Lacná ropa ako zbraň

Nielen hrozby islamistických radikálov zvyšujú aktuálne globálne bezpečnostné riziká. Francúzskom, ale aj celým svetom otriasol stredajší útok na parížsku redakciu týždenníka Charlie Hebdo aj následné rukojemnícke drámy, ktoré ukázali fanatickosť páchateľov. Najnovšie sa k vyhrocovaniu napätia vo svete pridáva aj výrazné zlacňovanie ropy.

13.01.2015 14:00
ropa, Venezuela Foto:
Venezuela má podľa niektorých údajov najväčšie zásoby ropy na svete. Pri lacnej rope Venezuelčania chudobnejú, za stav vinia vládu a USA. Odborníci nevylučujú v krajine podobné protesty, aké sa udiali vlani (na fotografii).
debata (95)

Irán, Venezuela, ale aj Rusko prišli pri páde cien ropy o obrovské peniaze. V týchto krajinách to začína doslova vrieť, keďže na situáciu dopláca obyvateľstvo.

„Tieto štáty sa pri výpadkoch príjmov môžu správať veľmi nepredvídateľne, podobne ako človek, ktorý zo dňa na deň príde o prácu a o príjem. Na medzinárodnej úrovni to znamená vyššie geopolitické napätie,“ vysvetľuje Jaroslav Brzoň, investičný stratég spoločnosti BBI.

Profesor ekonómie Harvardovej univerzity Kenneth Rogoff pre agentúru Bloomberg povedal, že ceny ropy budú v roku 2015 pre svet kľúčovým problémom.

„Spôsobili veľký šok a budú mať ešte veľký ohlas,“ tvrdí. Ropu označujú experti za nový spôsob vedenia vojny. „Ekonomicky oslabenému Rusku by sa však nemuselo chcieť bezhlavo púšťať do konfl iktov,“ tvrdí analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

V prípade Iránu a Venezuely je však rétorika miestnych politikov ostrejšia. Ropa tak so sebou prináša nielen výhody v podobe lacnejšieho tankovania a naštartovania ekonomík, ale aj postupný presun kapitálu, pri ktorom niektoré krajiny ekonomicky získavajú a druhé strácajú. Pád cien ropy postupne presúva moc a bohatstvo z mnohých autokratických štátov závislých od produkcie ropy smerom k rozvinutým a viac demokratickým ekonomikám, čo sa podľa expertov nemusí zaobísť bez turbulencií.

Ekonómovia upozorňujú, že kým lacnejšia ropa škodí jej producentom – Rusku, Venezuele či Iránu, naopak, v tejto situácii vychádzajú ako „víťazi“ USA, Európa, Japonsko, Čína a India. Na lacnej rope môže dokonca v rámci Európy získať podľa expertov z Oxfordu najviac slovenská ekonomika, ktorej mimoriadne otvorené hospodárstvo závislé od ropy, ale aj od exportu áut môže pre lacnú ropu získať k dobru asi jeden percentuálny bod.

„Štáty s ,uzatvorenými režimami` ako Venezuela a Rusko, ktoré majú na čele jedného vodcu alebo stranu, sú schopné svojim ľuďom vysvetliť, že za biedu v ich krajine priamo zodpovedá Západ, pretože on má na svedomí pokles cien ropy. V skutočnosti si za pokles môžu často samy, pretože tu platí špirálovitá obrátená krivka ponuky. Čím je ropa lacnejšia, tým jej tieto štáty musia dodať na trh viac, aby si financovali rozpočet. Čím viac jej dávajú na trh, tým viac jej cenu znižujú,“ upozorňuje Brzoň.

Ropa ešte vlani v lete stála 115 dolárov za barel, aktuálne sa pohybuje okolo úrovne 50 dolárov za barel. Predpokladá sa, že sa ceny ropy dostanú späť na úroveň 80 až 90 dolárov za barel najskôr o rok či dva. Samotné ruské ministerstvo financií v tomto roku počíta s tým, že cena ropy sa bude pohybovať okolo úrovne 60 dolárov za barel, pričom pri tejto cene klesne ruská ekonomika o 4,7 percenta.

Štáty chcú získať ropnú prevahu

Aj napriek prebytku ropy na trhu nechce Rusko ani krajiny združené v karteli OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu, pozn. red.) ťažbu ropy znížiť. „Rusko v budúcom roku zachová produkciu ropy na rovnakej úrovni, na akej sa nachádza v tomto roku. Krajina ťažbu nezníži, pretože by mohla stratiť svoj trhový podiel,“ uviedol nedávno podľa agentúry Reuters ruský minister energetiky Alexander Novak. „Trh s ropou sa sám stabilizuje,“ dodal Novak.

Zároveň uviedol, že žiadne ropné spoločnosti zatiaľ neurobili zmeny vo svojich projektoch v Rusku vzhľadom na nízke ceny ropy. Podľa neho to však nemožno vylúčiť. Rusko ako najväčší producent čierneho zlata na svete plánuje dokonca v tomto roku zvýšiť svoju ťažbu o jedno percento na úroveň 508 až 509 miliónov ton za rok.

Experti tvrdia, že momentálnu situáciu s prebytkom ropy a svoj vplyv v OPEC využila Saudská Arábia. Jednou zo základných výhod krajiny je, že dokáže ťažiť ropu lacno. Saudskoarabský minister ropného priemyslu Alí Nuajmí ešte koncom minulého roka povedal, že OPEC nezníži svoju ťažbu ani v prípade, že sa ceny ropy prepadnú na 20 dolárov za barel.

Politikárčia Arabi pri rope?

Podľa tureckej Anadolu Agency tlačí Saudská Arábia ceny ropy nadol zámerne na popud USA. Chcú tým vraj ublížiť Rusku a Iránu. Podľa agentúry to povedal prezident Saudi Arabia Oil Policies and Strategic Expectations Center Rašíd Abanmy. Cieľom Rijádu je vyvinúť tlak na Irán, aby obmedzil jadrový program, a na Rusko, aby zmenilo svoj postoj k Sýrii.

„S poklesom dopytu po rope sa pomocou nízkych cien snažíme získať nových zákazníkov, skutočný dôvod je však politický,“ povedal podľa agentúry Abanmy.

„Saudská Arábia je jedným z najvýznamnejších hráčov na komoditných trhoch. Jej postoje a kroky môžu mať zásadný vplyv na ďalší cenový vývoj ropy. Aktuálne sa zdá, že bojuje o svoj trhový podiel a snaží sa vytlačiť z trhu alternatívnych bridlicových ťažiarov z USA, ktorí majú vyššie náklady na vyťažený barel,“ hovorí Pánis.

Práve otvorenie ložísk bridlicovej ropy v USA v čase stagnácie dopytu takisto prispieva k zlacňovaniu ropy. „Ide o modernú technológiu ťažby ropy a plynu z bridlíc. USA si získali vďaka tomu slušnú energetickú samostatnosť. Na druhej strane ťažba týmto spôsobom nie je úplne najlacnejšia. Veľa firiem sa k tomuto spôsobu dostalo vďaka lacnému financovaniu, ktoré bolo spôsobené nulovými sadzbami v americkej ekonomike. Skutočnosť je taká, že tieto firmy sú veľmi zadlžené, a nižšie ceny ropy im veľmi nepomáhajú,“ doplnil Brzoň.

Venezuela: Američania bojujú ropou

Rusko aktuálne straty z ropy nevie patrične vykryť. Krajina patrí z pohľadu investícií k rizikovejším destináciám, čoho sú si vedomí investori z celého sveta. Na krajinu boli v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine uvalené prísne sankcie. Podľa Ruskej centrálnej banky by v roku 2015 mal odlev kapitálu dosiahnuť okolo 120 miliárd dolárov. V roku 2016 predpokladá odlev na úrovni 75 miliárd dolárov a v nasledujúcom roku okolo 55 miliárd dolárov. Ruský minister fi nancií Anton Siluanov nedávno vyhlásil, že dlhodobý pokles ceny ropy o 30 percent pripraví ruský rozpočet o 90 až 100 miliárd dolárov za rok.

Podobne je na tom aj Venezuela, ktorej export tvorí z 95 percent práve ropa. Na príjmoch štátneho rozpočtu má viac ako 50–percentný podiel. Krajina sa pasuje s dlhoročnými ekonomickými problémami. Vyššia inflácia predstihla všetky ostatné latinskoamerické štáty a investície vykazujú nízke úrovne. Poľnohospodárstvo v krajine dlhodobo stagnuje, priemysel sa prepadáva. Pokračuje odlev kapitálu z krajiny, pričom venezuelská legislatíva bráni priamym zahraničným investíciám. Autoritatívny venezuelský prezident Nicolás Maduro tvrdí, že tohto roku bude robiť ekonomické reformy. Zároveň tvrdí, že USA vedú ropnú vojnu proti Rusku a Venezuele.

„Je to konflikt, ktorý má cieľ zničiť Rusko. Je to strategicky plánovaná vojna, ktorá cieli aj na Venezuelu. Je to pokus zničiť našu revolúciu a spôsobiť ekonomický kolaps,“ vyhlásil Maduro.

Mnohí Venezuelčania sa teraz obávajú, že sa pri poklese príjmov nebudú dať udržať mnohé sociálne programy štátu. Vláda však ubezpečuje verejnosť, že výdavky pre najchudobnejších nebude obmedzovať. Venezuela s 30 miliónmi obyvateľov však musí zápasiť aj s ďalším nebezpečenstvom. Nedostatok tovarov spôsobuje rast ich maloobchodných cien. Vlani vzrástli medziročne o 64 percent a tento rok miera ich zdražovania podľa neoficiálnych odhadov prekročí úroveň 70 percent. V krajine dlhodobo prevládajú nepokoje, vláda musí čeliť násilnostiam a pouličnému rabovaniu.

© Autorské práva vyhradené

95 debata chyba
Viac na túto tému: #ropa #Rusko #USA #Venezuela