Ministerstvo financií preto v utorok zvýšilo tohtoročný odhad rastu hrubého domáceho produktu z 2,6 na 2,9 percenta. Minister financií Peter Kažimír pripustil, že výber daní sa zvýši, a to aj vďaka znižovaniu daňových únikov či lepšiemu výberu spotrebných daní.
Premiér Robert Fico už oznámil, že ak to stav ekonomiky umožní, Smer do marca oznámi druhý sociálny balíček. V prvom balíčku 15 opatrení na roky 2014 a 2015 za 250 miliónov eur sa znížili odvody pre ľudí s nižšími príjmami, cestovanie vo vlakoch pre študentov a dôchodcov je zadarmo a pracujúci majú 50-percentnú zľavu. Pripravuje sa zavedenie minimálneho dôchodku či dotácie na plyn pre nízkopríjmové skupiny.
V druhom balíčku majú byť podľa informácií Pravdy dovolenkové poukazy pre rodiny na podporu domáceho turizmu. Zvažuje sa aj podpora pre firmy na získanie lacnejšej elektriny a štát bude dotovať prax stredoškolákov vo firmách. Počíta sa aj s ďalším zvyšovaním minimálnej mzdy.
V roku 2016 a 2017 rezort financií dokonca očakáva rast ekonomiky až o 3,6 percenta, pričom prebudiť sa má aj pribrzdený export. Tento rok export hospodárstvu príliš nepomôže. „Robustný rast ekonomiky bude ťahaný hlavne domácou spotrebou,“ priblížil Kažimír. Ľudia môžu viac peňazí v obchodoch minúť pre nulový rast cien kombinovaný so zvyšovaním platov vo firmách. Pri tohtoročnom raste platov o 2,6 percenta by Slováci v roku 2015 mali priemerne zarábať 882 eur v hrubom.
Mzdy majú rásť aj v roku 2016. Zvyšovanie minimálnej mzdy v druhom sociálnom balíčku presadzujú hlavne odbory. „Radi by sme sa s vládou dohodli na zachovaní 8-percentnej valorizácie hrubej minimálnej mzdy,“ načrtol plány odborov Emil Machyna, predseda OZ KOVO. V takom prípade by 100-tisíc ľudí s najnižšími platmi zarábalo v roku 2016 najmenej 348 eur v čistom. Na porovnanie, v roku 2015 je čistá minimálna mzda 339 eur a roku 2014 bola 307 eur za mesiac. Vláda sa tiež plánuje zamerať na podporu pracovného trhu.
Peniaze pre druhý sociálny balík v očakávanom objeme okolo 200 miliónov eur sa však vláde nebudú hľadať ľahko. Súčasný hospodársky rast je totiž sprevádzaný nulovým rastom cien, spôsobujúcim nižší výber dane z pridanej hodnoty.
„Veľmi dobre sa vyvíja trh práce a pokračujúci boj s daňovými únikmi. Minimálne tieto dva faktory mi mali vykompenzovať nulovú infláciu,“ ubezpečil Kažimír.
V hre sú aj ďalšie zdroje. Vládny kabinet už v stredu bude rokovať o predaji podielu v Slovak Telekome s predpokladaným výnosom vo výške jednej miliardy eur. Tieto peniaze by sa nakoniec nemuseli použiť na znižovanie dlhu, keďže stovky miliónov eur môže vláda získať zo štvrtého otvorenia druhého piliera. Pri treťom otvorení takto vláda roku 2013 získala vyše 279 miliónov eur.
Ekonomike v najbližších rokoch pomôžu klesajúce ceny ropy, spôsobujúce nízke ceny pohonných hmôt v celej Európe. Lacnejšie palivá podľa odhadov ministerstva práce spôsobia v roku 2015 nulový rast cien. „Predpokladáme, že ceny palív ostanú v najbližších rokoch na nízkych úrovniach, čo bude aj naďalej vyvíjať tlak na nízku infláciu,“ povedal Martin Filko, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky, patriaceho pod ministerstvo financií. Cena za kamiónovú prepravu je totiž započítaná v cenách všetkých výrobkov. Vďaka pomalému rastu cien bude ľuďom ostávať reálne viac peňazí v peňaženkách. Ak ľudia začnú tieto peniaze viac míňať, budú mať fabriky pre koho viac vyrábať. S takýmto scenárom počíta ministerstvo financií.
„Pokles cien ropy je najbližšie k obedu zadarmo pre malú – otvorenú ekonomiku Slovenska,“ pokračoval Filko. Ten odhaduje, že lacné palivá v najbližších dvoch rokoch zdvihnú hrubý domáci produkt Slovenska o 0,3 až 0,5 percenta. Výrobky fabrík tak budú ešte viac prístupné aj pre zákazníkov nachádzajúcich sa mimo krajín používajúcich spoločnú menu euro. Tento efekt ešte znásobuje klesajúci kurz eura. V máji roku 2014 sa jedno euro na finančných trhoch predávalo za 1,39 dolára. Za automobil v cene 100-tisíc eur zákazníci v Spojených štátoch amerických zaplatili 139-tisíc dolárov. Aktuálne sa jedno euro vymení približne za 1,13 dolára. Cena automobilu za 100-tisíc eur klesla na 113-tisíc dolárov. Oslabujúce euro v tomto prípade zlacnilo luxusný automobil o 26-tisíc dolárov.
Karty v tohtoročnom raste ekonomiky môže zamiešať Grécko. Stalo by sa tak v prípade, ak by sa Atény nakoniec nedohodli so zvyšnými krajinami eurozóny na ďalšom škrtaní dlhov a namiesto eura by znovu začali platiť gréckou drachmou. Ďalším rizikom je prehĺbenie obchodnej vojny s Ruskom pre podporu separatistov na východe Ukrajiny.
„Napriek týmto problémom vidíme lepšiu budúcnosť Slovenska na roky 2015 a 2016,“ ubezpečil Kažimír. Tvrdý boj za zachovanie eura totiž začiatkom roka ohlásil najsilnejší trhový hráč Európska centrálna banka. Jej prezident Mario Draghi verejne oznámil, že od začiatku marca sa každý mesiac do ekonomiky natlačí nových 60 miliárd eur, až kým sa do trhu nenapumpuje viac ako 1,1 bilióna eur.
Odhady ministerstva práce ohľadom budúceho rastu považujú za realistické aj nezávislí bankoví analytici. „Externé negatívne riziká prameniace predovšetkým v rusko-ukrajinskom spore a neochote Grécka pokračovať v reformách vyvažujú pozitívne vplyvy poklesu ceny ropy a ohlásený program tlačenia peňazí,“ uviedol analytik VÚB banky Andrej Arady.
„Očakávame, že trend pomalého poklesu nezamestnanosti by mohol pokračovať aj v tomto roku. Miera nezamestnanosti by mohla oproti predchádzajúcemu roku klesnúť zhruba o pol percentuálneho bodu,“ povedal Boris Fojtík, ekonomický analytik Tatra banky. Pokles nezamestnanosti z 13,4 na 12,9 percenta očakáva v roku 2015 aj ministerstvo financií.