Nová grécka vláda na čele so stranou Syriza vyhrala voľby na sľuboch, že šetrenia a uťahovania opaskov už bolo dosť. Na druhej strane stojí trojka veriteľov, ktorá trvá na pokračovaní bolestivých reforiem a ozdravení štátnych financií. Výsledkom rokovaní by mal byť kompromis, Grécko by nemalo opustiť eurozónu, no je otázne, za akú cenu.
„Nesmieme si viac zakrývať oči pred skutočnosťou, že Grécko nikdy nebude schopné splatiť všetky svoje súčasné dlhy,“ uviedol niekoľkokrát grécky minister financií Janis Varoufakis. „Očakávam od Grécka konkrétne návrhy a pokračovanie v dohodnutom programe reforiem,“ kontroval jeho nemecký kolega Wolfgang Schauble. Práve Nemecko a krajiny severu Európy sú zásadne proti odpusteniu dlhu. Podľa nich by nesplatenie úveru vyslalo zlý signál o dôveryhodnosti európskej ekonomiky a motivovalo by ďalšie krajiny k opomínaniu ekonomických reforiem vo vidine politicky priechodnejších, no neefektívnych riešení.
Nová grécka vláda naďalej odmieta akceptovať medzinárodné záchranné programy dohodnuté s Európskou úniou, Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou centrálnou bankou (ECB) – teda trojkou veriteľov. Plnenie dohôd, na základe ktorých boli Grécku poskytnuté záchranné úvery, je však podmienkou ďalšej spolupráce v rámci krajín eurozóny. Grécko dostalo pomoc vo výške zhruba 240 miliárd eur. Za miliardu z týchto úverov ručí aj Slovensko. Keby ich Gréci nesplatili, museli by sme to „zatiahnuť“ za nich.
„Grécko nebude pokračovať v programe, ktorý dohodol predchádzajúci kabinet,“ povedal hovorca vlády Gabriel Sakellaridis. Grécko a Európska únia sa však podľa neho dohodli na potrebe „národného reformného plánu“ s cieľom postaviť ekonomiku na nohy. Zároveň však dodal, že nová ľavicová vláda premiéra Alexisa Tsiprasa nemá v úmysle spreneveriť sa sľubu, ktorý dala voličom. „Sme ochotní rokovať. Proti verejnosti však nepôjdeme,“ povedal hovorca k otázke trhu práce a penzií. Príkazy zvonku už vláda podľa neho prijímať nebude. Inými slovami to znamená, že sa skončí zoštíhľovanie štátneho aparátu, znižovanie vyplácaných dôchodkov, rušenie daňových úľav a prísny dohľad nad štátnymi výdavkami. Prezident euroskupiny Jeroen Dijsselbloem však viackrát povedal, že práve toto sú piliere reforiem, ktoré majú Grécko postaviť na vlastné nohy. Jedine tak sa podľa neho dokáže vrátiť Grécko k finančnej nezávislosti a odpúta sa od potreby pomoci ostatných krajín.
Grécky minister financií Varoufakis v sobotňajšom rozhovore pre denník Kathimerini vyjadril nádej, že Atény sa s európskymi veriteľmi dnes dohodnú, ako sa zo súčasného medzinárodného programu vyviazať, hoci by to bolo až na poslednú chvíľu. „Náš pevný postoj, založený na logike, povedie k dohode. Aj keby to bolo v hodine dvanástej,“ povedal Varoufakis na otázku, čo sa stane, keď sa Grécko dnes na zasadnutí euroskupiny nedohodne. Je však jasné, že nová grécka vláda chce zastaviť privatizáciu štátnych podnikov a trvá na uvoľnení podmienok fungovania pracovného trhu.
Podľa niektorých pozorovateľov Varoufakis a premiér Alexis Tsipras možno budú pri rokovaniach hrať vabank. Buď im Európa aspoň v niečom ustúpi, alebo budú riskovať vypadnutie z euroskupiny a návrat k drachme. Mandát voličov na takýto prístup k problému majú. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že zhruba tri štvrtiny obyvateľov Grécka za novou vládou stoja. Väčšinou hovoria, že drakonických úspor už bolo dosť a že už nemajú čo stratiť.
Prieskumy verejnej mienky však už málo hovoria o tom, čo by po vystúpení Grécka z eurozóny nasledovalo. Návrat k drachme by prakticky zlikvidoval úspory Grékov a grécky bankový systém by položil na kolená. S tým by sa vytratilo aj momentum hospodárskej obnovy krajiny, ktorá od začiatku finančnej krízy stratila pätinu výkonu ekonomiky a až teraz sa vracia do plusových čísiel.
Výsledok pondelkových finálnych rokovaní preto môže poznamenať osud Grécka na dlhé roky dopredu. A Európa nemá chuť problematickému Grécku takmer nič odpustiť. „Môžete minúť len to, čo máte. Gréci chcú veľa, ale majú na to málo peňazí. To je ich problém,“ povedal Dijsselbloem agentúre ANP.
„Grécko prevzalo na seba záväzky. Ak to nechceli, mali vystúpiť z eurozóny už vtedy, keď to bolo možné. Mali prijať nejaké iné riešenia pre grécku krajinu,“ uviedol k tomu premiér Robert Fico v Sobotných dialógoch RTVS.
Otázky a odpovede
Aká vážna je situácia s Gréckom?
Možnosť bankrotu Grécka a jeho odchod z eurozóny nie je otázkou mesiacov, ale skôr dní. To už uznal aj nový grécky minister financií Janis Varoufakis. Aténam vážne hrozí, že zostanú bez peňazí na financovanie chodu krajiny. Teoreticky by to mohli zvládnuť do júna, keď na Grécko čaká splátka 3,5 miliardy eur. Protireformné vyhlásenia premiéra Alexisa Tsiprasa a pokles daňových príjmov sú dôvodom na znepokojenie. Grécko nemá prístup na kapitálové trhy (nikto Aténam nechce požičať) a už v marci má Medzinárodnému menovému fondu (MMF) splatiť 1,4 miliardy eur. MMF je pritom veriteľ prvej línie a nesplatenie dlhu voči MMF znamená „de facto“ bankrot. Vážna je aj situácia gréckeho bankového systému. Nie je žiadnym tajomstvom, že v súčasnej napätej situácii majú všetci Gréci eurá radšej doma v hotovosti ako na bankovom účte. Eskalácia finančných problémov by mohla viesť k tomu, že ľudia vyberú z bánk všetko, čo im patrí, a to grécke banky zruinuje. Najnovšie gréckym bankám nepomôže ani krízová úverová linka od Európskej centrálnej banky, čo situáciu ešte viac vyhrocuje.
Ako to teda bude ďalej s financovaním Grécka?
Možnosti, ako si Grécko vie zabezpečiť financie, sú veľmi limitované. Atény môžu vytlačiť ďalšie pokladničné poukážky, no každý investor vie, že riziko ich nesplatenia je vysoké, čomu zodpovedá aj výška úrokovej miery, ktorú si za ne pýtajú. Pokladničné poukážky by od Grécka mohla kúpiť aj Európska centrálna banka (ECB), no tá stanovila limit na 15 miliárd eur, a nezdá sa, že by ho plánovala zdvihnúť. Tieto pokladničné poukážky kupúvali grécke komerčné banky a následne ich posúvali práve ECB. Ako bolo uvedené, tá ich už nechce (v očiach ECB nemajú hodnotu).
Nepomohol by preklenovací úver?
Určite by krátkodobo pomohol a bolo by to najjednoduchšie riešenie. Je tu však zásadný problém. Takýto úver Grécku nikto nechce dať, a aj keby sa grécka vláda obrátila na 500-miliardový Fond európskeho stabilizačného mechanizmu (EFSF – euroval), tak ho nedostane. Euroval sa dá použiť na dlhodobé financovanie problémových krajín. Dá sa použiť aj na rekapitalizáciu problémových bánk. A dokonca aj na kúpu dlhopisov, ktoré takmer nikto nechce. No euroval sa nedá použiť na poskytnutie krátkodobého úveru.
Sú alternatívne finančné nástroje?
Ďalšie alternatívy sú, no väčšina finančníkov by ich asi označila za výstredné. Alebo za sémantické – teda by išlo skôr o hru so slovíčkami a o ohýbanie platných pravidiel. Podľa denníka Financial Times by sa napríklad Grécko mohlo pokúsiť „vymámiť“ od ECB zisk z dlhopisov, ktoré boli vydané ešte v roku 2010 a mali zamedziť šíreniu finančnej krízy. Údajne by takto Atény mohli získať až 1,8 miliardy eur. Je to veľa peňazí, ale vzhľadom na objem gréckeho dlhu by postačili sotva na pár mesiacov.