Bratislavské tržnice ponúkajú napríklad stupavskú kyslú kapustu, ktorá na Slovensku nemá páru. Veď keď predavač povie, že kvôli nej meral cestu do Bratislavy aj sám český herec Miroslav Donutil, naozaj musí byť dobrá. A ona je viac než dobrá.
Pred Vianocami si mädlia ruky aj farmári s gazdovskými dvormi. V reťazci síce možno kúpiť mäso mangalice z Maďarska dokonca v akcii, práve tak ako českú sviečkovicu, ale čo je to proti pravým a čerstvým zabíjačkovým špecialitám, ktoré chystajú napríklad na Gazdovskom dvore v Branove.
Pred vianočnými sviatkami sa tu zakaždým, keď zabili obvyklú dávku 20 ošípaných, v mihu rozpredalo nielen mäso, ale najmä výrobky z neho. Zakladateľ branovského gazdovského dvora Stanislav Becík vraví, že ľudia tu našli to, čo žilo už len v ich pamäti. Pôvodnú chuť poctivých výrobkov našich starých rodičov. Ošípané totiž na družstevnej farme kŕmia až do hmotnosti 190–200 kilogramov, je z nich dosť mäsa aj masti. Kedysi sa takéto ošípané na Slovensku bežne zabíjali v každom dvore. Dnes je domáca zakáľačka zriedkavosťou, a tak za výrobkami z nej treba cestovať k najbližšiemu farmárovi.
V Branove okrem čerstvého mäsa, klobás, jaterníc ľudia kupujú aj klasickú vyprážanú masť a oškvarky. Už aj tieto výrobky sú vzácne na vidieku. Branovská farma dala prácu 18 miestnym ľuďom. Tí chovajú býčky a kravy, ošípané, kačice, husi, ovce a spracúvajú mäso a mlieko na výrobky. Nestačia uspokojovať dopyt po nich. Nie sú v nich žiadne náhradky, pozostávajú z čerstvého mäsa, mlieka. Chutia, lebo v nich ožilo gastronomické umenie našich predkov. Ak niečo prekvapuje, tak to, že kedysi všedné výrobky sa stali vzácne.
Slovensko sa až príliš rýchlo zmenilo. Niekedy sa komplikovane hľadajú možnosti, ako zamestnať ľudí na vidieku. Dopyt po pôvodných kvalitných potravinách núka veľké možnosti, ako znižovať nezamestnanosť na dedinách. Čoraz viac ľudí zamieri za dobrotami radšej na rôzne gazdovské dvory ako do obchodov.