Varufakis sám seba označuje za liberálneho marxistu. Predtým než bol v januári zvolený do gréckeho parlamentu, pôsobil ako profesor ekonómie na univerzite v Aténach aj ako ekonóm firmy zaoberajúcej sa videohrami.
Varoufakisovou akademickou špecializáciou je teória hier, teda štúdium strategického rozhodovania. V posledných dvoch rokoch strávil istý čas aj ako hosťujúci profesor na University of Texas v Austine.
James Galbraith, jeho kolega z univerzity v Austine, pre agentúru Bloomberg nedávno povedal, že Varoufakis „myslí viac ako len pár krokov dopredu“ v rokovaniach s gréckymi veriteľmi, známymi ako Trojka (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia, pozn. red.).
Varoufakis za posledné dva týždne, keď na bruselskej pôde vyjednával o podmienkach splácania gréckeho dlhu spolu trikrát, zdvíhal svojím správaním tlak viacerým európskym partnerom. S rozopnutou košeľou, odmeraným pohľadom, ale za každých okolností s úsmevom na tvári, ako keby vôbec nerokoval o budúcnosti Grécka.
Mnohí ekonómovia to opisujú tak, že tým sleduje stratégiu známu ako teória šialenca. V podstate, ak budete konať ako blázon, váš nepriateľ sa vás zľakne a dá vám viac toho, čo chcete.
„Rokovania medzi Gréckom a ostatnými členmi eurozóny sa priam ponúka vidieť skôr ako hru na kura. Jeden z teoretických modelov používaných v teórii hier na popis nekooperatívnej hry s protikladnými záujmami. Dvaja súperi idú oproti sebe v autách plnou rýchlosťou. Kto zbabelo uhne, prehráva. Ak uhnú obaja, prežijú, ale stratia tvár. Ak nik, zrážka môže oboch stáť život. V takom modeli môže byť víťaznou stratégiou ťah, ktorým dáte jasne najavo, že neuhnete, lebo nechcete, alebo ešte lepšie, nemôžete. Napríklad vyhodením volantu cez okno,“ opisuje analytik portálu euractiv.sk Radovan Geist.
V modelovom prípade je výhra aj cena prehry pre súperov rovnaká. Pokiaľ ide o Grécko, neplatí to.
„Atény dnes hospodária s primárnym prebytkom a ďalšie pôžičky potrebujú najmä na to, aby mohli splácať tie staršie. Ak sa však s eurozónou nedohodnú, Európska centrálna banka by mohla ich fi nančný sektor odstrihnúť od fi nančných tokov, bez ktorých neprežije. Následná banková kríza by pravdepodobne viedla ku ,grexitu`, teda k odchodu Grécka z eurozóny. To nechce Syriza ani väčšina jej voličov, ba ani väčšina Grékov,“ dodal Geist.