a mnohým spôsobila ťažkosti v podobe podnikovej alebo osobnej finančnej straty, či druhotnej, resp. úplnej platobnej neschopnosti s následnou trestnoprávnou zodpovednosťou prevažne voči daňovým úradom, poisťovniam, ale aj bankám, zamestnancom a obchodným partnerom.
Skupina veriteľov požiadala o pomoc a prijatie prezidenta SR Andreja Kisku. V otvorenom liste hlave štátu uviedli, že dosiahnutie spravodlivosti a vlastných práv je v tomto štáte a v reštrukturalizácii veľmi ťažké až nereálne. „Ani po viac ako roku čakania na vytýčenie termínu súdneho pojednávania príslušným súdom nebol náš právny systém schopný ochrániť veriteľa pred negatívnym dopadom takto zle a nezodpovedne hospodáriaceho podniku,“ upozornili veritelia Váhostavu. Na problém upozornili napríklad aj premiéra Roberta Fica, ministrov dopravy a spravodlivosti Jána Počiatka a Tomáša Boreca.
Reštrukturalizácia je podľa Váhostavu dôsledok a nie príčina súčasného stavu v stavebných spoločnostiach, ktoré prechádzajú, alebo prešli reštrukturalizáciou. „Bývalé vedenie spoločnosti Váhostav bolo presvedčené, že aj keď sa jej podarí získať zákazky hoci aj za nízke ceny, udrží zamestnanosť a nakoniec presvedčí objednávateľa, teda štát, že aj keď vysúťažená cena bola nízka, dobehne to na iných stavbách,“ zareagoval hovorca Váhostavu Tomáš Halán.
Stavebná spoločnosť pripomenula, že ministerstvo dopravy v rokoch 2010 a 2011 pod vedením Jána Fígeľa dopustilo možnosť vyhrať zákazky s cenami, za ktoré sa stavby nedali postaviť. „A dnes sa bývalý minister chváli tým, koľko peňazí sa ušetrilo. Svoj podiel zaplatil Váhostav a iné stavebné firmy a dnes časť z toho zaplatia malí dodávatelia,“ uviedol Halán. Tí by sa podľa spoločnosti teraz mali obrátiť na Fígeľa a spýtať sa ho, či má dobrý pocit z takto ušetrených peňazí. „Tie mohla cez projekty zaplatiť Európska únia, ale dnes ich musia zo svojho zaplatiť malí dodávatelia,“ uzavrel Halán.
Váhostav po ukončení prihlasovania pohľadávok veriteľov začiatkom decembra oznámil, že bankám dlhuje 26,7 mil. eur najmä za existujúce úvery a dodávateľským firmám približne 85 mil. eur. Ďalších zhruba 30 mil. eur z obchodného styku je podľa spoločnosti sporných, keďže prihlásené pohľadávky nie sú v jej účtovníctve.
Do reštrukturalizácie sa prihlásili aj partneri v združeniach, v rámci ktorých sa na výstavbe diaľnic a železníc podieľa Váhostav. Konanie niektorých svojich partnerov označil za neprimerané. Metrostav si prihlásil podmienené pohľadávky 840 mil. eur a OHL ŽS necelých 167 mil. eur. Prihlásili si nielen svoje podiely v združeniach, ale aj hodnotu celej zákazky za všetky firmy vrátane možných pokút, záruk, budúcich opráv v rámci reklamácií.