Na pomoc Grékom sa zložilo aj Slovensko vo forme záruk sumou takmer 1,5 miliardy eur. Ak sa únia s Gréckom nedohodne v najbližších dňoch, krajine hrozí bankrot a možný odchod z eurozóny. Slovenské záruky pre Grécko by sa tak nemuseli nikdy vrátiť.
Nový grécky minister financií Janis Varufakis dal v stredu nielen Slovensku prvú nádej, že k tomuto krízovému scenáru by nemalo prísť, keďže chce požiadať o predĺženie úverovej dohody s veriteľmi. Návrh poslal Varufakis do Bruselu vo štvrtok. Nebude sa to však týkať celého záchranného programu, ktorý zahŕňa úsporné opatrenia a končí sa o pár dní, konkrétne 28. februára. Je tak otázne, či eurozóna návrh prijme. O dlhu má v úmysle rokovať už tento piatok samostatne na stretnutí ministrov financií eurozóny v Bruseli. Grécko nemá na to, aby zaplatilo medzinárodným veriteľom časť svojho dlhu už v marci tohto roka, a to vo výške 4,3 miliardy eur a v lete ďalších 6 miliárd.
Podľa návrhu, ktorý Varufakis posiela do Bruselu, by Grécko malo s úniou uzavrieť prechodnú dohodu, ktorá by krajine umožnila prekonať obdobie potrebné na rokovanie o nových podmienkach riešenia gréckeho štátneho dlhu. Má ísť o akýsi kompromis medzi požiadavkami veriteľov, aby Grécko záchranný program predĺžilo, a požiadavkami Atén, ktoré hovoria o preklenovacej dohode. Nový program by potom Grécko chcelo odštartovať od 1. septembra.
Nemci požadujú šetrenie
Najnovší grécky návrh však čelí značnému nesúhlasu zo strany Nemecka. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble snahy Grécka v stredu odmietol. „Nejde o predĺženie úverového programu. Ide o to, či sa podarí splniť záchranný program, či áno, alebo nie,“ povedal Schäuble. Inými slovami, Nemci požadujú od Grécka, aby pokračovalo v úsporných opatreniach a nespoliehalo sa len na odklady splácania dlhov voči európskym daňovým poplatníkom, vrátane tých slovenských.
Grécko dostalo finančnú pomoc ešte v roku 2010 od tzv. Trojky – EÚ, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu. Výmenou za úverovú pomoc však musela vláda v Aténach zaviesť masívne výdavkové škrty, znížiť dôchodky a mzdy a opakovane zvýšiť niektoré dane. To prehĺbilo hospodársku recesiu, zvýšilo nezamestnanosť a zhoršilo životnú úroveň Grékov.
„Vďaka tlaku Trojky Grécko po desaťročiach reformnej stagnácie prechádza radikálnym reformným procesom, ktorý významne zlepšuje vyhliadky na jeho konkurencieschopnosť. Od roku 2010 spustilo viacero významných reforiem, a to najmä v dôchodkovom systéme, v zdravotníctve, daniach, riadení verejných financií a verejnej správy, trhu práce, ako aj celý rad opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia,“ opisuje reformné úsilie riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Ineko Peter Goliaš. „Prakticky všetky reformy, ktoré urobili, zlepšujú ekonomické podmienky v Grécku s výnimkou zvyšovania rôznych daní. Tu však Gréci nemali veľmi na výber pri takej nízkej efektivite ich výberu. Za najvýznamnejšie možno označiť liberalizáciu trhu práce vrátane zníženia minimálnej mzdy, ako aj dereguláciu viacerých sektorov, kde tak môže stúpnuť konkurencia,“ opisuje analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Ďalšie pokračovanie v reformách však môže naraziť na plány vládnej gréckej strany Syriza. Tá totiž vyhrala nedávne parlamentné voľby v krajine vďaka populistickým sľubom o zvyšovaní platov, dôchodkov a opätovnom prijímaní nedávno prepustených štátnych zamestnancov.
Trhy Grécku nateraz veria
Napriek aktuálnemu postoju Nemecka, ktoré chce vidieť ďalšie škrty a reformy, a nie odďaľovanie problémov v podobe neskoršieho splatenia dlhov, vyhodnotili trhy stredajšie vyhlásenie gréckej vlády ako pozitívny signál, že by Grécko mohlo uzatvoriť dohodu s veriteľmi. Krajina by sa tak mohla vyhnúť tomu, že bude nútená opustiť eurozónu. Tomuto scenáru sa podľa ekonómov snaží únia zo všetkých síl vyhnúť najmä pre silnejúce radikálne strany v iných krajinách, podobných gréckej radikálnej ľavicovej strane Syriza.
„Lídri eurozóny sa boja, že Grécko vystúpi a začne sa mu mimo eura dariť. To by bol signál, aby rovnaký krok urobilo Taliansko či ďalšie krajiny. Inými slovami, mohlo by to znamenať začiatok konca eurozóny. Preto by mohla byť veľká ochota oboch strán napriek konfrontačnému slovníku dohodnúť sa,“ konštatuje Pánis.
Gréci však majú aj záložný plán B. Skúšajú hľadať aj iné spôsoby, ako by finančne prežili aj potom, ak by odišli z eurozóny. Jednou z možností je požiadať o pomoc Rusko či Čínu.
Eurozóna ako celok je pritom v súčasnosti z ekonomického pohľadu lepšie pripravená na prípadný odchod Grécka, ako to bolo v roku 2012, keď táto alternatíva Grécku hrozila. Odvtedy totiž únia vytvorila niekoľko ochranných mechanizmov ako euroval či záväzok Európskej centrálnej banky nakupovať dlhopisy, ktoré by mali zastaviť „rozšírenie nákazy“. To však podľa ekonómov neznamená, že odchod by bol bezbolestný. Stále by spôsobil značné zemetrasenie na finančných trhoch, čo by mohlo viesť k spomaleniu ekonomického rastu.
Malo by to však politické dosahy. „Jednoznačne politické a reputačné. Dalo by sa za pravdu kritikom, ktorí hovorili o euroexperimente. Ekonomická poučka zo 60. rokoch vraví, že spoločnú menu sa oplatí mať na území štátov, ktoré sú spolu štrukturálne a cyklicky veľmi podobné. Vtedy je prínos väčší ako riziká. Grécko, Slovensko, Portugalsko a Slovinsko sú cyklicky síce s Nemeckom a Holandskom podobné, ale štrukturálne sú absolútne odlišné. Stačí sa pozrieť na cenové a mzdové hladiny či efektivitu práce. Štrukturálne odlišné štáty potrebujú možnosť vlastnej meny, aby mohli dynamicky reagovať na ekonomické zmeny ich obchodných partnerov, ktorí sú štrukturálne odlišní,“ myslí si investičný analytik Jaroslav Brzoň zo spoločnosti Best Buy Investments.
ECB sa pohráva s gréckymi bankami
Zvýšiť či nezvýšiť? To je otázka pre Európsku centrálnu banku (ECB), ktorá už odstrihla grécke banky od štandardného financovania a nechala im otvorenú len núdzovú linku. Tá však nie je bezodná. ECB jej limit minulý týždeň síce navýšila na 65 miliárd eur, grécke banky ho však už takmer vyčerpali. Dôvodom je rýchle vyberanie vkladov Grékmi, ktorí sa obávajú, že môžu prísť o svoje úspory uložené v bankách. V noci na štvrtok mala ECB rozhodnúť, či tento limit opäť zvýši, alebo ho nechá nezmenený. Nakoniec rozhodla o miernom zvýšení (viac v článku ECB vyšla Aténam mierne v ústrety).
Prvý scenár by znamenal, že grécke banky by mohli nejaký čas núdzovú finančnú linku ELA používať ďalej. Signalizovalo by to ústretovosť voči Aténam, ktoré zaslaním žiadosti o predĺženie úverového programu urobili prvý ústretový krok v rokovaniach s Bruselom. Nezvýšenie limitu by, naopak, výrazne posilnilo tlak na grécku vládu. „Situácia s (gréckymi) bankami je každým dňom zložitejšia. Pre ochránenie bankového sektora by vláda zrejme musela zaviesť kontrolu kapitálu,“ povedal pre Reuters nemenovaný zdroj z prostredia ECB. V rámci kapitálových kontrol by bolo zastavené vyberanie vkladov, ako aj dopĺňanie bankomatov peniazmi.
ECB už raz túto taktiku použila. V roku 2013 pohrozila Cypru, že ho odstrihne od ELA, a tak prispela k tomu, že Cyprus pristúpil na podmienky najväčších veriteľov.
Situácia sa teda opakuje, aj keď nemusí byť až taká horúca ako pred dvoma rokmi. „Odstrihnutie Grécka by malo potenciálne katastrofické dôsledky. Vyhrážky ECB sú preto kompletne prázdne. ECB by sa mala zamerať na stabilizáciu finančného systému a nie na jeho podmínovanie,“ povedal Ashoka Mody, ktorý ako jeden zo zástupcov tzv. Trojky pracoval na záchrane írskych bánk.
(MQ)