Napríklad vysoko postavený činiteľ Európskej centrálnej banky (ECB), Francúz Benoit Coeur uviedol, že ECB sa nezapoí do žiadneho prípadného zníženia gréckeho dlhu, je ale možné rokovať o jeho predĺžení.
Európski predstavitelia tak reagujú na víťazstvo ľavicovej strany Syriza v nedeľných voľbách v Grécku. Syriza usiluje o zmenu zmlúv s medzinárodnými veriteľmi a chce vyjednať rad úľav pre Grécko, ktoré sa pred piatimi rokmi ocitlo na pokraji štátneho bankrotu. Jej šéf Alexis Tsipras už skôr naznačil, že sa bude snažiť s medzinárodnými veriteľmi dohodnúť odpísanie väčšiny gréckeho dlhu.
Podľa európskych lídrov by to vyslalo zlý signál iným členom eurozóny. Atény by sa bez záchranného programu nemohli zapojiť do čerstvo oznámeného plánu ECB na nákup štátnych dlhopisov a mali by problémy zabezpečiť si financovanie na trhoch. Ak Grécko odmietne splácať dlh eurozóne, nepožičajú mu zrejme ani súkromní investori, myslí si podľa Reuters predstavitelia únie.
„Dlhy neodpustíme, sme ale pripravení rokovať o predĺžení záchranného programu alebo termínov splatnosti,“ vyhlásil podľa Reuters fínsky premiér Alexander Stubb. To ale podľa neho nebude nič meniť na fakte, že Atény musia pokračovať v hospodárskych reformách (viac v článku Fíni Grékom pôžičky neodpustia, môžu im uľaviť).
Podľa francúzskeho člena Rady guvernérov ECB Coeurého nie je z právnych dôvodov možné, aby sa ECB ako jeden z medzinárodných veriteľov Atén zapojila do akéhokoľvek znižovania gréckeho dlhu. Je ale vraj možné vykonať zmeny v lehotách splatnosti (ďalšei informácie v článku ECB nemôže Grécku odpustiť jeho dlh).
Tsipras „musí platiť, také sú európske pravidlá hry,“ povedal Coeurého rozhlasu Europe 1. „V Európe nie je miesto pre jednostranný čin. Nie sú vylúčené rozhovory, napríklad o novom časovom rozvrhnutí dlhu,“ uviedol tiež Coeurého.
Podobne šéfka Medzinárodného menového fondu, ďalšieho z troch medzinárodných veriteľov Grécka, uviedla, že krajina musí dodržiavať pravidlá eurozóny a nemôže očakávať žiadne špeciálne zaobchádzanie v prípade svojho dlhu.
„Nemôžeme vytvárať zvláštne kategórie pre takú alebo onakú krajine,“ povedala denníku Le Monde Christine Lagardeová. Atény podľa nej ešte musí vykonať kľúčové reformy, ktoré sa týkajú okrem iného vyberania daní či práce justície.
Dánsky minister financií Jeroen Dijsselbloem pred pondelkovým rokovaním ministrov financií krajín platiacich eurom vyhlásil, že členstvo v eurozóne znamená dodržiavanie dohodnutých záväzkov jej členmi.
Eurokomisár pre digitálne hospodárstvo, Nemec Günther Oettinger uviedol, že reštrukturalizácia gréckeho dlhu by vyslala zlý signál ostatným štátom v eurozóne, ako sú Portugalsko, Írsko, Cyprus alebo Španielsko. Tie v minulosti tiež požiadali o medzinárodnú pomoc.
Grécko v posledných piatich rokoch pomáhala držať nad vodou trojka medzinárodných veriteľov, kam patrí okrem ECB a MMF ešte Európska komisia. Atény sa s nimi dohodli na dvoch záchranných programoch v celkovej výške 240 miliárd eur. Výmenou ale museli zaviesť masívne výdavkové škrty, znížiť dôchodky i mzdy a zvyšovať dane. To prehĺbilo hospodársku recesiu a zhoršilo životnú úroveň obyvateľstva. Tsipras v piatok vyjadril presvedčenie, že bude schopný dosiahnuť vzájomne prijateľné a prospešné dohody s medzinárodnými veriteľmi.