„Slovenských účtov“ v HSBC malo byť 147 a malo ich mať 60 klientov, z ktorých šiesti ľudia podľa Swiss Leaks mali slovenskú národnosť alebo slovenský pas. Medzinárodné konzorcium investigatívnej žurnalistiky upozorňuje, že cez účty pretieklo takmer 50 miliónov dolárov.
HSBC ako najväčšia európska banka čelí vo viacerých štátoch vyšetrovaniu z prania špinavých peňazí. „Odhaľovanie prania špinavých peňazí a daňových únikov je spoločným bojom všetkých štátov Európskej únie. Francúzsko preto pošle Slovensku všetky informácie o účtoch Slovákov v HSBC banke,“ povedal francúzsky minister financií Michel Sapin.
Podľa slovenskej prokuratúry cez japonskú pobočku HSBC banky prešli aj peniaze z kontroverzného predaja emisných povoleniek spoločnosti Interblue Group.
Štát si na kontá Slovákov s účtami v kontroverznej HSBC banke posvieti hneď po tom, čo dorazia údaje od Francúzov.
„Týmto prípadom sa bude následne zaoberať daňová kobra, ktorej súčasťou je aj Finančná správa,“ reagovala Patrícia Macíková, hovorkyňa Finančnej správy SR.
Ministerstvo životného prostredia predalo ešte roku 2008 americkej spoločnosti Interblue Group emisné povolenky v cene 5,05 eura za 1 tonu. Susedné krajiny predávali v tom čase emisné povolenky takmer za dvojnásobnú cenu. Vďaka lacnému nákupu Interblue Group mohla zarobiť až okolo 47 miliónov eur. Tieto peniaze mali podľa prokuratúry skončiť v Japonsku práve vďaka HSBC LTD, Hong Kong.
Pre kauzu emisie premiér Robert Fico ešte počas svojej prvej vlády odvolal dvoch vtedajších ministrov životného prostredia za SNS Jána Chrbeta a Viliama Turského.
Súčasná opozícia pred prezidentskými voľbami obvinila z profitu v emisnej kauze aj vládnu stranu Smer.
„V prípade vyšetrovania nemôže byť určite problém v tom, že by išlo o spoločnosť Interblue Group alebo hocijakú inú firmu. Pred zákonom sú si všetci rovní,“ ubezpečil minister financií Peter Kažimír.
HSBC banka napríklad v Spojených štátoch amerických čelila obvineniam z prania peňazí teroristických organizácií a obchodníkov s drogami. Vyšetrovanie bolo zastavené po tom, čo sa fi nančný dom s americkým senátom dohodol na zaplatení pokuty vo výške 1,9 miliardy dolárov.
Celá kauza okolo najväčšej európskej banky vypukla ešte roku 2007, keď jej zamestnanec Hervé Falciani ukradol priamo vo Švajčiarsku údaje o kontách 24–tisíc privátnych klientov a odovzdal ich francúzskej polícii. Vo Švajčiarsku za tento čin ešte dodnes čelí obvineniu z priemyselnej špionáže.