Krajina tak dodržala prvý termín splatenia pôžičky, hoci vláda zápasí s nedostatkom peňazí na pokrytie finančných potrieb krajiny. Grécko má v marci menovému fondu splatiť celkovo 1,5 miliardy eur. Termíny ďalších splátok sú 13., 16. a 20. marca.
Vláda premiéra Alexisa Tsiprasa sľúbila, že platby uskutoční. Medzi analytikmi však rastie neistota ohľadom toho, koľko peňazí má krajina k dispozícii. Príjmy z daní totiž prudko klesli a sľúbená pomoc od Európskej únie a MMF zostáva zmrazená, kým Atény nedokončia reformy, ktoré sľúbili. Krajina navyše nemá takmer žiadny prístup na dlhopisové trhy.
Grécko na svoju prevádzku mesačne potrebuje 4,5 miliardy eur, z toho mzdy a penzie sú vo výške 1,5 miliardy eur. Atény už začali odsávať peniaze z dôchodkových fondov a ďalších subjektov. Ďalšie krátkodobé možnosti, ktoré vláda navrhovala na prekonanie problémov s nedostatkom peňazí, však zablokovala eurozóna.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a od EÚ a MMF dostalo v dvoch kolách sľúbených celkovo 240 miliárd eur. Druhý záchranný program mal vypršať na konci februára, nová ľavicová vláda sa ale dohodla s eurozónou na jeho predĺžení o štyri mesiace.
Atény ale museli predložiť zoznam reforiem, ktoré chcú v tomto období uskutočniť. Ustúpiť museli tiež od niektorých kľúčových populistických sľubov z predvolebnej kampane.
Guvernér centrálnej banky Jannis Sturnaras v piatok pred novinármi povedal, že grécke banky sú dostatočne rekapitalizované a s odlivom vkladov nemajú problémy. „Je tu plná podpora gréckych bánk (od Európskej centrálnej banky), nie je tu absolútne žiadne nebezpečenstvo,“ vyhlásil. Poznamenal však, že je potrebné, aby pondelkové stretnutie ministrov financií eurozóny bola „úspešné“.
Prezident ECB Mario Draghi vo štvrtok vyhlásil, že ECB obnoví normálne poskytovanie úverov gréckym bankám iba ak uvidí, že Atény plnia záchranný program.