Oznámil to v pondelok hovorca kabinetu Gavriil Sakellaridis. Z právneho hľadiska nie je podľa neho parlamentná ratifikácia nutná. Stačí vraj podpis ministra financií Janisa Varufakisa, ktorý tak urobil pred viac ako týždňom na summite so svojimi kolegami z krajín eurozóny. Program pomoci bol Grécku predĺžil o štyri mesiace, do konca júna.
„Dôvodom, prečo sa vláda rozhodla nepredkladať dohodu na ratifikáciu parlamentu, je to, že ide len predĺženie zmluvy o pôžičkách. Nechceme tomu textu prikladať osobitná váhu,“ vyhlásil hovorca v gréckom rádiu Real FM s upozornením, že hlavná vládna strana Syriza sa k programu pomoci stavala kriticky v minulosti, ale aj teraz.
Hovorca zároveň poprel obvinenia, že sa vláda rozhodla k tomuto kroku pre obavy, že by dohodu mohla veľká časť poslancov strany Syriza odmietnuť. Tvrdil, že poslanci strany sú disciplinovaní. Podľa gréckych médií ale počas zasadnutia ústredného výboru Syriza sa zhruba 40 percent jeho členov vyslovilo proti jej prijatiu.
Predĺženie pomôcť museli schváliť všetky krajiny eurozóny – v Nemecku, v Estónsku, v Holandsku a vo Fínsku hlasovali dokonca poslanci tamojších parlamentov.
Grécko je odkázané na medzinárodnú pomoc, pretože v dôsledku hospodárskej krízy prestalo byť schopné splácať svoje vysoké dlhy. V rámci doterajších dvoch programov malo Grécko sľúbených 240 miliárd eur, výmenou za to malo uskutočniť rozsiahle hospodárske reformy.
Ani teraz ale nemajú Atény ďalšie peniaze isté, kým v najbližších týždňoch nepreukážu, že pokračujú v potrebných reformách. Už v marci musí krajina vyrovnať časť záväzkov voči Medzinárodnému menovému fondu.
Grécka parlamentná opozícia pritom chcela presadiť hlasovanie o predĺžení programu úverovej pomoci, aby tak donútila Syrizu priznať, že zradila svoje predvolebné sľuby. S iniciatívou prišla ako prvá Komunistická strana Grécka (KKE), ktorá ostro vystupuje proti všetkým dohodám s eurozónou a MMF a bola by ochotná aj vzdať sa eura. V predvolebnej kampani využila Syriza prakticky rovnakú bojovnú rétoriku, avšak na rozdiel od komunistov rovnako úporne voliča ubezpečovala, že nedopustí, aby Grécko eurozónu opustilo.
S podporou komunistom prišli bývalé vládnej strany – konzervatívna Nová demokracia a socialisti z hnutia PASOK, avšak z iných dôvodov. Tí sú totiž pripravení súhlasiť s prijatím dohody, ale chcú prinútiť poslancov za stranu Syriza a Nezávislých Grékov, aby pred celým národom priznali, že pokračujú bez väčších odchýlok v politike predchádzajúcich vlád.
Vo vláde vedenej šéfom Syrizy Alexisom Tsiprao je badať napätie, ktoré premiér ventiloval okrem iného obvinením Španielska a Portugalska, že vedú sprisahanie európskych konzervatívnych síl s účelom zvrhnúť jeho kabinet. Po nedeľňajšej odpovedi konzervatívneho španielskeho premiéra Mariana Rajoya, že si Grécko môže za svoje finančné problémy samo, pokarhal v pondelok Tsiprasa tiež hovorca nemeckého ministerstva financií Martin Jäger, podľa ktorého sa grécky premiér dopustil chyby. „To sa v Euroskupine nerobí,“ podotkol.