Gréci zostávajú v eurozóne. Isté to majú len do leta

Ak by tak neurobili, Grécku by hrozil bankrot, keďže program im končí 28. februára s tým, že už v marci by museli vyplatiť veriteľom časť svojho dlhu vo výške takmer 5 miliárd eur. Grécko dlhuje aj Slovákom. Formou záruk poslalo Slovensko tejto vysoko zadlženej krajine 1,5 miliardy eur.

Aktuálny zoznam reforiem dostala v utorok na stôl najskôr Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond. Neskôr sa k tomu vyjadrili aj ministri financií eurozóny. Po utorku je jasné, že Grécko zostáva v eurozóne. Proti návrhom nemalo námietky dokonca ani Nemecko, ktoré sa od začiatku vyjadrovalo ku gréckym plánom veľmi negatívne.

„Považujeme to za dobrý krok k ďalšej diskusii,“ uviedla v utorok euroskupina v spoločnom vyhlásení po svojej utorňajšej telekonferencii. Za „prijateľný“ označila dokument aj šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová, podľa ktorej je však grécky reformný plán málo konkrétny.

So štvormesačným predĺžením záchranného programu musia však súhlasiť aj parlamenty niektorých krajín eurozóny. Ide o Nemecko, Holandsko, Fínsko a Estónsko. Dolná komora nemeckého parlamentu (Bundestag) môže o predĺžení záchranného programu pre Grécko hlasovať už tento týždeň. Na jeho schválenie už v utorok vyzval zákonodarcov minister financií Wolfgang Schäuble v liste adresovanom predsedovi Bundestagu Norbertovi Lammertovi. Slovenský parlament predĺženie programu schvaľovať podľa platnej legislatívy nemusí.

Najneskôr do konca apríla musia Atény získať súhlas všetkých inštitúcií, vrátane spomínaných európskych parlamentov. Minister financií Peter Kažimír je po utorňajšej telekonferencii ministrov s výsledkom rokovaní nateraz spokojný.

„Dohoda ministrov financií členských krajín eurozóny a Grécka z piatka minulého týždňa platí. Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond dali Grécku zelenú, aby pokračovalo v realizácii predloženého reformného plánu. Inštitúcie nás informovali, že plán novej gréckej vlády vytvára predpoklady dokončiť existujúci program. Grécko má teraz pred sebou veľa práce, musí svoje reformy špecifikovať a prísť s konkrétnymi číslami, ktoré nás všetkých presvedčia, že si budú plniť svoje záväzky,“ odkázal Kažimír. Slovenská vláda chce Grécku v reformnom úsilí pomôcť.

Opatrenia postavené na vode

Grécke návrhy sú však podľa viacerých ekonómov postavené na vode. Nie je možné z nich očakávať okamžitý výnos, keďže vláda Alexisa Tsiprasa stavila na boj s daňovými únikmi a korupciou.

Štrukturálne reformy majú v priebehu jedného roka priniesť do štátnej pokladnice podľa gréckej vlády až 7 miliárd eur. Gréci chcú napríklad zastaviť pašovanie benzínu a cigariet. Ďalšie peniaze plánujú Atény získať zo zdanenia bohatých Grékov a oligarchov a rovnako aj z vymáhania daňových dlhov občanov a firiem.

Pred voľbami hlásala vládna radikálna ľavicová strana Syriza, že nebude pokračovať v privatizácii štátnych podnikov. V zozname opatrení, ktoré má Brusel na stole, však tvrdí opak. Uťahovať opasky by si mali aj jednotlivé ministerstvá. Ich počet by sa mal zredukovať zo súčasných 16 na 10.

Poradcovia rezortov, ale aj vlády by mali prísť o výhody, ako je služobné auto, uhrádzanie cestovných nákladov, ale nemali by dostávať ani odmeny. Vláda sa chce zamerať na prísnejšiu kontrolu svojich výdavkov, predovšetkým v oblasti zdravotníctva. Pri obmedzení výdavkov a platov sú plánované škrty v objeme 56 percent zo všetkých súčasných verejne vynakladaných výdavkov Grécka.

Zoznam gréckych reforiem však obsahoval aj časť o tom, komu chcú pridať. Nazvali to bojom proti humanitárnej kríze, ktorý však podľa gréckej vlády neohrozí rozpočet krajiny. Opatrenia za 2 miliardy eur zahŕňajú napríklad bezplatnú zdravotnú starostlivosť pre nezamestnaných Grékov bez poistenia. Spolu 300–tisíc nízkopríjmových domácností na pokraji chudoby má mať elektrinu zadarmo. Vláda im chce dotovať elektrickú spotrebu do limitu 300 kWh na mesiac, čo predstavuje pre chudobnú rodinu zadarmo elektrinu v objeme 3 600 kWh ročne.

Vláda chce takisto vybudovať 30–tisíc nájomných bytov pre sociálne odkázanú skupinu ľudí a dotovať im nájomné. Prilepšiť by si mali o trinásty dôchodok aj penzisti, ktorí mesačne dostanú menej ako 700 eur. Príplatok k dôchodkom nižším ako 700 eur sa týka viac ako 1,2 milióna gréckych dôchodcov.

Grécka vláda tiež chce dotovať jedlo pre 300–tisíc gréckych rodín na pokraji chudoby. Dlhodobo nezamestnaní, teda tí Gréci, čo sú doma bez práce viac ako jeden rok, by mali mať podľa vládnych návrhov zadarmo mestskú hromadnú dopravu.

Zatiaľ so zatvorenými očami

Eurozóna a veritelia sa teraz hrajú, že všetko je v poriadku a Gréci dodržia, čo sľúbili. Nikto si totiž nepraje ich odchod z eurozóny. Najmä z politického hľadiska. Malo by to aj ekonomické dosahy, a to aj napriek tomu, že eurozóna je lepšie pripravená na „grexit“, ako to bolo v roku 2012. Stále by to však spôsobilo značné zemetrasenie na finančných trhoch, podkopalo ekonomický sentiment, čo by mohlo viesť k spomaleniu ekonomického rastu.

„Je potrebné si uvedomiť, že utorkovou dohodou sa nič nekončí. Grécko jednoducho dočerpá pomoc, ktorá mu bola sľúbená, a to za lepších podmienok, ako malo doteraz. Do 20. júla je však potrebná ďalšia dohoda. Vtedy má Grécko splatný dlh, predovšetkým voči Európskej centrálnej banke, vo výške 3,9 miliardy eur. A to s veľkou pravdepodobnosťou nezvládne,“ hovorí analytik X–Trade Brokers Kamil Boros.

„Táto dohoda sa už nebude rodiť v rámci predošlého programu, ale sa budú písať úplne nové zmluvy. Ako to bude celé vyzerať, do značnej miery určí aj vývoj popularity Syrizy v Grécku, resp. mocenské boje v samotnej strane, pre ktorú táto dohoda nie je úplne v súlade s jej programom,“ doplnil Boros.