Gréci odsúdili Európu na trvalú neistotu

Celá Európa sa bude po voľbách v Grécku ťažšie zotavovať z krízy. Voliči totiž rozhodli o tom, že z Grécka sa po piatich rokoch opäť stalo jedno z ohnísk neistoty.

27.01.2015 08:10
Grécko, voľby, Syriza Foto: ,
V tábore prívržencov ľavicového opozičného hnutia Syriza prepukla po zverejnení prvých odhadov volebných výsledkov obrovská radosť.
debata (86)

Aj Slováci musia sledovať, ako to s Gréckom dopadne, keďže situácia môže v krajnom prípade vyústiť do návratu krízy s vplyvom aj na zamestnanosť, platy, ale aj úroveň cien v celej eurozóne. Okamžité dosahy sa nečakajú, ale situácia sa môže kedykoľvek zvrtnúť k horšiemu.

V Grécku ako krajine, kde sa platí eurom, už zostavila vládnu koalíciu radikálna ľavicová Syriza, ktorá sľúbila nesplniteľné – vyššie dôchodky, ale aj škrtanie 320-miliardového gréckeho dlhu. Ak by však dlh Gréci nesplácali, zložiť by sa naň museli všetci Európania. V hre je aj možnosť odchodu krajiny z eurozóny, čo však nik nechce, keďže ekonomické škody by boli enormné. Očakáva sa, že Európa dá Grécku odklad na splácanie už poskytnutej 240-miliardovej pomoci a Syriza poľaví zo sľubov voličom, inak by sa situácia vyhrotila.

Prívrženci Syrizy s nadšením zdravia volebného...
Šéf ľavicovej Syrizy a volebný víťaz Alexis...
+9Prívrženci ľavicového politického zoskupenia...

Grécko ešte v roku 2010 vyvolalo dlhovú krízu v eurozóne, keď sa ukázalo, že krajina tajila obrovské dlhy. Eurozóna následne musela odpustiť Grékom časť dlhov a pomáhala aj ďalším zadlženým štátom, aby odvrátila krach eura. Pre nejednotný postoj k pomoci koncom roka 2011 na Slovensku padla vláda Ivety Radičovej. Grécko prešlo ťažkými škrtmi a zdalo sa, že krajina sa dostane z najhoršieho. Sľuby o škrtoch dlhov znamenajú návrat neistoty.

„V rámci eurozóny takmer neexistuje podpora pre akékoľvek odpísanie dlhov Grécka. Najdôležitejšou vecou je to, že ak zostávate v eurozóne, dodržiavate pravidlá, ktoré máme. To platí pre všetky krajiny,“ povedal šéf skupiny ministrov financií eurozóny Jeroen Dijsselbloem pri včerajšom príchode do Bruselu na schôdzku ministrov financií eurozóny. „Ak znížime Grécku dlh, vyšleme tým zlý signál do Portugalska, Írska, na Cyprus či do Španielska,“ dodal eurokomisár pre digitálnu ekonomiku Günther Oettinger.

Situácia môže mať negatívny dosah na podnikateľskú a spotrebiteľskú dôveru v krajinách, podobne ako napríklad kríza Západu vo vzťahoch s Ruskom pre konflikt na Ukrajine. Prvý signál neistoty investorov nenechal na seba dlho čakať. Euro sa v pondelok ocitlo na 11-ročnom minime voči americkému doláru, pod úrovňou 1,11 dolára za euro. Slabé euro je predzvesťou hospodárskych ťažkostí, na druhej strane však môže podporiť exportérov a priniesť viac práce. Odvrátenou stranou slabého eura je drahšia elektronika či dovolenky v Turecku a Egypte.

Gréci sa dostali do ťažkostí po vypuknutí krízy v roku 2009, o rok nato požiadali o finančnú pomoc od EÚ, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu v celkovom objeme 240 miliárd eur. Slovenský podiel vo forme záruk tvorí asi jedno percento z časti pomoci. Výmenou za úverovú pomoc však musela vláda v Aténach zaviesť masívne výdavkové škrty, znížiť dôchodky a mzdy a opakovane zvýšiť niektoré dane. To prehĺbilo hospodársku recesiu, zvýšilo nezamestnanosť, zhoršilo životnú úroveň Grékov, vyhnalo ľudí protestovať do ulíc a nahralo politické body radikálnym hnutiam.

Výhra ľavicovej Syrizy v Grécku má však pre Európu ďalekosiahlejšie následky. Víťazstvo Syrizy môže len posilniť podobné hnutia v ďalších krajinách eurozóny. Napríklad stranu Podemos v Španielsku alebo hnutie Päť hviezd v Taliansku. Ide pritom o krajiny, ktoré sú na polceste v reformnom úsilí, a až ich „vzbura“ by výrazne podkopala budúcnosť únie.

Víťaz predčasných parlamentných volieb v Grécku navyše prichádza s populistickými opatreniami ako zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 750 eur a príplatok k dôchodkom nižším ako 700 eur. Zároveň chce poľaviť v škrtoch a rokovať o úprave podmienok splácania verejného dlhu. To zase nahráva napríklad Francúzom, ktorí sa do šetrenia príliš nehrnú. Tamojšia vláda dostala už dvakrát odklad od Bruselu v rámci znižovania deficitu verejných financií.

Predpokladá sa, že ministri financií eurozóny naznačia, že by mohli predĺžiť terajší program núdzovej pomoci pre Atény. Novej gréckej vláde by tak poskytli čas na rokovanie so zahraničnými veriteľmi o ekonomickej politike. Agentúra Reuters prišla koncom minulého týždňa s informáciou, že predstavitelia eurozóny uvažujú o predĺžení záchranného programu o šesť mesiacov. Súčasný záchranný program bol už o dva mesiace predĺžený a jeho platnosť by mala vypršať koncom februára tohto roka.

Gréci museli šetriť najviac

Gréci prešli v rámci úspor najväčšími zmenami spomedzi európskych krajín. Na tlak Trojky (Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond, Európska komisia) Grécko po desaťročiach reformnej stagnácie prechádza od roku 2010 radikálnymi reformami. Grécka vláda dokázala znížiť primárny deficit krajiny z 10,7 percenta v roku 2009 na minuloročných 2,7 percenta hrubého domáceho produktu. Keď sa z toho vyčlenia platby z úrokov, vláda vyberá viac peňazí, ako míňa. Tento cieľ pritom dosiahla skôr, ako sľúbila svojim veriteľom. Na druhej strane, čistý dlh Grécka bol v roku 2010 podľa Medzinárodného menového fondu na úrovni okolo 130 percent HDP, v súčasnosti je v blízkosti 170 percent. „Je to preto, že sa ekonomika krajiny zmenšila, takže pomer dlhu k HDP sa zvýšil a to túto krajinu presunulo do tzv. "dlhovej pasce“, píše Greek Reporter.

Ozdravil sa aj grécky bankový sektor, ktorý je teraz oveľa odolnejší. Banky prešli rekapitalizáciou. Sektor čelil razantným opatreniam, keďže z 18 komerčných bánk ostali iba štyri. Nedávne záťažové testy poukázali na silnejšiu kapitálovú pozíciu a dôveru vo finančný sektor. Gréci sa však boria aj s vysokou mierou nezamestnanosti, ktorá aktuálne dosahuje vyše 26 percent. Krajina má problém zamestnať najmä mladých ľudí, z ktorých až polovica si nevie nájsť prácu. „Veľké straty v oblasti pracovných miest sú viazané k výraznému poklesu veľkosti gréckej ekonomiky, ktorá je zhruba o 25 percent menšia, ako to bolo pred krízou. Počas minulého roka sa táto krajina po piatich rokoch recesie vrátila k miernemu rastu, ale jej výkon je stále hlboko pod úrovňou, ktorá bola dosahovaná v roku 2007,“ poznamenáva Greek Reporter.

Eurozónu však opustiť nechcú

Samotní Gréci aj napriek doterajším radikálnym škrtom a zhoršeným životným podmienkam odísť z eurozóny nechcú. „Gréci to odmietajú, pretože veľa ľudí má významné úspory v eurách, a nechcú o ne prísť. Čo je nutné povedať, je aj fakt, že samotní Gréci veria Európe viac ako politickému systému v ich vlastnej krajine,“ povedal pre Pravdu Jorgos Tahtsidis, grécky profesor ekonómie v Aténach.

Tahtsidis vysvetľuje, ako si všetci doma uvedomujú, že opustenie eurozóny by malo za následok ešte výraznejšie zníženie životnej úrovne Grékov ako doteraz. „A zníženie príjmov minimálne o 55 percent. Najviac by bola zasiahnutá práve nízkopríjmová skupina obyvateľstva. Odhad inflácie novej meny je 65 percent, prehĺbila by sa recesia, ako aj vysoká nezamestnanosť v krajine. Štát by bol nútený tlačiť peniaze na zabezpečenie bežného chodu, čo by spôsobilo masívnu infláciu, ktorá by sa následne premietla do drahšieho importu a nižších reálnych miezd a to by zabilo akékoľvek výhody devalvácie,“ hovorí Tahtsidis.

„Európski lídri by mali dať Grécku viac vzduchu na dýchanie. Nikto nehovorí, že Grécko nemá splácať svoj dlh. Tvrdím však, že to musí nabrať iný kurz. Grécko je bohatá krajina z hľadiska prírodného bohatstva a Európa si musí uvedomiť, že bez Grécka je ako dieťa bez rodného listu. Nepodporujem myšlienku odmietnutia pôžičkových dohôd, pretože ak niekto niekomu dlhuje, je všetkými spôsobmi zaviazaný splniť svoj záväzok, ale len do chvíle, kým nie je v stávke jeho dôstojnosť a prežitie,“ dodal Tahtsidis.

© Autorské práva vyhradené

86 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #voľby #eurozóna