Podľa neho si Grécko navyše nemôže dovoliť opustiť eurozónu, pretože by to viedlo k odchodu mnohých firiem z krajiny.
"Každý výrok o nesplácaní dlhov, o zastavení privatizácie, o možnej finančnej podpore od Ruska znižuje pravdepodobnosť, že Grécko dokáže na kapitálovom trhu predať svoje dlhopisy za iný ako špekulatívny úrok. To v konečnom dôsledku posilňuje európskych veriteľov a zvyšuje závislosť Grécka na Európskej únii, "povedal Kritikos.
Pripomenul, že Grécko musí tento rok len za dlhovú službu zaplatiť 22,5 miliardy eur. Vzhľadom na to, že tieto peniaze nemá, musí získať prostriedky predajom dlhopisov alebo z ďalšieho európskeho záchranného balíka, ktorý je ale podmienený pokračovaním reforiem. „Jediná ďalšia možnosť je, že sa Tsipras pokúsi vyjednať v Európskej únii predĺženie splatnosti úverov,“ podotkol Kritikos.
Nemecký ekonóm však usudzuje, že je potrebné, aby nové riešenie začala hľadať aj EÚ. „Posledných päť rokov vidíme tlak na reformy. Je potrebné pýtať sa, prečo v Grécku nemali úspech, keď iné krajiny, napríklad Lotyšsko, dokázali za rovnakú dobu svoju ekonomiku postaviť na nohy,“ povedal. „Veritelia by preto nemali dávať Grécku len pokyny, čo je potrebné urobiť, ale mali by aj pomáhať pri praktickom presadení týchto opatrení,“ uviedol Kritikos.
Podľa ekonóma je problematický tiež prístup nemeckej vlády, ktorá tlačí výhradne na rozpočtové škrty a nehľadá iné možnosti, ako podporiť grécky rast. „V Grécku v dôsledku reforiem klesli mzdy natoľko, že po nákladovej stránke je krajina absolútne konkurencieschopná. Napriek tomu sa jej nedarí prilákať investície,“ pripomenul Kritikos.
„Problém je v tom, že firmy sa stále stretávajú s byrokratickou šikanou. Regulácia sa za posledných päť rokov vôbec neznížila. Malým firmám tak 30 percent ich pracovného času zaberajú byrokratické povinnosti, to je neprijateľné,“ povedal.
Kým niektorí politici odporúčajú, aby Grécko vyriešilo svoje hospodárske problémy prinajmenšom dočasným odchodom z eurozóny, podľa Kritikos to nie je správna cesta.
„Návrat k drachme by znamenal návrat k starej politike, kedy sa štátny dlh splácal tlačením peňazí. To by vyvolalo vysokú infláciu a z Grécka by odišlo veľa firiem. Boli by to v prvom rade tie, ktoré pôsobia v inováciách a ktoré prinášajú veľkú pridanú hodnotu, zároveň pre nich sťahovanie neznamená veľké náklady, "povedal Kritikos. "S drachmou Grécko by malo oveľa menej šancí na hospodársky rast než s eurom,“ dodal.
„Eurozónu by čisto z ekonomického pohľadu odchod Grécka nijako zvlášť nepoškodil, pretože grécka ekonomika je relatívne malá,“ uviedol Kritikos. „Pre Európsku úniu by to ale bol problém v politickej a predovšetkým v symbolickej rovine. Znamenalo by to totiž obrátenie trendu stále viac sa integrujúceho kontinentu,“ doplnil.