Gréci zložili karty. Chcú sa s úniou dohodnúť

Rozohraná partia "kto z koho" medzi eurozónou a Gréckom je na konci. V piatok k nej však ešte majú čo povedať ministri financií eurozóny.

20.02.2015 12:00
debata (2)

Nová grécka vláda na čele s premiérom Alexisom Tsiprasom vo štvrtok oficiálne ustúpila Európskej únii. Do Bruselu poslala žiadosť o predĺženie 240-miliardovej úverovej pomoci o šesť mesiacov, čo ešte pred pár týždňami rázne odmietala. Gréci tiež sľubujú, že budú šetriť a dodržiavať deficit, aj keď konkrétne kroky žiadosť neobsahuje. Pri tvrdom vyjednávaní sa doteraz v únii ozývali hlasy, že Grécko zbankrotuje a odíde z eurozóny.

zväčšiť Ilustračné foto
Vývoj gréckej krízy, graf Ilustračné foto

Jeroen Dijsselbloem, šéf euroskupiny, teda ministrov financií, však už od štvrtka drží v rukách dokument, ktorý dáva nádej, že Gréci budú nakoniec predsa len poslúchať. „Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker považuje tento list za pozitívne znamenie, ktoré by podľa jeho posúdenia mohlo byť cestou k rozumnému kompromisu v záujme finančnej stability eurozóny ako celku,“ povedala hovorkyňa komisie Margaritis Schinasová na štvrtkovej tlačovej konferencii v Bruseli. Práve v Bruseli budú v piatok poobede rokovať o najnovšej žiadosti Atén aj ministri financií eurozóny vrátane nášho ministra financií Petra Kažimíra. Gréci v piatok ešte pred rokovaním ministrov odkázali, že sa nenechajú zatlačiť do realizácie pôvodného záchranného programu (viac v článku Gréci sa zaťali, pôvodný program pomoci odmietajú).

Najnovší ústupok Grékov sa však nepáči Nemecku. Ich žiadosť považujú stále za „mačku vo vreci“. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble vo štvrtok cez svojho hovorcu odkázal, že cieľom návrhu je zabezpečiť si v prechodnom období financovanie bez toho, aby Grécko muselo plniť podmienky medzinárodnej úverovej dohody, čo neprichádza do úvahy. Nemecko vyžaduje striktné dodržiavanie úsporných opatrení a zavádzanie reforiem v krajine.

Grécku európski daňoví poplatníci vrátane slovenských, poslali od roku 2010 spolu 240 miliárd eur výmenou za úsporné opatrenia. Slovensko sa podieľa na pomoci formou záruk sumou 1,5 miliardy eur. Ak by Grécko nepokračovalo v úsporných opatreniach, krajine by hrozil bankrot. V tom prípade by krach štátu zhltol celú finančnú pomoc, pričom ani Slovensku by sa podiel na pomoci už nikdy nevrátil.

„Žiadosť o predĺženie aktuálneho programu je prvým krokom k jeho odsúhlaseniu. Ak sa tak stane, vznikne následne šesťmesačný priestor pre vyjednanie o novom záchrannom balíku. S najväčšou pravdepodobnosťou sa Grécko s veriteľmi dohodne. Z hľadiska teórie hier je to výhodné pre obe strany. Odchod z eurozóny si neprajú ani Gréci, ani samotný zvyšok eurozóny,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Čas hrá proti Grékom

Grécko bolo ešte v pondelok zatlačené do kúta a dostalo od Bruselu ultimátum. Muselo preto rýchlo konať, lebo si uvedomilo, že bez financovania by dlho neprežilo. Najmä ak by grécke banky boli odstrihnuté od núdzovej úverovej pomoci Európskej centrálnej banky.

Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung totiž v stredu informoval, že v rámci Európskej centrálnej banky sa diskutuje o možnosti zavedenia obmedzeného výberu eur z gréckych bánk, a to tak, že by ECB stanovila limit na záchrannú úverovú linku ELA. Banka však tieto informácie okamžite dementovala. Na vystrašenie Grékov to však stačilo. Práve cez záchrannú úverovú linku ELA totiž grécke banky aktuálne môžu získať až 68,3 miliardy eur na vyplácanie vkladov svojich klientov. Ak by im však ECB poslala menej peňazí, grécke banky by nemali inú možnosť, ako zaviesť obmedzené výbery v eurách, keďže samy nemajú dostatok eur na vyplatenie vkladov všetkých svojich klientov.

Grécko takisto aktuálne nemá na to, aby zaplatilo medzinárodným veriteľom časť svojho dlhu už v marci tohto roka, a to vo výške 4,3 miliardy eur a v lete ďalších 6 miliárd. Súčasný záchranný program bol už o dva mesiace predĺžený a jeho platnosť vyprší koncom februára tohto roka.

„Gréci ustúpili, čo sa týka zvrátenia predošlých reforiem. Tie sa nebudú podľa textu žiadosti meniť minimálne šesť mesiacov. Čo sa týka ďalších reforiem v najbližších šiestich mesiacoch, tu by skôr ustúpili veritelia, pokiaľ by žiadosť schválili. Gréci by si robili reformy, ktoré majú naplánované oni, teda predovšetkým v oblasti daňového systému. Čo sa týka ďalších ústupkov Grécka, tak krajina bude počas trvania programu akceptovať Trojku ako dohľad a zaviazalo sa aj k dodržaniu fiškálnych cieľov. O fiškálnych cieľoch sa však hovorí v kontexte vývoja ekonomiky, čo dodáva Grécku určitý priestor na ich podstrelenie,“ komentuje analytik X-Trade Brokers Kamil Boros.

Ďalšie pokračovanie v reformách naráža na predvolebné sľuby gréckej vlády. Tá totiž vyhrala nedávne parlamentné voľby v krajine vďaka populistickým sľubom o zvyšovaní platov, dôchodkov a opätovnom prijímaní nedávno prepustených štátnych zamestnancov.

Odpustenia dlhu sa Gréci nevzdali

Grécky minister financií Janis Varufakis sa však ani pred dnešným stretnutím ministrov financií eurozóny v Bruseli nevzdáva nádeje, že eurozóna predsa len pristúpi aj na odpísanie časti gréckeho dlhu. Grécka vláda chce totiž svoje dlhy vymeniť za dva typy nových dlhopisov. Jeden typ dlhopisov by sa viazal na hospodársky rast Grécka. Teda ak tamojšia ekonomika bude rásť, vláda bude platiť svoj dlh. Tento typ dlhopisov by mal nahradiť dlh z európskych záchranných úverov vo výške 240 miliárd eur. Druhý typ dlhopisov chcú nazvať Gréci „večnými“, ktoré nemajú splatnosť. Nahradili by grécke dlhopisy vlastnené Európskou centrálnou bankou, ktoré aktuálne dosahujú sumu 27 miliárd eur. Večné dlhopisy sú také, z ktorých sa vlastníkovi pravidelne vypláca úrok, ale nikdy sa nevráti samotná istina. Dlhopis nie je vyplatený, dá sa len predať zase niekomu inému, čím sa podobá dividendovej akcii. Nemecká vláda však tento návrh už minulý týždeň odmietla.

Čo sľubuje Grécko v žiadosti

  • Grécko dodrží dokument o finančných záväzkoch voči všetkým medzinárodným veriteľom
  • Grécko považuje existujúcu úverovú dohodu za zaväzujúcu vo svojom dokumente o finančnom a procesnom obsahu
  • Grécko bude postupovať jednotne s eurozónou počas nasledujúcich 6 mesiacov s cieľom úspešného ukončenia úverovej dohody s Trojkou, ktorú tvorí EÚ, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond
  • Grécko potvrdzuje, že predĺženie úverovej dohody na najbližších šesť mesiacov bude využitých na dohodu o „primeraných“ fiškálnych prebytkoch
  • Grécko sa zdrží jednostranných/in­dividuálnych krokov, ktoré by ohrozili fiškálne ciele, oživenie ekonomiky a finančnú stabilitu krajiny
  • Predĺženie úverovej dohody by podľa Grécka malo umožniť Európskej centrálnej banke návrat k akceptovaniu gréckych štátnych dlhopisov ako zábezpeky (kolaterálu)
  • Predĺženie úverovej dohody by malo umožniť EFSF (dočasný euroval, pozn. red.) predĺžiť platnosť jeho dlhopisov na rekapitalizáciu gréckych bank o šesť mesiacov
  • Predĺženie úverovej dohody umožní Grécku, Medzinárodnému menovému fondu a európskym technickým tímom vyrokovať možné nové dohody pre oživenie a rast
  • Grécko potvrdzuje, že rozšírenie úverovej dohody bude monitorované Trojkou
  • Grécko potvrdzuje, že počas predĺženia úverovej dohody budú eurozóna a Atény diskutovať o tom, ako ďalej zmierniť rozpočtové opatrenia tak, ako bolo spomenuté ministrami eurozóny v novembri 2012

* Zdroj: The Guardian, oficiálna žiadosť Grécka o predĺženie úverovej pomoci zaslaná do Bruselu

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #trojka veriteľov #eurozóna