„Ja nikam nepôjdem. Je to moja krajina,“ hovorí 60-ročný muž. „Keď odídem, táto dedina zmizne.“ Litva sa od 1. januára stala novým členom eurozóny (viac v článku Litva už platí eurom, s nádejou i obavami). Krajina dúfa, že zavedenie eura zvýši investície a obchod. Užšia integrácia jednej z pobaltských republík s bohatšími európskymi krajinami však má aj zhubný vedľajší účinok – vlnu emigrácie, ktorá vyprázdňuje obce a spôsobuje nedostatok pracovných síl.
Emigrácia je na vzostupe od roku 2004, kedy sa krajina s tromi miliónmi obyvateľov stala členom Európskej únie. Členstvo okrem iného zaručuje aj slobodu pohybu v rámci EÚ. Počas finančnej krízy v rokoch 2008 až 2011 opustilo krajinu ročne viac ako 80 000 ľudí, teda takmer tri percentá populácie. Odišli hlavne do Nemecka, Británie a ďalších bohatších krajín, kde môžu zarobiť oveľa viac. A experti očakávajú, že tento trend bude pokračovať, a dokonca sa zvýši.
Na nedostatok zamestnancov si sťažujú hlavne podnikatelia v stavebníctve, a to napriek masívnemu rastu miezd o desať až 20 percent ročne. Problém sa však netýka len dedín. Problémy s nedostatkom zamestnancov pociťuje aj väčšina nákupných centier, reštaurácií a podnikov v kedysi rušných mestských oblastiach.
Prečo tomu tak je, ukazuje rýchly pohľad do štatistík Eurostatu. Manuálny pracovník v Litve si zarobí 1,8 eura za hodinu. V Španielsku však 4,3 eura a v Írsku 8,6 eura. V kvalifikovanejších sektoroch, ako sú počítače, zdravotníctvo alebo služby, kde má Litva vďaka svojmu vzdelávaciemu systému vysoko kvalifikovanú pracovnú silu, sú rozdiely v platoch ešte vyššie.
Očakáva sa, že členstvo v eurozóne litovskej ekonomike pomôže, hoci eurozóna bojuje so stagnáciou ekonomického rastu. Mať rovnakú menu ako ďalších 18 bohatších ekonomík by malo uľahčiť obchod a obmedziť riziká pri investovaní pre cudzincov. Centrálna banka odhaduje, že vláde sa znížia náklady na pôžičky o takmer jeden percentuálny bod, čo bude mať pozitívny vplyv aj na súkromný sektor.
Problém je však v tom, že Litva je najchudobnejším členom bloku a dokonca aj keď jej ekonomika rastie oveľa rýchlejšie ako vo väčšine krajín EÚ, má pred sebou ešte dlhú cestu, než bude môcť ponúknuť platy na rovnakej úrovni ako ďalšie štáty EÚ. Nie je prekvapením, že väčšina Litovčanov je za prijatie eura, pretože posilní väzby krajiny so Západom a udrží pre nich otvorené pracovné trhy bohatších krajín.
V prieskume ústavu Berent Research Baltic na konci novembra podporilo zavedenie eura 53 percent opýtaných, na konci septembra to bolo len 47 percent. Naopak, proti zavedeniu bolo len 39 percent, v septembri až 49 percent. Prieskumu sa zúčastnilo 1002 opýtaných a štatistická chyba je 2,5 percentuálneho bodu.
Skeptici sa obávajú hlavne nedávnych problémov eurozóny s vládnym dlhom a ekonomickej stagnácie. Novinár Pranciškus Šliužas, ktorý je odporcom zavedenia eura, označuje prijatie jednotnej európskej meny za „jednu z najhlúpejších vecí všetkých čias“. Bedáka nad tým, že Litva sa vzdá niektorých svojich národných právomocí, ako je možnosť určovať úrokové sadzby a rozpočtový deficit.
Pre iných sú však podobné ekonomické argumenty druhoradé v porovnaní s problémom, akým je národná bezpečnosť, najmä obavy z rastúcej agresie Ruska. Spolu s Lotyšskom a Estónskom bola Litva takmer päť desaťročí okupovaná Sovietskym zväzom.
„Myslím si, že bude dobré, keď sa priblížime zvyšku Európy, pretože to je jediná možnosť, ako sa stať priateľom (ruského prezidenta Vladimira) Putina,“ hovorí penzionovaná učiteľka základnej školy Janina Gailienéová.
Okrem možných ekonomických a bezpečnostných výhod však zavedenie eura znamená, že podnikatelia budú mať naďalej problémy s nedostatkom pracovných síl. Jedným riešením, za ktoré podnikatelia lobujú, je uľahčenie prisťahovalectva z krajín, kde sú mzdy ešte nižšie, ako je Ukrajina, Bielorusko alebo dokonca Čína. Vláda však zatiaľ urobila len malý pokrok.
Profesorka sociológie na univerzite vo Vilniuse Sarmite Mikulionienová varuje, že časom nedostatok pracovníkov poškodí ekonomiku. „Do desiatich alebo 15 rokov tu proste nebude nikto, kto by robil jednoduchú prácu,“ tvrdí.