Tržby 100 miliónov eur ročne z elektriny vyrobenej vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo pripadnú už len štátu. Od privatizácie Slovenských elektrární v roku 2006 sa štát o tieto peniaze musel deliť s talianskym Enelom, ktorý mal elektráreň v dlhodobom nájme. Po rokoch naťahovania, sporov aj policajných razií v elektrárňach sa vláda vlani v decembri rozhodla zmluvu o Gabčíkove vypovedať a oddnes prevádzku elektrárne prevzal naplno štátny podnik Vodohospodárska výstavba.
Navyše v pondelok Krajský súd v Bratislave rozhodol o neplatnosti 30-ročnej zmluvy o prenájme najväčšej slovenskej riečnej elektrárne. Zmluva bola súčasťou privatizácie podniku. „Štát vyhral súdny spor o prenájom Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Rozhodnutie súdu nám umožňuje od talianskeho Enelu žiadať späť všetky peniaze vytiahnuté z Vodnej elektrárne Gabčíkovo,“ povedal premiér Robert Fico. Slovensko bude podľa premiéra žiadať vrátenie 280 až 320 miliónov eur, keďže elektrárne ročne inkasovali 35 percent z tržieb gabčíkovského zdroja.
Slovenské elektrárne, ovládané talianskym Enelom, v pondelok odovzdali gabčíkovskú elektráreň do rúk štátu. Zároveň avizovali, že budú za vypovedanie zmluvy žiadať odškodné v stámiliónoch eur. Peniaze sa v zmysle pondelkového verdiktu súdu vracať nechystajú. „Nadväzne na rozhodnutie bratislavského krajského súdu o neplatnosti zmluvy o prevádzke vodnej elektrárne Gabčíkovo Slovenské elektrárne oznamujú, že využijú mimoriadne opravné prostriedky ihneď po oficiálnom doručení rozhodnutia súdu a jeho zdôvodnení,“ reagovala Jana Burdová, hovorkyňa Slovenských elektrární. Upozornila, že súd v prvostupňovom rozhodnutí 19. novembra 2013 potvrdil platnosť zmluvy o prevádzke elektrárne.
Nájomná zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo je však podľa najnovšieho verdiktu Krajského súdu v Bratislave neplatná, a to pre porušenie zákona o verejnom obstarávaní. „Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa práve s prihliadnutím na predmet zmluvy nepovažuje predmetnú zmluvu za koncesiu na služby, na ktorú v tom čase nebolo potrebné vykonať verejné obstarávanie, ale za zákazku na poskytovanie služieb, kedy bolo potrebné vykonať niektorý z postupov verejného obstarávania, čo nebolo vykonané,“ priblížil Pavol Adamčiak, hovorca Krajského súdu v Bratislave. Rozsudok sa stane právoplatný po tom, čo bude doručený Slovenským elektrárňam. Súdom zrušená zmluva o prevádzke bola uzatvorená medzi Slovenskými elektrárňami a Vodohospodárskou výstavbou.
Foto: Vodohospodárska výstavba
Slovenské elektrárne na základe zmluvy dostávali každý rok 35 percent z výnosov z elektriny vyrobenej v Gabčíkove a zvyšných 65 percent zostávalo v štátnej Vodohospodárskej výstavbe. Štát pri vypovedaní zmluvy argumentoval aj tým, že elektrárne sa nestarajú dostatočne o údržbu zdroja. Slovenské elektrárne to odmietali.
Privatizáciu Slovenských elektrární uskutočnila v roku 2006 druhá vláda Mikuláša Dzurindu za čudných okolností. O údajných mnohomiliónových províziách v súvislosti s predajom sa píše v údajnom spise Gorila, ktorého zverejnenie ešte v roku 2012 vyhnalo do ulíc tisíce nespokojných Slovákov. Napriek protestom ľudí však policajné vyšetrovanie doteraz nepotvrdilo žiadnu z údajných korupcií pri predaji štátneho majetku v rokoch 2005 a 2006. Súčasný premiér Robert Fico napriek tomu dlhodobo kritizuje nevýhodný predaj Slovenských elektrární. Taliansky Enel za podiel v Slovenských elektrárňach ešte v roku 2006 zaplatil 839 miliónov eur. V súčasnosti Enel 66 percent akcií v elektrárňach ponúka na predaj a môže za ne podľa analytikov banky Santander dostať až 3,6 miliardy eur.
Denník Pravda sa spoločnosti Enel spýtal, koľko peňazí utŕžil na doterajšom prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo a či rozhodnutie krajského súdu o neplatnosti nájomnej zmluvy ovplyvní pripravovaný predaj akcií Slovenských elektrární. „Otázky sú momentálne predčasné, je priskoro hovoriť či a ako táto záležitosť ovplyvní proces predaja,“ uviedol Enel. Predbežné ponuky na kúpu podielu v Slovenských elektrárňach zatiaľ dal Slovnaft z maďarskej skupiny MOL spolu s maďarským štátnym podnikom MVM, ďalej štátom ovládaný český ČEZ, Energetický a průmyslový holding, v ktorom má podiel finančná skupina J&T, a štvrtým hráčom je fínsky Fortum. Záujem mala mať pôvodne aj čínska China National Nuclear Corporation. Pred zavedením obchodných sankcií medzi Európskou úniou a Ruskom bol jedným zo záujemcov aj ruský Rosatom.
Aj vláda má záujem o posilnenie vplyvu v Slovenských elektrárňach za peniaze získané predajom podielu v Slovak Telekome. Z privatizácie získaná miliarda eur však nebude stačiť na kúpu všetkých 66 percent akcií Slovenských elektrární, ktoré momentálne ovláda taliansky Enel. V minulosti sa vláda dokázala dohodnúť na posilnení vplyvu pri predaji Slovenského plynárenského priemyslu. Časť plynární vlani získal práve Energetický a průmyslový holding.
Talianskemu Enelu sa predaj podielu v Slovenských elektrárňach dlhodobo komplikuje pre spory so súčasnou vládou Roberta Fica. Slovensko totiž ešte pred rozhodnutím krajského súdu odstúpilo od zmluvy o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Najväčšia riečna elektráreň je tak oddnes pod správu Vodohospodárskej výstavby. "Na predaj vyrobenej elektriny sme pripravení po technickej aj obchodnej stránke,“ povedal generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Ladislav Lazár. Podnik tak už má podpísané zmluvy o prenose vyrobenej elektriny so štátnou Slovenskou elektrizačnou prenosovou sústavou a získal aj všetky potrebné povolenia od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Zmenou majiteľov sa okrem právnych formalít nič nemení pre všetkých 62 zamestnancov pracujúcich vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo.
Enel sa po sprivatizovaní Slovenských elektrární zaviazal aj k dostavbe atómovej elektrárne v Mochovciach. Podľa terajších plánov má prísť k dokončeniu tretieho bloku koncom roka 2016 a štvrtého v priebehu roku 2017. Cena za výstavbu dvoch atómových reaktorov sa vyšplhala až na 4,63 miliardy eur, hoci pôvodne sa s dostavbou Mochoviec počítalo už v roku 2012 za sumu 2,8 miliardy eur.