Tlaky na tradičné politické zoskupenia neutíchajú ani po tom, čo únia vo veľkom ohlásila, že po rokoch úsporných opatrení budú ozdravené európske ekonomiky konečne vytvárať nové pracovné miesta.
Brusel si veľa sľubuje od tzv. Junkcerovho balíčka, cez ktorý chce v najbližších troch rokoch napumpovať do investícií v členských štátoch EÚ až 315 miliárd eur. Ďalšie pumpovanie peňazí prichádza aj z Európskej centrálnej banky.
Pre krajiny platiace eurom vrátane Slovenska začala od marca ECB tlačiť 60 miliárd eur mesačne. Celkovo by sa tak na trh malo dostať do septembra 2016 vyše 1,1 bilióna nových eur, ktoré majú v eurozóne podporiť hospodársky rast a zastaviť pokles cien. Ani tieto plány však aktuálne nezastavili hrozbu zväčšujúcej sa popularity radikálnych hnutí, ktoré prichádzajú s krátkozrakými riešeniami.
Ukazuje sa to aj na príklade novej gréckej radikálnej ľavicovej strany Syriza, ktorá v krajine hlása koniec úsporným opatreniam. A to aj napriek tomu, že nedávno dostali po tvrdých rokovaniach od únie štvormesačné predĺženie 240–miliardovej úverovej pomoci. Výmenou za nové šetrenie.
Nacionalizmus je označovaný za katastrofu
Podobné strany dostávajú čoraz silnejšiu voličskú podporu v Španielsku, Taliansku či Portugalsku. Koniec úsporám však v týchto vysoko zadlžených krajinách znamená katastrofu, presnejšie štátny bankrot. Radikálne strany ako španielsky Podemos či talianske hnutie Päť hviezd však nielenže drvivú časť svojich predvolebných sľubov nakoniec nemusia splniť, väčšinou len polarizujú spoločnosť.
„Z krátkodobého hľadiska podobné radikálne strany sľuby plnia, ale v dlhodobejšom horizonte ich vždy dostihnú ekonomické limity,“ hovorí ekonóm a analytik Pražského ústavu pre globálnu politiku Glopolis Jiří Čáslavka.
Najnovšie sa k týmto hrozbám pridávajú aj riziká posilnenia nacionalistických nálad. Stupňuje sa aj tlak britského premiéra Davida Camerona, ktorý by najradšej videl Veľkú Britániu mimo Európskej únie. Práve Británia bola prvá, ktorá si nedávno dala vyrátať, koľko by ju stálo, ak by sa Grécko nakoniec nedohodlo s veriteľmi, krajina by zbankrotovala a odišla z eurozóny.
„Únia začína smerovať k nacionalizmu, čo sa absolútne prieči samotnej filozofii, prečo jednotné spoločenstvo štátov vôbec vzniklo.
Napriek slabinám, ktoré únia má, myslím teraz na nezodpovednú hospodársku politiku, ktorú v minulých rokoch nikto neustrážil, tak priniesla mier a relatívnu ekonomickú stabilitu na európskom kontinente za posledných takmer 60 rokov. Návrat k nacionalistickému nepriateľstvu, ktoré charakterizovalo obdobie pred koncom druhej svetovej vojny, by bol katastrofou pre budúcnosť Európy. V čase globalizácie môžu práve ekonomiky štátov európskej dvadsaťosmičky ťažiť z jednotného integrovaného trhu,“ povedal pre Pravdu Christian Schweiger, ktorý je profesorom na Katedre medzinárodných vzťahov na Durhamskej univerzite vo Veľkej Británii.
K súčasnej väčšej podpore populistických a extrémistických strán dopomohli aj rôzne politické škandály v jednotlivých krajinách. V Španielsku aféra zaťa kráľovského páru obvineného zo sprenevery verejných fi nancií, poškvrnila česť kráľovskej rodiny. Kým bývalý portugalský premiér José Socrates je obvinený z korupcie, prania špinavých peňazí a daňových únikov, napríklad aj francúzska vláda musela v posledných mesiacoch čeliť problému s neplatením daní.
Blíži sa maratón volieb
Nedôvera v tradičné politické strany sa hromadí u európskych voličov práve v roku, ktorý sa dá na európskej úrovni nazvať „supervolebným“. Po januárových predčasných parlamentných voľbách v Grécku nasledujú komunálne voľby v Španielsku, plánované na 24. mája, a do snemovne a senátu 20. decembra, či októbrové parlamentné voľby v Portugalsku.
V Španielsku silnie radikálna strana Podemos, ktorá má u verejnosti aktuálne 23–percentnú podporu. Ľudí si získava takmer identickým predvolebným programom ako mala Syriza. Koniec škrtom a obmedzenie štrukturálnych reforiem, čo môže z dlhodobého hľadiska priviesť krajiny do bankrotu. I keď nehovoria o vystúpení z eurozóny, priečia sa jednotným pravidlám, ktoré Brusel vyžaduje, aby sa na európskej úrovni dodržiavali.
Briti by si veľmi nepolepšili
Britský premiér David Cameron najnovšie žiada od Európskej únie zavedenie reforiem a celkovo lepšie podmienky, ako napríklad obmedzenie prijímania počtu prisťahovalcov v záujme ďalšieho zotrvania Londýna v únii. Ak sa mu to nepodarí a jeho Konzervatívna strana zostane pri moci aj po tohtoročných májových voľbách, sľúbil vypísanie referenda o ďalšom zotrvaní v únii. Podľa najnovšieho prieskumu prestížnej britskej agentúry YouGov takmer 45 percent Britov je za odchod z Európskej únie. Za zotrvanie v bloku by sa vyslovilo 35 percent opýtaných. Zvyšok oslovených nemalo jasný názor, alebo sa nechceli vyjadriť.
Ústav pre ekonomické záležitosti, londýnsky euroskeptický think–tank, nedávno vypočítal, čo by prípadný odchod Británie z únie priniesol samotnej krajine. Najpravdepodobnejšou možnosťou je, že do roku 2027 by Británia vďaka odchodu z únie v roku 2020 získala iba 0,1 percenta hrubého domáceho produktu.
Konkrétna podoba Európy po britskom odchode by závisela od toho, aký prístup by v rokovaniach s Cameronom zaujala nemecká kancelárka Angela Merkelová. Briti nie sú aktuálne členmi eurozóny ani Schengenskej dohody o bezpasovom cezhraničnom cestovaní. Ak by došlo k ich odchodu z únie, pravdepodobne by sa uchýlili k členstvu v Európskom združení voľného obchodu (EFTA), ktoré združuje Island, Nórsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko. To by uľahčilo pohyb tovarov medzi britským a európskym trhom. Briti by i tak museli naďalej podliehať väčšine pravidiel únie, ktoré teraz kritizujú. Napríklad Nórsko rešpektuje 75 percent bruselskej regulácie.
Neprilievať olej do ohňa
Nespokojnosť Európanov so súčasným stavom v únii a eurozóne pritom podporuje niektorými svojimi krokmi samotný Brusel. Len minulý týždeň dostali Francúzi od Európskej komisie čas do roku 2017 na splnenie rozpočtových cieľov, konkrétne na zníženie deficitu verejných financií pod tri percentá HDP. Slovensko tak muselo urobiť do roku 2013.
Francúzi dostali od Bruselu odklad už druhýkrát. Podľa pravidiel by pritom mali dostať finančnú pokutu. Tá by v prípade Francúzska mohla dosiahnuť výšku až päť miliárd eur. Práve na Francúzov ukazujú prstom nielen Briti, ale aj extrémisti v Španielsku či Taliansku.
„V čase, keď čelíme výzvam v súvislosti so zodpovednosťou k EÚ a k eurozóne, v čase keď pracujeme na princípoch solidarity výmenou za likviditu, je mimoriadne dôležité nepovoľovať žiadne výnimky,“ kritizovala aj predstaviteľka nemeckej Kresťanskosociálnej únie Gerda Hasselfeldtová.