Mier by podporil slovenskú ekonomiku

Prímerie na východe Ukrajiny medzi vládnymi silami a proruskými separatistami by z ekonomického pohľadu mohlo pomôcť európskym krajinám vrátane Slovenska.

16.02.2015 06:45
debata (16)

Európa by sa v prípade dlhodobého prímeria mohla nadýchnuť k ešte silnejšiemu rastu. „Priame dosahy na Slovensko budú zanedbateľné, keďže nie sme príliš prepojení na ruskú ani ukrajinskú ekonomiku. Nepriamo by sa to mohlo prejaviť cez pokles neistôt a zlepšenie nálady v Európe, čo by malo pomôcť k zrýchleniu hospodárskeho rastu. Najmä ak budú odstránené sankcie proti Rusku, čo pomôže Berlínu, nášmu hlavnému obchodnému partnerovi,“ komentuje analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Pre Nemecko je Rusko jedenástym najväčším obchodným partnerom. V krajine od tohto vývozu závisí viac ako 300–tisíc pracovných miest. V Rusku je aktívnych približne 6,2 tisíca nemeckých firiem, ktoré tam doteraz investovali 20 miliárd eur.

„O úzkom vzťahu medzi vývojom slovenského hospodárstva a nášho hlavného exportného odbytiska sme sa mali možnosť presvedčiť nielen na prelome rokov 2008 a 2009, ale aj na prelome rokov 2011 a 2012, keď spomalenie v Nemecku so sebou stiahlo aj dynamiku vtedajšieho nádejného hospodárskeho oživenia Slovenska,“ vysvetľuje analytik Sberbank Vladimír Vaňo.

Platí to aj opačne, teda v prípade hospodárskeho rastu Nemecka. Viac ako 84 percent slovenského vývozu smeruje do Európskej únie a v rámci tej je analýza Mier by podporil slovenskú ekonomiku Nemecko najväčším hospodárstvom.

Východ Slovenska by dostal prácu

Ak by došlo k postupnému rušeniu sankcií proti Rusku, uľavilo by sa aj obyvateľom 3–tisícovej obce Prakovce na východe Slovenska. Firma Railway Casted Components tu začala v roku 2013 s výrobou odliatkov pre podvozky nákladných vagónov. Jej hlavným, ak nie jediným, odberateľom výrobkov mali byť ruské železnice. Firma mala postupne dať prácu 350 ľuďom, no realita je dnes iná. Väčšina zamestnancov zlievarne sedí doma so 60 percentami zo mzdy. Navyše mnohí z nich nevideli výplaty od decembra.

„Konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom sa začal v novembri 2013. Podľa Štatistického úradu SR sa slovenský export do Ruska od tohto momentu až do o 25 percent. Koncom vlaňajška dosahoval celkovo 174,8 milióna eur. Od tej doby však boli sankcie sprísnené, teda sa dá predpokladať, že vývoz bude klesať,“ povedal Petr Habiger, analytik spoločnosti Colosseum. Bez sankcií by, naopak, slovenský export do Ruska „pookrial“ o milióny eur.

Moskva ako odpoveď na sankcie Západu zaviedla protisankcie. Konkrétne zakázala dovoz mäsa, rýb, mlieka a mliečnych výrobkov či ovocia a zeleniny zo štátov EÚ a z ďalších západných krajín. Podľa Európskej banky pre obnovu a rozvoj sa ruské sankcie najviac podpisujú na spomalení ekonomiky v pobaltských krajinách, v Nórsku, ale aj Poľsku a Maďarsku. Najviac však postihli Litvu, v ktorej sa vývoz potravín do Ruska podieľa na hrubom domácom produkte (HDP) krajiny troma percentami.

„Pokiaľ sankcie proti Rusku budú zrušené, ruský trh bude nielen pre Európu opäť veľmi zaujímavý aj vďaka rekordne slabému rubľu. Rusko je pre Európu dôležitým trhom,“ tvrdí Habiger.

Únia však zatiaľ s rušením sankcií vyčkáva. Prímerie, ktoré sa začalo od nedele, totiž môže stroskotať, ako sa to stalo posledný raz.

„Ekonomickým sankciám sa nedá vyhnúť. Môžeme ich zrušiť v prípade, že sa stratia dôvody, pre ktoré vznikli. Nanešťastie tam ešte nie sme,“ povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová na nedávnom Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Brusel aj napriek uzavretiu dohody o prímerí na východe Ukrajiny pridá v pondelok ďalšie ruské mená na svoj sankčný zoznam.

Stúpne cena ropy?

Zároveň s dohodou sa začína špekulovať, či by prípadný mier v budúcnosti spolu s prípadným povojnovým naštartovaním ekonomík opäť nezdvihol ceny ropy. Takéto úvahy sú však nateraz zrejme predčasné. Ropa ešte vlani v lete stála 115 dolárov za barel, aktuálne je okolo úrovne 60 dolárov za barel.

„Nemyslím si, že mierové riešenie ukrajinskej krízy bude mať zásadný vplyv na ceny ropy. To ovplyvnia skôr iné faktory, a to predovšetkým, ako rýchlo príde k redukcii obrovského prebytku ponuky na trhu,“ oponuje Pánis.

Členovia OPEC (Združenie krajín vyvážajúcich ropu, pozn. red.) sa totiž zaviazali neznížiť produkciu ropy pod 30 miliónov barelov denne a tento záväzok doteraz dodržujú. „Je to logický krok z ekonomického pohľadu. Čím viac klesá cena ropy, tým viac musia ťažiť, aby vyrovnali predchádzajúce zisky. Krajiny sa tak samy nadmernou ťažbou dostali do pasce, pretože vďaka tomuto efektu je na trhu prebytok roby, čo samo osebe drží jej cenu dole,“ vysvetlil Habiger.

Dokazujú to aj aktuálne dáta. Americké ministerstvo energetiky zverejnilo nedávno svoj pravidelný report o stave zásob ropy, benzínu a ďalších ropných produktov. Práve zásoby ropy sa podľa tejto správy dostali na nový rekord. Len v USA vzrástli o 8,87 milióna na 406,7 milióna barelov.

Ruské ministerstvo energetiky zase uviedlo, že v januári tohto roka sa ťažba ropy v krajine znížila len nepatrne o 0,1 percenta na 10,66 milióna barelov denne, čo je stále blízko rekordnej úrovne v postsovietskej ére. Export ropy z krajiny sa zvýšil o pätinu na 5,3 milióna barelov denne, nakoľko tamojšia vláda znížila exportné clo.

Ropný priemysel ako taký však pre nízke ceny ropy bude musieť obmedziť kapitálové výdavky o 10 až 13 percent. Obmedzujú sa aj nové investície do ťažby čierneho zlata, najmä v Severnom mori. „Určitý čas potrvá, kým sa avizované osekávanie kapitálových výdavkov jednotlivých ťažobných spoločností pretaví do redukcie ťažby. Relatívne lacná ropa by tu teda mohla byť ešte istý čas,“ dodal Pánis. V tomto roku podľa niektorých ekonómov však môže ropa prekročiť hranicu 70 dolárov za barel.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #ropa #Slovensko #Rusko #sankcie #Ukrajina