Čínska vláda má k dispozícii 10 miliárd dolárov na investície v strednej Európe. Ako sa to odrazí na slovenskom hospodárstve?
Viac priamych zahraničných investícií, a je v zásade jedno, aká je krajina pôvodu, vytvára predpoklady na zrýchlený ekonomický rast, tvorbu pracovných miest, rast životnej úrovne, technologický pokrok či rast konkurencieschopnosti. Zároveň veľký a rastúci čínsky trh vytvára obrovský potenciál pre európskych exportérov. Pre mnohých z nich sa Čína môže stať časom najdôležitejším trhom.
Z minulosti však vieme, že čínske investície nepriniesli nové pracovné príležitosti, keďže si čínske firmy brali na prácu svojich ľudí, teda tamojších zamestnancov.
Dovolím si s týmto tvrdením polemizovať. Za inak nezmenených podmienok priame zahraničné investície akcelerujú rast ekonomiky, čo vytvára, hoci nepriamo, nové pracovné miesta. Navyše sa môže vytvárať priestor pre rast pracovných miest u subdodávateľov čínskych firiem.
Číňania načrtli investičné plány na Slovensku v oblasti dopravy. Očakávate, že bude pre nich výhodné investovať aj v oblastiach, ako je poľnohospodárstvo, zelené technológie či bankovníctvo?
Na to sa ťažko odpovedá. Keď budú vidieť atraktívnu príležitosť, budú investovať v akomkoľvek odvetví.
Čína v roku 2028 predbehne v hrubom domácom produkte USA. Hoci podľa štandardného merania sa v Spojených štátoch ročne vytvoria tovary a služby za zhruba 17 biliónov dolárov, kým v Číne len za vyše 9 biliónov dolárov. Po zohľadnení nižších cien však Číňania vyprodukujú 17,6 bilióna dolárov a Američania 17,3 bilióna. Mnoho ekonómov túto zmenu metodiky neuznáva.
Osobne si myslím, že táto metodika veľmi solídne odráža silu ekonomiky, čo je aj dôvod, prečo ju používa Medzinárodný menový fond pri porovnávaní podielu jednotlivých krajín na celosvetovom HDP (hrubý domáci produkt, pozn. red.). Čína má z tohto koláča asi 16,5 percenta, čo je zhruba o desatinu viac, ako majú Spojené štáty.
Môžete zjednodušene vysvetliť meranie na základe parity kúpnej sily?
Každá krajina vyjadruje veľkosť ekonomiky vo svojej mene. Pre vzájomné porovnanie je nutné vyjadriť HDP v „spoločnej“ mene, čo je štandardne americký dolár ako hlavná svetová rezervná mena. Existuje pritom niekoľko spôsobov, ako robiť konverziu na doláre, pričom každý z nich môže dávať iné výsledky, ktoré sú navyše ovplyvňované zmenou devízových kurzov. Na zobjektívnenie merania veľkosti a sily ekonomiky sa preto začala používať metodika parity kúpnej sily, ktorá zohľadňuje rozdielne cenové úrovne v jednotlivých krajinách. Parita kúpnej sily je kurz, ktorým sa mena jednej krajiny prepočíta na menu inej krajiny, tak aby sa dalo zaň kúpiť rovnaké množstvo tovarov a služieb. Zjednodušene povedané, Big Mac v Pekingu bude mať na účely prepočtu HDP rovnakú hodnotu ako v New Yorku, hoci McDonald‘s ich predáva za rozdielne ceny.
Niektorí ekonómovia tvrdia, že takéto meranie nie je správne a že preto Čína predbehla USA iba na papieri.
Z istého uhla pohľadu je to iba „zmena na papieri“, lebo zajtra ani o pár mesiacov sa nič nezmení. Z iného uhla možno povedať, že ide o geopolitické zemetrasenie, ktoré môže z dlhodobého hľadiska predznamenať veľkú zmenu. Politická a vojenská sila vždy závisela od sily a veľkosti ekonomiky. Potvrdzuje to príklad Veľkej Británie, ktorá bola kedysi najväčšia a najsilnejšia. Od konca 19. storočia a ešte výraznejšie po roku 1945 sa svet podriadil dominancii USA. 21. storočie, a najmä jeho druhá polovica, by však mohlo mať iných „pánov“ z Ázie.
USA strácajú na svojom globálnom ekonomickom vedení. Aké sú dôvody?
Americká ekonomika je stále globálnym ekonomickým lídrom a v najbližších rokoch sa na tom nič nezmení, hoci ju Čína veľkosťou po zohľadnení cenových hladín už predbehla. Je však pravda, že trhový svet, najmä z Ázie, rastie výrazne rýchlejším tempom, za čo vďačí okrem priaznivej demografi i aj výraznejšie liberálnejšiemu prostrediu a nižším reguláciám. Očakávam preto, že ťažisko ekonomickej sily sa v najbližších dekádach presunie zo Západu viac na Východ.
Z prepočtov britského hospodárskeho inštitútu CEBR vyplýva, že bude rásť aj Veľká Británia, viac ako Francúzsko, a stane sa v roku 2028 siedmou najväčšou ekonomikou. Nemecko má, naopak, klesnúť. Prečo je to tak v prípade Nemecka?
CEBR je jedna z mnohých inštitúcií, ktorá robí predikcie a nie je potrebné ich preceňovať. Navyše dlhodobé predpovede bývajú často nepresné, keďže je s nimi spojených veľa faktorov neistoty v dlhom časovom horizonte. Štúdia v prípade Nemecka hovorí, že bude rásť, ale iné rýchlejšie rastúce krajiny ho v 15–ročnom horizonte predbehnú vo veľkosti HDP, okrem iného aj pre lepší demografický vývoj a posilňovanie sa lokálnych mien oproti euru.