Od začiatku týždňa si dáva nový premiér Grécka Alexis Tsipras „kolo“ rokovaní s jeho európskymi kolegami a snaží sa ich presvedčiť, aby pristúpili na odpísanie 240-miliardového dlhu, ktorý má krajina voči európskym daňovým poplatníkom vrátane tých slovenských. Tsipras, ako aj minister financií Janis Varufakis sa stretli s viacerými európskymi politikmi, dohoda sa však zatiaľ nečrtá (čítajte aj článok Gréci lietajú po Európe). Voči Grécku sprísnila postoj aj Európska centrálna banka, ktorá nebude akceptovať dlhopisy gréckej vlády ako záruku za úvery komerčných bánk (viac v článku ECB náhle pritvrdila voči Grécku).
Slovensko vo forme záruk prispelo Grécku sumou takmer 1,5 miliardy eur. Minister financií Peter Kažimír upozornil, že záruky Slovenska voči Grécku sú zahrnuté v slovenskom štátnom dlhu. Napriek tomu by škrtanie gréckych dlhov priamo aj nepriamo malo vplyv na našu ekonomiku, podobne ako je rizikom vyhrotenie situácie na Ukrajine. Pretože európski lídri na čele s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou dali ešte minulý týždeň jasný stop odpisu dlhu, Gréci na to idú okľukou.
Najnovšie prišla grécka vláda s nápadom, že svoje dlhy chce vymeniť za dva typy nových dlhopisov. Jeden typ dlhopisov by sa viazal na hospodársky rast Grécka. Teda ak tamojšia ekonomika bude rásť, vláda bude platiť svoj dlh. Tento typ dlhopisov by mal nahradiť spomínaný dlh z európskych záchranných úverov vo výške 240 miliárd eur.
Grécko sa len vlani dostalo z recesie. Tohtoročný odhadovaný rast gréckej ekonomiky je na úrovni 1,5 percenta, ale ratingové agentúry zhoršili svoje výhľady po tom, čo už začiatkom roka bolo pravdepodobné, že sa v nedávnych predčasných parlamentných voľbách v Grécku dostane k moci ľavicová radikálna strana Syriza, ktorá odmieta ďalšie šetrenie. Ratingová agentúra Fitch dokonca nevylúčila, že sa krajina prepadne v tomto roku opäť do recesie.
„Veľa bude závisieť od pokračovania reforiem a úspor. Ak sa reformný kurz nezmení a ešte urýchli, vytvorí to priestor na zrýchlenie ekonomického rastu vďaka lepšej konkurencieschopnosti Grécka a vďaka zlepšeniu jeho podnikateľského prostredia,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Grécka vláda však namiesto reforiem a úspor plánuje ľuďom rozdávať, napríklad cez zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 750 eur a cez príplatok k dôchodkom nižším ako 700 eur.
Gréci chcú večné dlhopisy
Druhý typ dlhopisov chcú nazvať Gréci „večnými“, ktoré nemajú splatnosť. Nahradili by grécke dlhopisy vlastnené Európskou centrálnou bankou, ktoré aktuálne dosahujú sumu 27 miliárd eur. Večné dlhopisy sú také, z ktorých sa vlastníkovi pravidelne vypláca úrok, ale nikdy sa nevráti samotná istina. Nikdy nie je vyplatený, dá sa len predať zase niekomu inému, čím sa podobá dividendovej akcii.
„Aj takýto návrh je reštrukturalizáciou dlhu. Pri indexovaných dlhopisoch by boli straty pre euroval, a teda aj nás jeho akcionárov pri nižšom raste Grécka. Navyše ide o prenesenie rizika a zodpovednosti z pliec gréckej vlády na plecia daňovníkov členských štátov. Pri nekonečnom dlhopise by prakticky išlo o monetizáciu dlhu, teda časť dlhu by sme zafinancovali všetci cez Európsku centrálnu banku,“ komentuje analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Martin Vlachynský.
Hlavný problém je však podľa odborníkov politický. „Už dnes majú Gréci také výhodné podmienky úveru, o akých sa napríklad Slovensku môže len snívať. Akceptujú ostatné krajiny, že Grécko dostane ďalšie zvýhodnenia?“ pýta sa Vlachynský.
Napriek gigantickému dlhu Grécka, ktorý dosahuje 175 percent hrubého domáceho produktu, čo je 320 miliárd eur, dáva krajina len 3,5 percenta HDP ročne na úroky. Na porovnanie, Nemecko dá 2 percentá, Taliansko 5,2 percenta, Slovensko asi 2,3 percenta. V roku 1998 dávalo Grécko na dlhovú službu 7,4 percenta, teda dvakrát viac ako dnes.
Viac peňazí od podvodníkov
Gréci však okrem plánov na odpis svojho dlhu prichádzajú aj s návrhmi, ako zvýšiť príjmy do štátnej kasy. Podľa nich je nutné riešiť daňové úniky, pre ktoré stráca grécka ekonomika miliardy eur ročne.
Vláda sa podľa ministra financií Janisa Varufakisa chce zamerať na bohatých Grékov, ktorí počas šesťročného ekonomického poklesu neplatili svoj poctivý podiel na daniach. Minister však pri boji s daňovými únikmi bohatých očakáva ťažkosti. Vláda plánuje predstaviť detaily svojich nových plánovaných krokov európskym partnerom do konca februára.
Minister tiež dúfa, že sa Grécku podarí zabezpečiť štvormesačný preklenovací program, ktorý by trval do prvého júna. Program počíta s tým, že by Európska centrálna banka držala nad vodou finančný systém Grécka tým, že by mu naďalej dodávala likviditu za priaznivých podmienok.
Grécka vláda tým reaguje na vlaňajší odlev vkladov z gréckych bánk. Gréci sa obávali, že po nástupe Syrizy k moci odíde krajina z eurozóny. V novembri odtieklo z bánk 200 miliónov eur, v decembri už tri miliardy a za prvý mesiac tohto roka to bolo až 4,2 miliardy eur. „Objem vkladov v gréckych bankách je asi 160 miliárd eur, teda 4-krát viac ako na Slovensku, no aj tak takýto úbytok predstavuje vážny problém,“ konštatoval Vlachynský.
Tento odlev je jedným z dôvodov žiadosti dvoch veľkých gréckych finančných ústavov Alpha Bank a Eurobank o pomoc z núdzového programu gréckej centrálnej banky. Program núdzového financovania ELA (Emergency Liquidity Assistance) ponúkajú národné centrálne banky v eurozóne komerčným bankám, ktoré majú problémy s likviditou. Grécke banky sa naň spoliehali na vrchole dlhovej krízy v Grécku v roku 2012. Na začiatku minulého roka však pomoc splatili.
Analytici však nepredpokladajú, že súčasná situácia v Grécku sa nakoniec vyhrotí do odchodu krajiny z eurozóny. „Grexit si nikto v súčasnosti nepraje a veľmi ani nemôže dovoliť vzhľadom na negatívne dôsledky, ktoré by to mohlo priniesť,“ tvrdí Pánis.
Zároveň však platí, že eurozóna je teraz lepšie pripravená na jeho odchod, ako to bolo v roku 2012, keď táto alternatíva Grécku hrozila.
„Keďže boli vytvorené rôzne ochranné mechanizmy ako euroval či záväzok Európskej centrálnej banky nakupovať dlhopisy, ktoré by mali zastaviť ,preliatie nákazy‘. To však neznamená, že odchod by bol bezbolestný. Stále by spôsobil značné zemetrasenie na finančných trhoch, podkopal by ekonomický sentiment, čo by mohlo viesť k spomaleniu ekonomického rastu,“ dodal Pánis.