Chcú tak zabezpečiť dostatok času na rokovania s novou gréckou vládou o spôsobe ukončenia programu a jeho prípadnej náhrade ďalšou pomocou. Uviedla to agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje oboznámené so situáciou.
Súčasný záchranný program bol už o dva mesiace predĺžený a jeho platnosť by mala vypršať na konci februára. „Program bude nutné predĺžiť ešte viac,“ povedal jeden zo zdrojov. „Mohlo by to byť o šesť mesiacov,“ dodal. O predĺženie by musela požiadať nová grécka vláda, ktorá vzíde z predčasných parlamentných volieb chystaných na 25. januára.
Favoritom volieb je opozičná Koalícia radikálnej ľavice (SYRIZA), ktorá sa stavia proti úsporným opatreniam vlády spojeným so záchranným programom. Hodlá požadovať zmenu podmienok programu a tiež odpis veľkej časti gréckeho dlhu.
Tieto postoje vyvolali obavy z odchodu Grécka z eurozóny. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker ale v piatok vyhlásil, že Grécko eurozónu neopustí, ani ho z nej nevylúčia. Dodal však, že krajina musí naďalej plniť svoje záväzky.
Atény teraz dúfajú, že záchranný program nahradia záložným úverom od záchranného fondu eurozóny. Vzhľadom k prudkému rastu nákladov na pôžičky v dôsledku obáv z povolebného politického vývoja by ale podľa zdrojov nemusel byť takýto záložný úver dostatočný.
„Celá situácia okolo Grécka vyzerá menej priaznivo ako pred šiestimi týždňami,“ uviedol jeden zo zdrojov. „Oni by potrebovali normálny program (pomoci),“ dodal. Podľa zdrojov ale zatiaľ nepadlo žiadne rozhodnutie a rozhovory ohľadom Grécka budú pravdepodobne pokračovať na ďalšom zasadnutí ministrov financií eurozóny, ktoré sa uskutoční deň po gréckych voľbách.
Obavy teraz vzbudzuje okrem iného odliv vkladov z gréckych bánk, ktorý podľa jedného zo zdrojov dosahuje približne 60 miliónov eur denne. Tento odliv je jedným z dôvodov žiadosti dvoch veľkých gréckych finančných ústavov Alpha Bank a Eurobank o pomoc z núdzového programu gréckej centrálnej banky.