Ľudia chápu pôdu ako dobre splatnú zmenku

OSN vyhlásila rok 2015 za Medzinárodný rok pôdy. Nestalo sa to náhodou. Pôdy na planéte hrozivo rýchlo ubúda. Ani Slovensko nie je výnimkou. Denne sa slovenské polia zmenšia o päť hektárov. „Keby mal tento trend pokračovať, o tisíc rokov by sa mohlo stať, že krajina príde takmer o všetku kvalitnú poľnohospodársku pôdu.“ Upozorňuje na to pôdoznalkyňa Jaroslava Sobocká, riaditeľka Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, ktorý je súčasťou Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra.

27.01.2015 08:00
Jaroslava Sobocká Foto: ,
Priemyselné parky treba budovať na pôdach málo alebo menej úrodných či poškodených, upozorňuje pôdoznalkyňa Jaroslava Sobocká.
debata (6)

Pred časom sa publikovala informácia, že územie Slovenska má potenciál uživiť okolo 6,5 milióna ľudí. Zdá sa, že o budúcnosť sa nemusíme obávať. Na druhej strane sme svedkami nebývalých investičných aktivít. Zaberáme pôdu rozumne?
Slovensko má zatiaľ dosť pôdy, ktorá svojou kvalitou aj rozsahom postačuje na sebestačnosť vo výrobe potravín. Pôda však čelí mnohým rizikám. Neohrozujú ju len zábery pre urbanizačno–priemyselné, dopravné a banské účely, ale nebezpečnou sa stala degradácia samotnej pôdy v dôsledku nešetrného zaobchádzania s ňou. Problém hospodárenia s pôdou komplikuje aj postupujúca klimatická zmena. Pôda ľudí zaujíma najmä ako zdroj pre suroviny, ako nehnuteľný majetok, ako tovar, ale už menej ako chránený prírodný zdroj. Nezastupiteľné postavenie pôdy v živote ľudstva síce vyjadruje medzinárodná i národná legislatíva, ale ľudia v pôde vidia najmä priame naturálne a dnes najmä finančné benefity. Ich opakom je priama konfrontácia súčasníkov s tzv. bielymi plochami, ktoré sú zarastené samonáletom lesných drevín a opustené. Nové problémy priniesla rozširujúca sa urbanizácia a zábery kvalitných poľnohospodárskych pôd na iné ako poľnohospodár­ske účely.

Uvedomujeme si, že jej zdroje nie sú nevyčerpateľné?
Pôda je na rozdiel od vody neobnoviteľný prírodný zdroj. Nevznikne v priebehu jedného ľudského života. Napríklad 50–centimetrová vrstva humusového horizontu postačujúca na rast rastlín sa v našich klimatických podmienkach vytvorí približne za 5 000 – 6 000 rokov. Podľa štatistiky vyvrcholil záber poľnohospodárskych pôd v období rokov 2006 až 2013. Vtedy sa zabralo najviac pôdy v roku 2008 – bolo to 4 649 hektárov, z čoho chránené pôdy tvorili takmer 35 percent. Stalo sa to v čase zmeny legislatívy, keď sa prechádzalo na spoplatnenie záberov najkvalitnejších pôd. Potom až do roku 2011 plocha záberov prudko klesala (620 ha), pričom podiel chránených pôd sa znížil na 8 percent. Spôsobili to kríza a útlm investičných aktivít. V roku 2013 tvorili zábery už 804 hektárov a podiel záberov najkvalitnejších pôd dosiahol 14 percent. Mierny rast pripisujeme postupnému zvýšeniu stavebnej činnosti.

Ako si pri záberoch pôdy počíname?
V princípe nemáme dôvod brániť investičnej činnosti, ale s jednou podmienkou: najkvalitnejšia pôda by mala zostať poľnohospodárom. Na Slovensku je, žiaľ, mnoho príkladov nerozvážnej lokalizácie priemyselných podnikov, ktoré sa ospravedlňujú snahou o ekonomický rozvoj krajiny. Nové priemyselné podniky založili uprostred najkvalitnejších čiernozemí a logistické centrá na úrodných čierniciach. Po skončení priemyselnej činnosti sa z týchto území stanú tzv. hnedé polia (brownfields), ktoré môžu byť v budúcnosti náročne rekultivované, ale už nikdy nedosiahnu pôvodné produkčné parametre. Budú to už len tzv. second–hand pôdy. Preto by sme mali priemyselné parky budovať na pôdach málo alebo menej úrodných či poškodených. A ešte na čosi by som rada upozornila.

Na čo?
Dva rovnocenné prírodné zdroje – pôdu a vodu – chránime úplne odlišným spôsobom. Vodu ako obnoviteľný prírodný zdroj ochraňuje samotná ústava. Pritom jej máme nadostač a časť vody bez ekonomického benefitu odteká preč. Pôda je neobnoviteľný prírodný zdroj, ktorý je na Slovensku veľmi ohraničený. Jeho ochrana spočíva na legislatíve, účinnosť ktorej sa často končí na rozhodnutí slabo platených štátnych úradníkov.

V roku 2013 sa novelizoval zákon o ochrane pôdy. Z plošnej ochrany sa prešlo na systém ochrany najkvalitnejšej pôdy v každom katastrálnom území. Dosiahol sa cieľ chrániť najlepšiu pôdu v každom katastrálnom území?
Zákon z roku 2013 priniesol zmenu filozofie v ochrane najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd. Zákon hovorí, že pôda nie je len médiom pre produkciu biomasy, palív a tkanín, ale poskytuje aj dôležité mimoprodukčné funkcie, moderne povedané, ekosystémové služby. Prišla nová úroveň hodnotenia pôd, ktorá umožní vypočítať a poznať skutočnú hodnotu pôdy. Pôvodne sa chránila najkvalitnejšia pôda plošne na celom území SR. Takáto pôda sa nachádza len na juhozápade Slovenska. Tento stav bol neúnosný pre obce, kde sa na 100 percentách ich územia nachádzali chránené pôdy. Obce sa nemohli ekonomicky rozvíjať – stávali sa akoby „chránenou rezerváciou len s poľnohospodárskym využívaním“. Zmenou zákona sa dosiahla aj ochrana pôd, ktoré sú z pohľadu celoslovenského menej kvalitné, zato v danom katastrálnom území patria medzi najlepšie. To súvisí s regionálnou ochranou pôdy založenou na udržaní poľnohospodárskej činnosti aj v týchto regiónoch. Zmenou zákona sa rozsah chránených pôd zvýšil z pôvodných 21 na 37 percent.

Osvedčil sa nový systém odvodov za záber pôdy, keď sa už neplatí len za zábery v prvých štyroch triedach, ale aj za zábery v ostatných piatich skupinách?
Hlavný problém ochrany poľnohospodárskej pôdy je, ako zosúladiť potreby poľnohospodárstva, teda výživy obyvateľstva a v neposlednom rade aj životného prostredia s potrebami rozvoja miest a obcí. Nájsť modus vivendi nebolo jednoduché, keďže geografické podmienky na Slovensku sú veľmi rozmanité. Zákon do istej miery veci paušalizuje, čo má aj negatívne dôsledky. Napríklad časť kvalitných poľnohospodárskych pôd na juhozápade Slovenska možno zabrať na nepoľnohospodárske účely bez zaplatenia odvodov. Našťastie je to len mala časť územia – približne 30 percent pôd v katastri. Na druhej strane je prínosom to, že ak sa v minulosti na hornatom strednom a východnom Slovensku na výstavbu zaberali najkvalitnejšie pôdy v katastri, napríklad fl uvizeme pozdĺž vodných tokov, teraz to nie je možné. Na porovnanie, v rokoch 2006 až 2009 tvoril záber chránených pôd podiel 25 až 50 percent, v rokoch 2010 – 2013 tento podiel klesol na 7 až 14 percent. Spoplatnenie záberu najkvalitnejších pôd prinieslo teda ochranu najkvalitnejších pôd v SR.

V súčasnosti možno bez poplatkov vyňať na stavebné účely v intravilánoch nie 500, ale až 5 000 štvorcových metrov. Pribrzdilo to rozrastanie obcí smerom do extravilánov?
Túto úpravu vyvolali pozemky, ktoré boli evidované ako poľnohospodárske a nachádzali sa v intraviláne veľkých miest, kde tvorili a tvoria pozostatky pôvodne veľkých poľnohospodárskych plôch rozčlenených výstavbou. Sú súčasťou územných plánov miest a obcí. Často ide o plochy poškodené okolitou výstavbou a svojou polohou sú už nevhodné na poľnohospodársku činnosť. Samozrejme zväčšením výmery sa sleduje aj cieľ zbytočne nerozširovať zábery do poľnohospodárskej krajiny a využiť na výstavbu práve takéto pozemky. Týmto opatrením sa v každom prípade dala možnosť samosprávam využívať na výstavbu aj tieto plochy a uprednostniť ich pred plochami v extraviláne.

Využili samosprávy a investori túto možnosť?
Žiaľ, musím konštatovať, že povedomie ľudí o význame pôd a ich funkciách v ekosystéme je nízke. Mnohí investori a developeri vnímajú pôdu ako špinavú zem, ktorú treba zabetónovať a čo najlepšie stavebne využiť. Svedčí o tom nespočetne veľa realizovaných nápadov výstavby na poľnohospodárskej pôde. Na webe je pritom k dispozícii Pôdny portál s mapou pôd, ktoré sú vhodné na výstavbu bez výrazného devastovania pôdneho fondu. Ide o tzv. ostatnú poľnohospodársku pôdu, ktorá by mala byť prednostne využívaná na alternatívne poľnohospodárske využitie, ako je pestovanie energetických plodín alebo rôzne nebiologické účely – športové, turistické, rekreačné a na investičné zábery.

Aká je aktuálna výmera poľnohospodárskej pôdy na Slovensku? Koľko sa jej zabralo od roku 1990?
K 1. januáru 2014 evidoval kataster nehnuteľností 2 401 693 hektárov poľnohospodárskej pôdy. V porovnaní s rokom 1990 došlo k úbytku 46 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy. V týchto číslach sú však okrem fyzických záberov poľnohospodárskej pôdy započítané aj zmeny vyvolané zalesnením. Najväčšie úbytky poľnohospodárskej pôdy sa odohrali v 50. a 60. rokoch počas industrializácie Slovenska. Napríklad medzi rokmi 1952 a 1953 došlo k úbytku až 136–tisíc hektárov a medzi rokmi 1961 a 1962 k úbytku ďalších 36–tisíc hektárov. Posledný veľký úbytok bol zaznamenaný v roku 1980, keď oproti roku 1979 došlo k úbytku 53–tisíc hektárov.

Kde sa nachádza Slovensko v medzinárodnom rebríčku záberov pôdy?
Naše postavenie je určite lepšie, ako má Belgicko, Holandsko, Nemecko či Malta. Alarmujúca je však snaha lokalizovať výstavbu na kvalitných pôdach. Postupne môžeme o najúrodnejšiu pôdu prísť a stať sa vazalmi krajín, ktoré majú kvalitnú pôdu. Keby sa napríklad Ukrajina stala členom EÚ, mohla by vďaka výborným pôdam zásobovať celú Európsku úniu poľnohospodárskymi výrobkami. Až 70 percent územia Ukrajiny totiž tvoria veľmi kvalitné černozeme a šedozeme.

Pôda na Slovensku nemá všade rovnakú úrodnosť. Nebudeme raz ľutovať, že sme prišli o najúrodnejšiu pôdu v snahe pritiahnuť k nám automobilky, výrobcov televízorov či obchodné reťazce?
Na Slovensku v súčasnosti pripadá na jedného obyvateľa 4 434 štvorcových metrov pôdy, teda takmer pol hektára. Táto plocha sa každoročne mierne znižuje. Ornej pôdy je ešte menej – len 0,2609 hektára. Tento štatistický údaj pravda nič nehovorí o skutočnom potenciáli pôdnych zdrojov. Často sa stretávame s nešetrným zaobchádzaním s pôdou, teda s nevhodne uplatňovanými praktikami hospodárenia na pôde, čoho výsledkom býva fyzikálna, chemická i biologická degradácia pôd a prakticky ubúdanie kvalitnej pôdy. Čelíme najmä erózii pôdy a zhutňovaniu, znižujú sa zásoby organického uhlíka v pôde a v menšej miere ohrozuje pôdu kontaminácia nežiaducimi látkami. Je to preto, lebo na pôde sa nehospodári tak, ako by sa malo. Intenzifikácia poľnohospodárstva sa nemôže diať na úkor ochrany pôdy To dávno vedeli naši predkovia.

Ako sa k pôde správajú jej súčasní vlastníci? Dá sa vôbec hovoriť, že majú dobrý vzťah k pôde?
Súčasník, je jedno či vlastník alebo užívateľ pôdy, má na ňu veľmi zúžený pohľad. Pôdu chápu ľudia ako tovar, ako zmenku, ktorú možno tam, kde sa stavajú diaľnice, priemyselné parky a sídliská, vymeniť za veľký balík peňazí. Pre farmárov je to základný výrobný prostriedok a mnohí z nich ju chápu tiež najmä ako ekonomickú kategóriu. Tých, čo vnímajú hodnotu pôdy komplexne, je menšina. Sú to pôdoznalci, ktorí musia význam pôdy pripomínať celej spoločnosti. Našimi spojencami sú poctiví poľnohospodári, ktorí vrúcny vzťah k pôde zdedili od svojich rodičov a prarodičov. Vždy bola pre nich živiteľkou a hodnotným majetkom, o ktorý sa treba svedomito starať. Národ, ktorý sa neuvážene zbavuje pôdy a ničí ju zlým hospodárením, ničí krajinu a zároveň aj sám seba. Máme ešte dosť času, aby sme sa spamätali.

Kto predovšetkým? Milióny ľudí aj na Slovensku žijú v mestách. Je to len zodpovednosť vidiečanov?
Priamo s pôdou nepracujú už často ani mnohí obyvatelia vidieka. Ale všetci môžeme spoločne vytvárať atmosféru žičlivú dobrému hospodáreniu s pôdou – vrátane nevyhnutných záberov na výstavbu. Kľúčoví vo vzťahu k pôde sú štátni zamestnanci, poľnohospodári, lesníci, územní projektanti na rôznych úrovniach. V ich rukách sa sústreďuje riadiaca a rozhodovaciu právomoc, alebo sú priamo zodpovední za manažment pôdy, teda za to, či sa na nej hospodári s rozumom a srdcom zároveň.

Akí sme hospodári?
Z dlhoročných skúseností mi vychádza, že mnohí farmári, ale aj štátni zamestnanci nepotrebujú výsledky výskumov pôdoznalectva, dokonca nepotrebujú vedu vôbec. Pre nich je málo zrozumiteľná, a preto sa radšej spoliehajú na svoje vlastné poznatky a skúsenosti, pričom nemajú radi zavádzanie noviniek. Aj preto sa stretávame s nesprávnym, zjednodušeným spôsobom hospodárenia, jednoznačnou snahou vytĺcť z pôdy zisk. Inak by sme nemuseli stále hovoriť o degradácii pôdy, o neúmerných záberoch pôd, o environmentálnych poškodeniach poľnohospodárskej krajiny. Všeobecné povedomie o význame pôdy a jej funkciách v poľnohospodárstve a životnom prostredí sa u obyvateľstva vytráca. Pôda zaujme ľudí jedine vtedy, ak je predmetom kúpy a predaja, alebo je tak poškodená, že spôsobí povedzme zosuvy, ohrozí ľudské obydlia a dostane sa do médií.

Čo treba zmeniť, aby sme si pôdu viac vážili?
Možno treba o pôde viac hovoriť. Nie učene, vedecky, ale zrozumiteľne ľudsky, aby sme si uvedomili, že bez pôdy je ľudský život nemysliteľný. Začali sme komunikovať viac s deťmi. V ústave sme vyrobili farbičky znázorňujúce rôzne typy pôdy a deti zo Slovenska, Rakúska a Maďarska stvárnili v krásnych obrazoch svoju predstavu o pôde a krajine, ktorá ich obklopuje. Dôležité je zasiať semienko záujmu, potom sa nemusíme obávať o budúcnosť Slovenska, Európy či sveta. Potom sa naplní aj ústredné heslo Medzinárodného roka pôdy 2015 – Zdravé pôdy pre zdravé potraviny.

Jaroslava Sobocká

pôdoznalkyňa, držiteľka ceny CVTI: Osobnosť vedy a techniky v roku 2014. Je členkou Medzivládneho technického panelu o pôde Globálneho partnerstva o pôde FAO, jedným z 27 expertov na pôdu v rámci sveta. Zastupuje Slovensko vo výbore Európskeho partnerstva o pôde a v rámci neho je predsedom Pilieru I – Udržateľný manažment pôdnych zdrojov. Od roku 2012 vedie Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #pôda #poľnohospodárstvo #Jaroslava Sobocká