Polovicu majetku na Zemi ovládne 1 % najbohatších

Bohatí zhromažďujú vo svete čoraz viac majetku na úkor chudobnejších. Príjmové nerovnosti sa od svetovej krízy roku 2008 len prehlbujú. Potvrdila to najnovšia štúdia britskej mimovládnej organizácie Oxfam. Krátko pred tradičným Svetovým ekonomickým fórom v Davose vyzvala mocnosti na nápravu závratných nerovností.

20.01.2015 12:00
debata (12)

„Podiel svetového majetku v držbe jedného percenta najbohatších sa zo 44 percent roku 2009 zvýšil na 48 percent roku 2014 a v roku 2016 presiahne 50 percent,“ uviedol Oxfam. Znamenalo by to, že celkový majetok vo svete, odhadovaný podľa banky Credit Suisse na 263,2 bilióna dolárov (263¤200 miliárd dolárov) by pripadal spolovice na 70 miliónov topboháčov a druhú polovicu by si delilo zvyšných 99 percent ľudí – teda vyše sedem miliárd ľudí sveta.

zväčšiť
bohatí, bohatstvo

Oxfam už vlani upozornil na to, že 85 najbohatších ľudí vlastní taký veľký majetok ako 3,5 miliardy najchudobnejších ľudí dohromady. Politici v Európe, ale aj v USA na to prijali rad opatrení, ktoré majú negatívny trend zastaviť. Otváranie nožníc v príjmoch totiž využívajú extrémisti a s ich popularitou rastú aj riziká konfliktov.

Riešenie spočíva v znížení daňových únikov, v presadzovaní bezplatných verejných služieb, vo väčšom zdanení kapitálu, v zavedení minimálnej mzdy a sociálnej ochrany pre najchudobnejších ľu­dí.

„Vyššie dane pre podniky a ľudí s vyššími príjmami by sa mohli viac podieľať na riešení naliehavých sociálnych problémov v Európe a vôbec celosvetovo. Vyššia úroveň harmonizovanej dane z príjmu právnických osôb či prípadne minimálna úroveň dane z príjmov by boli v tomto riešením,“ povedal pre Pravdu Christian Schweiger, profesor na katedre medzinárodných vzťahov na Univerzite v Durhame vo Veľkej Británii. „Bolo by to však veľmi ťažké zaviesť vo všetkých 28 členských štátoch EÚ. V prvom rade sa musí nájsť spôsob, ako zabrániť tomu, aby sa plateniu daní vyhli. Dobrým príkladom je zamedzenie daňových rajov, ktoré Brusel presadzuje. Konať by mal však razantnejšie a rýchlejšie,“ dodal.

Extrémisti silnejú

Roztváranie nožníc medzi bohatými a chudobnými, a tým celkové zhoršovanie životnej úrovne ľudí, nahráva na európskej úrovni extrémistom, ktorí prichádzajú s jednoduchými odkazmi typu „zastavme vykorisťovanie“, no zároveň aj s radikálnymi riešeniami. Napríklad v prípade gréckej opozičnej strany Syriza, ktorá má pred nedeľňajšími parlamentnými voľbami v Grécku značný náskok, ide podľa ekonómov o vydieranie Európskej únie tým, že nezaplatia dlh krajiny, na ktorého vykrytie sa poskladali členské štáty únie, pretože nechcú zhoršovať už aj tak zlú životnú úroveň Grékov. Naopak, program zahŕňa rast platov, dôchodkov a počtu štátnych zamestnancov. Žiadne z týchto opatrení nekorešponduje so zotrvaním Grécka v eurozóne. Výhra ľavicovej Syrizy v Grécku môže len posilniť podobné hnutia v ďalších krajinách eurozóny. Napríklad stranu Podemos v Španielsku alebo hnutie Päť hviezd v Taliansku.

Opatrenia na zastavenie príjmových nerovností cez obmedzenie daňových únikov sa už začali uskutočňovať. Na svetovej úrovni sa 122 krajín koncom vlaňajška zaviazalo, že spustia systém automatickej výmeny informácií v daňovej oblasti, ktorý je plánovaný na september 2017. Tento systém má zúčastneným krajinám zjednodušiť zdieľanie údajov o daňovníkoch, ktorí majú príjem alebo majetok v zahraničí.

Transakčná daň a sankcie

Únia je bližšie aj k zavedeniu dane z finančných transakcií, ktorú chce okrem Slovenska zaviesť ešte ďalších desať štátov eurozóny. Má obmedziť špekulácie finančných inštitúcií pri obchodovaní s cennými papiermi, pri ktorých ročne unikajú miliardy eur a končia v sivej ekonomike. Daň má teda zabezpečiť, aby banky a finančné domy niesli časť nákladov spojených s hasením finančnej krízy z minulých rokov. Pôvodný návrh Európskej komisie uvádzal, že daň z finančných transakcií sa má odvádzať, ak aspoň jedna zo strán tejto transakcie sídli v EÚ. Navrhovaná sadzba bola 0,1 percenta pre podiely a dlhopisy a 0,01 percenta pre deriváty. Daň by mala platiť od roku 2016.

Jedným z krokov by podľa európskych politikov malo byť aj zriadenie čiernej listiny daňových rajov, proti ktorým by EÚ uplatňovala sankcie. Tie by sa mali dotknúť aj spoločností, ktoré majú sídlo alebo pobočky v daňových rajoch. Podniky, ktoré porušujú európske daňové predpisy, by stratili prístup k finančným prostriedkom EÚ aj k štátnej pomoci. Každá spoločnosť, ktorá sa zúčastňuje na verejnom obstarávaní, by mala zverejniť informácie o pokutách alebo odsúdení za daňové trestné činy. Štátne orgány by tiež mali mať možnosť odstúpiť od zmlúv v prípade, že dodávateľ poruší svoje daňové povinnosti.

Slovenský rezort financií už vlani napríklad zaviedol vyššiu zrážkovú daň, ktorá platí na transakcie súvisiace s firmami z daňových rajov. Týka sa nielen firiem, ktoré sú zaregistrované v daňových rajoch, ale aj tých, ktoré s podobnými firmami obchodujú. Do roku 2013 bola na úrovni 19 percent. Po novom dosahuje úroveň 35 percent. Zrážková daň pritom funguje vo viacerých krajinách v Európe a vychádza aj z legislatívy Európskej únie. Podobnú 35-percentnú zrážkovú daň nedávno zaviedlo aj susedné Česko.

Ekonómovia však upozorňujú na fakt, že bohatí sa aj napriek opatreniam plateniu daní vždy nejakým spôsobom vyhnú. Buď daňovou optimalizáciou, alebo tým, že presmerujú investície.

Obama chce zdaniť bohatých a banky

Aj za oceánom plánujú vyššie zdaňovanie bohatých. Potvrdiť to má aj dnešný prejav prezidenta USA Baracka Obamu k americkému Kongresu o stave krajiny, známy ako State of the Union. Má sa niesť v duchu zvýšenia daní jedného percenta najbohatších a bankárov z Wall Streetu. „Keďže hlavné témy Obamovho prejavu sú známe už vopred, opoziční republikáni a veľké banky sa už pred prejavom podujali na vlnu kritiky voči Bielemu domu a snahám jeho šéfa získať čo najviac z rastúcej vlny populizmu v USA. Počas najbližších 10 rokov má Obamov plán získať odhadovane 320 miliárd dolárov, čím chce Obama dotovať politiku, ktorú podporuje predovšetkým stredná strieda,“ hovorí analytik J&T Banky Rudolf Vrábel. Nová Obamova politika podpory strednej triedy zahŕňa napríklad daňové benefity pre rodiny s deťmi, dotované vysokoškolské vzdelanie či peniaze pre strednú triedu. „Obamove návrhy však len s ťažkosťami prejdú Kongresom, v ktorom dominujú republikáni. Opoziční republikáni vo vyšších daniach vidia hrozbu spomalenia ekonomického rastu krajiny,“ doplnil Vrábel.

Nedávna štúdia Emmanuela Saeza z Kalifornskej univerzity v Berkeley a Gabriela Zucmana z London School of Economics pritom ukázala, že v Amerike vlastní 160-tisíc najbohatších rodín toľko majetku ako 145 miliónov najchudobnejších rodín. Každá z najbohatších amerických rodín má priemerne majetok vo výške 371 miliónov dolárov, čo je približne 320 miliónov eur. Nárast príjmovej nerovnosti odôvodňujú ekonómovia nízkym progresívnym zdanením od roku 1970. Nerovnosť sa za posledné roky zvyšuje tým, že stredná a nižšia trieda sa borí s nedostatkom úspor, pričom rast miezd stagnuje.

Francúzsko bohatým ustupuje

V Európe sa však niektoré vlády vzdali plánov na zdaňovanie bohatých. Napríklad francúzska socialistická vláda postupne ustupuje od svojich ambicióznych plánov na vyššie zdaňovanie najbohatších Francúzov. Ruší milionársku daň zavedenú ešte roku 2012, pre ktorú sa z krajiny odsťahovali viacerí majetní Francúzi. Štát na daniach nezískal to, čo si naplánoval. Prezident François Hollande zaviedol 75-percentnú daň z príjmu nad 1 milión eur ročne. Podľa francúzskeho ministerstva financií však „superdaň“ priniesla do rozpočtu za dva roky menej ako 500 miliónov eur. Hollande očakával výrazne viac.

Futbalisti hrozili štrajkom, najbohatší Francúz Bernard Arnault, vlastník luxusného reťazca LVMH, pohrozil odchodom do Belgicka, a aj keď svoju žiadosť o belgické občianstvo nakoniec stiahol, mnohí ďalší sa tam odsťahovali.

Podľa francúzskeho denníka Le Figaro žije vo frankofónnej oblasti Belgicka okolo 200-tisíc Francúzov. Z nich približne 5-tisíc sú daňoví exulanti (vyhnanci, pozn. red.). Švajčiarsko je z rovnakého dôvodu domovom asi 2-tisíc Francúzov. Ďalší sa rozhodli pre Londýn a New York. Nedá sa pritom povedať, že by nikto z francúzskej vlády takýto vývoj nepredpokladal. Emmanuel Macron, súčasný minister hospodárstva, ktorý bol vtedy Hollandovým poradcom, varoval, že superdaň urobí z Francúzska „Kubu bez slnka“. Jeho varovania sa aj naplnili.

Pod postupný zánik dane sa podpísali najmä premiér Manuel Valls a minister Emmanuel Macron, ktorí sa po prevzatí svojich postov v minulom roku snažili pomôcť ekonomike vymaniť z dôsledkov Hollandových sľubov. Valls presadil na tento rok rozpočet, ktorý znižuje firemné dane a sociálne príspevky v celkovom objeme 40 miliárd eur a Macron stále častejšie hovorí o potrebe prejsť z pôvodného socialistického modelu k podpore podnikateľov.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #bohatstvo #chudoba