Ekonómovia prišli na to, že z európskych krajín by po zlacnení ropy najviac poskočil hrubý domáci produkt Slovenska, a to v rokoch 2015 a 2016 asi o 1,3 percenta. Z hodnotených krajín sveta by lacná ropa viac prospela už len Filipínam. Na opačnej strane rebríčka sú Saudská Arábia a Rusko, ktorým by ekonomika spadla takmer o 3,5 percenta.
Prečo práve Slovensko môže výrazne profitovať z lacnej ropy, ekonómovia z Oxfordu nepovedali. Faktom však je, že slovenská ekonomika je jedna z najotvorenejších. To znamená, že vonkajšie vplyvy ňou zahýbu viac ako v iných krajinách. Podiel vývozu a dovozu na hrubom domácom produkte Slovenska totiž dosahuje úroveň vyše 180 percent hrubého domáceho produktu. Aj v dôsledku toho patrilo Slovensko napríklad v rokoch 2009 a 2010 k štátom, ktoré najviac doplatili na svetovú hospodársku krízu, počas ktorej v krajine ubudli desiatky tisíc pracovných miest.
V prípade ropy sa teraz môže ukázať, že tak ako sa nás výrazne dotýka negatívny vývoj vo svete, rovnako je to v prípade pozitívnych udalostí. Zároveň platí, že naša ekonomika je stále príliš závislá od energií. Dominuje strojársky a hutnícky priemysel. Ropa pritom priamo aj nepriamo vplýva na ceny všetkých druhov energií.
Ministerstvo financií SR zatiaľ počíta s tým, že naša ekonomika tento rok medziročne porastie o 2,6 percenta hrubého domáceho produktu. Predpoklad sa bude prehodnocovať vo februári.
„Pokles cien ropy je pozitívna správa najmä pre obyvateľstvo a firmy, ktorým klesajú náklady na pohonné hmoty. Rovnako je to dobrá správa aj pre krajiny, ktoré dovážajú ropu, a teda aj Slovensko, nakoľko nízke ceny ropy budú mať pozitívny vplyv na ekonomický rast,“ uviedlo slovenské ministerstvo financií.
Ak by slovenská ekonomika tento rok vďaka lacnej rope rástla rýchlejšie, malo by to dosah na mnohé oblasti. Rástla by zamestnanosť, reálne mzdy aj domáca spotreba. Zároveň by vplyvom väčšieho HDP klesol podiel deficitu verejných financií. V takom prípade by vláda mala v rozpočte dodatočné zdroje. Peniaze navyše kabinet očakáva v prípade, že bude vychádzať boj proti daňovým únikom. V závislosti od toho chce premiér Robert Fico v marci predstaviť ďalší pozitívny balíček opatrení na volebný rok 2016. Počíta sa so zavedením minimálneho dôchodku, zlacňovaním plynu, s rozšírením bezplatného cestovania na železnici, ale aj s podporou domáceho cestovného ruchu.
Lacná ropa zatiaľ scenár plnšej štátnej kasy podporuje. Ropa ešte vlani v lete stála 115 dolárov za barel a vo štvrtok bol barel severomorskej ropy Brent len za 51 dolárov. Za lacnou ropou je otvorenie ložísk bridlicovej ropy v USA v čase stagnácie dopytu. Rusko ani krajiny združené v karteli OPEC nemienia ťažbu znížiť. Za prepadom cien ropy pritom môžu byť aj geopolitické dôvody, keďže lacná ropa v čase konfliktu na Ukrajine škodí ruskej ekonomike aj rubľu.
Viacero ropných analytikov predpokladá, že bude trvať rok alebo dva, kým sa ceny ropy dostanú späť na úroveň 80 až 90 dolárov za barel. Ruské ministerstvo financií napríklad v tomto roku počíta s tým, že cena ropy sa bude pohybovať okolo úrovne 60 dolárov za barel a pri tejto cene klesne ruská ekonomika asi o 4 percentá. Realita však môže byť pre Rusko ešte horšia.
„V najbližších týždňoch sa môžeme dostať na úroveň 40 dolárov za barel,“ myslí si podľa BBC Michael Hewson z CMC Markets. Ďalší analytici k tomu dodávajú, že ak cena prelomí 40-dolárovú psychologickú hranicu, len máločo zabráni jej ďalšiemu poklesu až k 30 dolárom za barel.
Walter Zimmerman, hlavný technický stratég United-ICAP v New Jersey, podľa Bloomberg predpokladal, že ropa v roku 2014 zlacnie. „Pokles cien je založený aj na emocionálnych rozhodnutiach. Nie je to len otázka ponuky a dopytu,“ hovorí Zimmerman.
Lacná ropa však vyvoláva aj obavy. Pre nízke ceny ropy eurozóne hrozí celkový pokles cien. Ten z dlhodobejšieho hľadiska nie je zdravý pre hospodárstvo. Európska centrálna banka preto zvažuje tlačiť nekryté eurá, čo môže znehodnotiť úspory či znížiť reformné snahy vlád.