Energetické spojenie Európy nevonia všetkým

Energetická únia je ambiciózny projekt, ktorý však nebudí nadšenie všetkých. V únii ani mimo nej.

26.02.2015 14:00
Vladimir Putin, Viktor Orbán Foto: ,
Ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) s maďarským premiérom Viktorom Orbánom počas stretnutia minulý týždeň. Budapešť kritizuje projekt energetickej únie.
debata (51)

Projekt má na starosti slovenský podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič. V stredu ho predstavil, ale ešte predtým zaznela z Budapešti jasná kritika.

Čo s Ruskom?

„Budeme mať s Bruselom problém. Očakávame eskaláciu konfliktu,“ vyhlásil podľa denníka Wall Street Journal maďarský premiér Viktor Orbán. Podľa neho energetická únia obmedzí suverenitu štátov.

Orbán uviedol, že Maďarsko kupuje od Ruska plyn za 260 dolárov za tisíc kubických metrov. V roku 2009 to bolo ešte za 500 dolárov. Maďarský predseda vlády tvrdí, že všetky jeho kontrakty s Ruskom sú v súlade s doterajšími dohodami. Inak by ich vraj Európska únia neschválila. V rámci energetickej únie by Brusel získal väčšia právomoci vstupovať do rokovaní s dodávateľmi ply­nu.

Výraznejšia jednota EÚ by mohla pomôcť prekonať nátlak, ktorému sú dnes niektoré krajiny vystavené hlavne zo strany Moskvy. Zároveň by však iné členské štáty mohli prísť o výhodné kontrakty s Ruskom, ktoré im zabezpečujú lacný plyn.

„Politika je vždy na prvom mieste,“ pripomína Aleksandra Gawlikowska–Fyková hlavný problém dosiahnutia väčšej jednoty v EÚ v rámci energetickej únie. „Vždy tu boli asymetrické vzťahy s vonkajšími dodávateľmi. Tie podkopávajú jednotu, alebo ja by som to opísala, že podkopávajú solidaritu v EÚ,“ uviedla pre Pravdu odborníčka z Poľského inštitútu pre medzinárodné vzťahy.

Gawlikowska–Fyková si mysli, že to vyzerá tak, že Európska komisia si to už uvedomuje. „Teraz hovorí, že niektorí hráči používajú energiu ako politický nástroj. Predtým nebola podobná rétorika typická pre EK. Takáto politická asymetria sa, samozrejme, týka ceny a nákladov. Niektorí z nej v EÚ profitovali, iní nie. Výsledkom bolo štiepenie vnútorného trhu. A to je zase proti európskej integrácii ako takej,“ tvrdí odborníčka na energetickú politiku.

Podľa Šefčoviča bude energetická únia znamenať najmä energetickú bezpečnosť, väčšiu solidaritu, teda nižšiu závislosť od jediného dodávateľa s možnosťou plne sa spoľahnúť na susediace štáty.

„Rusko sa však nevzdáva svojich politických plánov udržať si monopol na dodávky plynu v regióne,“ povedal pre agentúru Reuters Michael LaBelle, odborník na energetické inovácie zo Stredoeurópskej univerzity v Budapešti.

Nezdá sa teda náhodné ani to, že krátko pred zverejnením projektu energetickej únie Rusko opäť začalo pripomínať, že cez Ukrajinu by mohlo prestať posielať plyn Európe. Podľa agentúry Interfax to naznačil šéf Gazpromu Alexej Miller. Kyjev totiž vraj mešká s platbami. V stredu však ruský minister energetiky Alexander Novak zmierlivejšie uviedol, že vzniknutá situácia by nemala ovplyvniť dodávky do Európy.

„Rátame s tým, že preddavkové platby za ruský plyn by mali byť vykonané načas. Nemalo by dôjsť k prerušeniu dodávok európskym zákazníkom,“ uviedol Novak vo vyhlásení, z ktorého citoval Reuters.

Momentálne má Ukrajina dohodnuté dodávky plynu z Ruska do konca marca. Takto sa to za prispenia Európskej komisie podarilo vyriešiť koncom októbra minulého roku. Veľkou výzvou pre energetickú úniu však budú aj ďalšie faktory v rámci EÚ.

„Ak by som to zovšeobecnila, tak štáty únie majú rozdielne priority. Pre západnú Európu je to viac klimatická politika. Stredná a východná Európa sa sústreďuje skôr na bezpečnosť dodávok a cenovú dostupnosť energií,“ vysvetľuje Agata Loskot–Strachotová z Centra pre východné štúdie.

Od koho kúpiť plyn

„Rôzne priority vyplývajú aj z odlišného vývoja trhov v krajinách EÚ, a toho, aké ekonomické modely hospodárskeho rastu sledujú. Zmeny v rámci energetickej únie môžu spôsobiť, že niektoré štáty sa dostanú do horšieho postavenia, v akom sú teraz. Víziou eurokomisie je zahrnúť všetky priority do energetickej únie. Otázkou je, ako sa to podarí naplniť,“ povedala pre Pravdu odborníčka na energetickú politiku.

Cieľom energetickej únie je aj diverzifikácie dodávateľov a lepšie energetické prepojenia v rámci Európy. Únia sa pozerá v súvislosti so znížením závislosti od Ruska najmä na Azerbajdžan, ale tiež na Turkménsko či Alžírsko.

Aj tu však do istej miery nastáva politický problém. Azerbajdžan ovláda prezident Ilham Alijev, ktorý moc prevzal po svojom otcovi Hejdarovi. Ľudskoprávne organizácie ho pravidelne kritizujú za správanie k opozícii či novinárom. Vlani v decembri napríklad v krajine zatkli pracovníčku Rádia Slobodná Európa Chadíju Ismajlovú. Novinárka, ktorej sa režim v minulosti vyhrážal, je stále za mrežami. Kritizovala to aj EÚ. Azerbajdžan rebríčky krajín podľa stupňa demokracie zaraďujú medzi štáty s autoritatívnym režimom.

„Samozrejme, každá krajina prechádza svojím vývojom a o týchto témach sa diskutuje. Pokiaľ však ide o energetickú politiku, tak sa zameriavame na zrealizovanie projektu Južného koridoru,“ odpovedal Šefčovič pred niekoľkými dňami na otázku Pravdy, ako únia vníma politickú situáciu v Azerbajdžane.

„Je to dilema pre EÚ,“ myslí si Gawlikowska–Fyková. „Na jednej strane potrebuje dodávky od ďalších partnerov. Na druhej strane sa riadi pravidlami demokracie a slobody. Takže únia ich musí, samozrejme, brať do úvahy. Je však už komplikovanejšou otázkou, čo to znamená a čo to môže priniesť,“ tvrdí odborníčka.

© Autorské práva vyhradené

51 debata chyba
Viac na túto tému: #plyn #Maroš Šefčovič #energetická únia