Medzinárodní veritelia pozastavili výplatu zvyšných peňazí zo záchranného programu až do ukončenia revízie reformných plánov novej gréckej vlády. Ekonómovia však varujú, že Grécko by sa bez finančnej pomoci mohlo v najbližších týždňoch dostať do platobnej neschopnosti.
„Nie je dôvod na obavy,“ uviedol Tsipras po rozhovoroch s predstaviteľmi Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). „Aj bez včasného vyplatenia tranže (záchranného programu) splní Grécko svoje záväzky,“ doplnil. Vyhlásil tiež, že OECD pomôže jeho vláde pri realizácii reforiem.
„Nemôžeme už predstierať, že verejný dlh tejto krajiny je udržateľný, keď sa pohybuje okolo 178 percent (hrubého domáceho produktu),“ povedal tiež Tsipras. „Pre Grécko je životne dôležitá reštrukturalizácia dlhu,“ citovala ho agentúra Reuters.
Medzinárodní veritelia dali už skôr najavo, že ďalšie odpísanie gréckeho dlhu neprichádza do úvahy, naznačili však možnosť predĺženia splatnosti gréckych pôžičiek. Tiež pritom zdôraznili, že by o takomto kroku uvažovali len v prípade schválenia gréckych reforiem.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať Európsku úniu a Medzinárodný menový fond (MMF) o finančnú pomoc. Dohodlo sa už na dvoch záchranných programoch vo výške 240 miliárd eur. Výmenou za úverovú pomoc ale muselo zaviesť masívne výdavkové škrty, znížiť dôchodky a mzdy a opakovane zvýšiť dane. To prehĺbilo hospodársku recesiu, zvýšilo nezamestnanosť a zhoršilo životnú úroveň obyvateľov.
Druhý záchranný program mal vypršať na konci februára, nová ľavicová vláda sa ale dohodla s eurozónou na jeho predĺžení o štyri mesiace. Ak Grécko program úspešne dokončí, dostane od medzinárodných veriteľov zvyšných 7,2 miliardy eur.