Voči Rusom pri plyne nie sme bezmocní

Rusko tvrdí, že do budúcnosti nepočíta s tranzitom plynu cez Ukrajinu, čo by znamenalo, že aj Slovensko by prišlo o post tranzitnej veľmoci. Namiesto toho plánujú Rusi tranzitovať plyn do Európy potrubím po dne Čierneho mora do Turecka a následne do Grécka. Rusi už nepočítajú s plynovodom South Stream, ktorým mal plyn prúdiť do Bulharska. Šéf Slovenského plynárenského a naftového zväzu Ján Klepáč hovorí, že na plány Rusov vieme zareagovať tak, aby sme nezostali mimo hry.

26.01.2015 00:00
Ján Klepáč Foto: ,
Šéf Slovenského plynárenského a naftového zväzu Ján Klepáč upozorňuje, že Rusi nám musia plyn dodávať do Veľkých Kapušian a musia platiť za prepravu plynu, aj keď by potrubia nevyužívali.
debata (96)

Rusi minulý týždeň v Moskve oznámili podpredsedovi Európskej komisie Marošovi Šefčovičovi, že so South Streamom nepočítajú a obísť chcú aj Ukrajinu. Ako vidíte situáciu vy?
V každom prípade to nie je okamžité riešenie. Ani Rusi si nemôžu dovoliť zastaviť plyn cez Ukrajinu zajtra. Tak to ani nepovedali. Fakt je, že aj Nord Streamom aj South Streamom sa Rusi snažia dlhodobo obísť Ukrajinu. Dnes si okrem iného myslím, že Rusi spravili z núdze cnosť. Náklady na stavbu South Streamu sú také vysoké, že pri súčasnej kríze, ruskom rozpočte a nízkych cenách plynu jednoducho na to Rusi nemajú. Využili podľa mňa aj tú skutočnosť, že Európska únia im nedala súhlas, súhlas s európskou legislatívou, lebo South Stream nespĺňa ustanovenia z prístupu tretích strán a tretieho energetického balíčka. Takže ruský prezident Vladimir Putin posunul tento problém do inej roviny.

Rusi tvrdia, že nepočítajú s tranzitom cez Ukrajinu.
Ak však plyn nepôjde cez South Stream, musí ísť ešte dlho cez Ukrajinu. Iné možnosti prepravy ruského plynu do Európy sú: plynovod Nord Stream a plynovod Jamal cez Poľsko, ktorých kapacita je dohromady na úrovni zhruba polovice spotreby, ktorá sa dováža do Európy z Ruskej federácie. Dnes je tá ukrajinská trasa stále veľmi potrebná a myslím si, že ani Rusi neprerušia dodávky, lebo nielen Európa potrebuje ruský plyn, ale aj Rusi potrebujú európske peniaze. V tejto kríze ešte o to viac. Iná otázka je, že podpredseda Šefčovič si plní svoje povinnosti ako eurokomisár. Niektoré krajiny totiž utrpeli straty zrušením výstavby plynovodu, ako napríklad Bulharsko, pretože už investovali do prípravných prác. Stavba plynovodu bola aj prísľubom nových pracovných príležitostí. Až do jeho návštevy Rusi v podstate oficiálne neoznámili Maďarom, Srbom a Bulharom, že rušia stavbu. Oznámil to len prezident Putin počas svojej návštevy v decembri v Turecku.

Podľa slov šéfa Gazpromu Alexija Millera však Rusi chcú po roku 2018 úplne presmerovať tok plynu z Ukrajiny cez Turecko. Namiesto South Streamu navrhli nový plynovod Turecký prúd. Aké má v tejto situácii Európa možnosti?
Zrejme časť plynovodu South Streamu, ktorá je už položená v Čiernom mori, sa využije a presmerujú ju do Turecka s tým, že tam treba dostavať plynovod po severe Turecka cez Istanbul na grécko–turecké hranice. Predstava Ruska je tá, že na grécko–tureckej hranici sa vytvorí juho-východoeurópsky uzol, čo predstavuje plynárenské centrum, kde sa obchoduje s plynom. Potiaľ je to v poriadku. Úsmevné však je, keď Alexij Miller povie, že kto bude chcieť po roku 2018 ruský plyn, nech si postaví po grécko–turecké hranice plynovody a tam nech si ten plyn zoberie. Napríklad v prípade Slovenska má totiž SPP podpísaný dvadsaťročný kontrakt s GazpromExportom na dodávku plynu, ale nie cez grécku hranicu, ale cez odovzdávaciu stanicu Veľké Kapušany na východnom Slovensku. Čas postupne vyjasní ako ďalej. Aj s plynovodom, aj s tokom cez Ukrajinu.

Keby sa skutočne aj stalo, žeby Rusi cez Ukrajinu tok plynu prerušili, Eustream má kontrakt typu ship or pay, čiže dostane zaplatené, aj keď plyn neprepraví?
Zisky z prepravy sa pohybujú skutočne v závratných sumách. Eustream podpísal roku 2008 dvadsaťročný kontrakt na prepravu plynu cez územie Slovenska s tým, že počas 20 rokov sa má prepraviť 1 000 mld. kubických metrov plynu. Keď to vydelíme, je to priemerne 50 mld. m3 za rok. Pri kontrakte typu ship or pay, preprav alebo zaplať, nie je zaujímavé, či tu prepravnú trasu Rusi skutočne využijú, ale za tú trasu musí zaplatiť. Tak je postavený kontrakt. Ak by Rusi kontrakt nesplnili, to by sa mohlo stať iba v prípade, že by sa vážne rozšíril vojenský konflikt na Ukrajine. V prípade takého konfliktu všetky zmluvy musia počítať s tzv. force majeure, istou okolnosťou, vyššou mocou, kde patria prírodné katastrofy, zemetrasenia, vojny. V tom prípade by mohol súd uznať, že sa tok plynu preruší. V iných prípadoch Rusi zmluvu musia dodržať, aj v prípade, že by cez Ukrajinu plyn neposielali. Čiže do roku 2028 je to takto postavené. Okrem toho má SPP ako obchodník s plynom podpísaný kontrakt na dodávku plynu ako komodity. Za tých dvadsať rokov nakúpi SPP od GazpromExportu 130 mld. m3. To znamená 6,5 mld. priemerne ročne. Je tam podobná klauzula ako v prípade Eustreamu, len v tomto prípade take or pay. Aj keď SPP neodoberie plyn, zaplatiť musí. Ale nie tak, že Rusi povedia, tak choď si po ten plyn na grécko–tureckú hranicu, pretože plyn Rusi musia pristaviť na ukrajinsko–slovenskej hranici.

Ak by vypadlo zásobovanie Slovenska cez Ukrajinu, existuje ešte plynovod Jamal či Nord Stream, ktorý takisto spája ruské zdroje s Európou.
Museli by sme využívať reverzný tok cez Českú republiku, možno aj cez Rakúsko s tým, že by sme dostávali ruský plyn, ktorý prichádza do Európy cez plynovod Jamal, cez Europol Gas, cez Nord Stream. Mohli by sme využívať nórsky plyn, LNG plyn a možnože nejakým spôsobom aj alžírsky plyn. Alžírsky plyn napríklad zásobuje Taliansko zhruba po Florenciu. Severnú časť Talianska zásobujú Taliani ruským plynom.

Je tam dostatočná kapacita plynu cez plynovod Jamal a ostatné trasy?
Na spotrebu Slovenska, ktorá je 5 mld. m3 ročne – áno. Je tu potom ďalšia vec. Európa má veľa LNG terminálov, v minulom roku boli využívané len na 22 percent. Tu nie je taký problém, že Európa by nemala plyn. Poučenie z roku 2009 bolo, že Európa mala aj vtedy plynu dosť. Jednak si ho vedela doviesť a mala aj pomerne plné zásobníky. Problém bol, že plyn nebolo možné dostať tam, kde bolo treba. V prípade krízy roku 2009 to boli hlavne Slovensko a Bulharsko. Chýbali prepojovacie plynovody – interkonektory. Vážnym poučením pre krajiny V4 bolo, že nestačí mať len plynovody v smere východ – západ, treba aj plynovodné prepojenia zo severu na juh. Štáty V4 spoločne s Chorvátskom stavajú interkonektor v smere sever – juh. Od Świnoujście v Poľsku cez Česko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko do LNG terminálu Adria, ktorý je v prístave Omišajl. Na budúci mesiac sa spustí prevádzka maďarsko– slovenského prepojenia. Projektuje sa poľsko–slovenské prepojenie, čiže keď sa dobuduje potrebná infraštruktúra, zdroje plynu, ktoré do Európy vieme dostať, budeme vedieť poslať aj tam, kde plyn najviac treba.

Existuje takisto názor, že Európa nepotrebuje nový plynovod, že má dostatok plynu z plynovodu cez Ukrajinu. Napriek tomu sa plán výstavby Južného koridoru, ktorý by mohol prepraviť plyn do Európy aj zo zdrojov v Azerbajdžane, čiže iných ako ruských, stretol s pozitívnym ohlasom predstaviteľov Európskej komisie.
Európa a Turecko doviezli z Ruska roku 2013 asi 161,5 mld. kubických metrov zemného plynu. V minulom roku dovoz klesol asi na 140 mld. Na prepravu bol využitý plynovod Nord Stream cez Baltické more s tým, že plynovod Nord Stream má kapacitu 55 mld. m3, ale prešlo cezeň iba nejakých 23 mld. m3, čiže tam je ešte kapacita zvýšiť to. Plynovod Jamal bol vyťažený na plnú kapacitu 33 mld. m3. Plynovod cez Ukrajinu a Slovensko bol využitý len čiastočne. Preprava tam bola okolo 50 mld. m3. Okrem toho Európa buduje ďalšie LNG terminály. Zaoberá sa otázkami energetickej efektívnosti, ako znížiť spotrebu plynu. Zaoberá sa podporou obnoviteľných zdrojov. Spotreba zemného plynu v Európe v podstate klesá. Napriek tomu je pre Európu perspektívny Južný koridor, ktorým ide v súčasnosti hlavne azerbajdžanský plyn. Dúfajme, že aj situácia v Iraku sa stabilizuje natoľko, aby mohol doň ísť aj iracký plyn, a že sa dorieši aj štatút Kaspického mora, aby sa mohol stavať plynovod z Turkmenistanu do Azerbajdžanu. Potom cez územie Turecka sa dnes už stavia Transanatolský plynovod TANAP, na ktorý nadväzuje od grécko–tureckej hranice plynovod TAP, to je transadriatický plynovod. Sústava týchto plynovodov predstavuje vlastne Južný koridor, ktorý by zásoboval zemným plynom prednostne juh Európy.

Má Európa peniaze na výstavbu Južného koridoru?
Európa zrejme celkom neverí, že sa cez Ukrajinu nebude prepravovať nič. Stále prebiehajú rokovania o pomoci Ukrajine, na obnovu a rekonštrukciu plynovodov. Plynovody TANAP a TAP sa v podstate už stavajú. Čo musí Európa vyriešiť, je to, akým spôsobom doviesť v budúcnosti turkménsky plyn do Azerbajdžanu. Možnože sa nejakým spôsobom môže spolupodieľať na výstavbe tohto plynovodu. Okrem toho sú tu aj súkromné zdroje. Pokiaľ štúdia uskutočniteľnosti povie, že je plynovod opodstatnený, vždy sa nájdu peniaze. Pokiaľ nie, ani Európa investovať nebude.

Časť úseku Južného koridoru je už postavená, aký dlhý úsek by sa musel ešte dobudovať, aby sa prepojila Európa so zdrojom plynu v Azerbajdžane? A sú tu aj iné plynovody, na ktorých fi nancovaní by sa mohla EÚ podieľať?
Európska únia nepodporuje výstavbu novej infraštruktúry tak, že ju zaplatí celú. Okrem európskych peňazí tam musia byť aj iné peniaze. Hlavne zo súkromného sektora. Takže na plynovody, ktoré zvyšujú energetickú bezpečnosť, Európa vždy prispela. Prispela na slovensko–maďarské prepojenie, prispeje na poľsko–slovenské prepojenie. Pri Južnom koridore je potrebné vybudovať už len infraštruktúru, ktorá je ešte potrebná v Macedónsku, Srbsku, Rumunsku, aby sa napojili na Južný koridor existujúci v Turecku. V tejto súvislosti treba pripomenúť plynovod Eastring. Ten by mal napojiť Slovensko od kompresorovej stanice Veľké Kapušany cez Ukrajinu, prípadne Maďarsko na rumunské plynovody. S myšlienkou na jeho výstavbu prišli predstavitelia spoločnosti Eustream koncom novembra 2014, doslova pár dní pred Putinovým oznámením o konci plynovodu South Stream. Tým sa stal plynovod Eastring predmetom vitálneho záujmu všetkých zúčastnených štátov. Významne zvýši bezpečnosť zásobovania strednej Európy a Balkánu zemným plynom, umožní využiť aj jestvujúcu plynárenskú infraštruktúru a náklady na jeho výstavbu predstavujú nepatrný zlomok nákladov South Streamu. Navyše tento plynovod bude v súlade s tretím európskym energetickým balíčkom.

Ján Klepáč

je výkonným riaditeľom Slovenského plynárenského a naftového zväzu. V minulosti bol podpredsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Predtým pracoval v Kancelárii prezidenta SR, bol podpredsedom parlamentu a pôsobil aj ako vedúci oddelenia technických systémov v Naftovom a plynárenskom priemysle (predchodca SPP a Nafty Gbely).

© Autorské práva vyhradené

96 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #Rusko #plyn #SPP