Zo systému možno vystúpiť alebo aj doň vstúpiť, od 15. marca do 15. júna. Štvrtým otvorením II. piliera v histórii štát rieši situáciu, keď sa pre vysoké marže poisťovní a nízke zhodnotenie úspor ukázalo, že prvé kombinované penzie z I. aj II. piliera sú nižšie ako čisto štátne dôchodky len z I. piliera.
„Vystúpiť odporúčame každému s príjmom do priemernej mzdy, bez ohľadu na vek,“ povedal hovorca ministerstva práce Michal Stuška.
Ministerstvo práce tak radí vystúpiť približne jednému miliónu ľudí s čistým platom do 662 eur za mesiac. V slovenskej ekonomike totiž v roku 2014 priemerná hrubá mzda dosiahla úroveň 858 eur v hrubom. Približne milión sporiteľov v druhom pilieri zarába menej ako priemerný plat. Ak však na druhej strane majú do budúcnosti perspektívu platového rastu, druhý pilier môže byť výhodný. O to viac, že nie je jasné, aké dôchodky bude štát vyplácať pri očakávanom výraznom starnutí obyvateľstva.
Systém súkromných dôchodkov v súčasnosti nepríjemne prekvapil nízkymi penziami. Týka sa to ľudí, ktorí po desiatich rokoch sporenia v druhom pilieri požiadali o penzie. Kto zarábal priemernú mzdu a od januára berie penziu z I. aj II. piliera, môže mať za celý rok v roku 2015 až o tristo eur nižší dôchodok v porovnaní s rovnakým penzistom, ktorý sa spoľahol len na štátnu Sociálnu poisťovňu. Ako riešenie sa ponúkalo otvorenie systému alebo regulácia súkromných poisťovní, ktoré vyplácajú prvé súkromné penzie.
Prečítajte si názor Mariána Repu Dôchodkové dilemy.
Vláda sa zatiaľ rozhodla pre prvú možnosť. Po 15. júni sa celý systém opäť uzavrie a vstúpiť doň budú môcť len ľudia do 35 rokov. Naopak, možnosť vystúpenia nebude existovať vôbec.
V druhom pilieri má 1,5 milióna Slovákov uložených približne 6,5 miliardy eur. Zvažovalo sa aj to, aby penzie z druhého piliera nevyplácali súkromné poisťovne, ale Sociálna poisťovňa. Druhý pilier sa podľa ministerstva práce nemusí vyplatiť ani nadpriemerne zarábajúcim ľuďom starším ako 45 rokov.
„Od 45 rokov a vyššie odporúčame vystúpiť bez ohľadu na príjem,“ pokračuje Stuška.
Na vstupe do II. piliera by mali podľa štátu jednoznačne zarobiť ľudia, ktorých príjem je nad 1,25–násobkom priemernej mzdy, čo je viac ako 813 eur v čistom.
Pri štvrtom otvorení druhého piliera však podľa analýzy ministerstva financií vystúpi zo systému súkromného sporenia približne 85–tisíc ľudí. Naplnenie tohto scenára prinesie do štátnej pokladnice 312 miliónov eur. Tieto peniaze by mohli byť použité napríklad na poslinenie štátneho vplyvu v Slovenských elektrárňach. Na tento účel totiž vláda plánuje použiť aj približne 1 miliardu eur získanú predajom štátneho podielu v Slovak Telekome.
V minulosti vláda tiež uvažovala o tom, že peniaze získané z privatizácie môžu ísť aj na vyvlastnenie dvoch súkromných poisťovní.
Počas prvých troch otvorení vystúpilo z druhého piliera 260–tisíc ľudí. Sporitelia opúšťajúci druhý pilier zároveň do štátnej pokladnice priniesli okolo 491 miliónov eur. Práve na základe týchto historických skúseností Inštitút finančnej politiky patriaci pod ministerstvo financií počíta s odchodom 85–tisíc ľudí. Reálne môže odísť ešte oveľa viac sporiteľov, keďže prvé súkromné dôchodky sú nižšie ako čisto štátne penzie, čo v minulosti nikto neočakával.
Zákon o otvorení druhého piliera podpísal aj súčasný prezident Andrej Kiska. „Niet pochybností o tom, že v systéme starobného dôchodkového sporenia sú takí sporitelia, pre ktorých je za súčasných podmienok druhý pilier nevýhodný,“ povedal prezident po podpísaní zákona.
Vplyv krízy na úspory
V minulom roku zarábali Slováci priemerne 858 eur v hrubom. Ak sa ľuďom plat posledných desať rokov pohyboval práve na úrovni priemernej mzdy, v druhom pilieri si našetrili 7 360 eur. Za tieto peniaze si od súkromnej poisťovne môžu kúpiť doživotný dôchodok vo výške 21 eur. Ďalších 376 eur budú aj naďalej poberať od štátu a kombinovaná penzia z prvého a druhého piliera môže byť vo výške 397 eur za mesiac. Ak sa ľudia s rovnakým príjmom rozhodli v starobe spoliehať len na štát, dostanú mesačnú penziu vo výške 422 eur. Ročná strata na vstupe do druhého piliera tak predstavuje sumu 300 eur.
Tento stav bol do značnej miery ovplyvnený tým, že najmä pre svetovú krízu v roku 2008 úspory v druhom pilieri nezarábali ani na úrovni inflácie. Do budúcnosti sa predpokladá, že zhodnotenie bude lepšie.
Štát zároveň pri starnutí obyvateľstva bude ťažšie držať súčasnú úroveň penzií. Minimálny dôchodok Karty vo výhodnosti druhého piliera môže však dramaticky zamiešať aj zavedenie minimálneho dôchodku. Do systému súkromných dôchodkov by sa totiž mohlo oplatiť vstupovať aj ľuďom s nízkymi príjmami, ktorí by mali istotu minimálneho štátneho dôchodku a zároveň by si niečo navyše ušetrili v II. pilieri.
„Práve tento ,relatívne` nový prvok v našom dôchodkovom systéme môže obrátiť všetky výpočty vhodnosti/nevhodnosti výstupu, ale najmä vstupu do II. piliera hore nohami. Ak bude v parlamente schválené také znenie novely zákona o sociálnom poistení, ako ho schválila vláda, bude tento inštitút asi najvýraznejšou podporou sporenia si v II. pilieri pre naozaj široké spektrum jednotlivcov,“ povedal Ján Šebo, ekonóm z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Vláda totiž navrhuje zaviesť od júla 2015 minimálny dôchodok, ktorého výška bude závisieť od počtu odpracovaných rokov. Najnižší minimálny dôchodok vo výške 269,5 eura získajú ľudia po minimálne 30 odpracovaných rokoch. Zároveň má platiť, že čím viac rokov strávených v práci, tým vyššia minimálna penzia, a ľudia napríklad so 45 odpracovanými rokmi budú mať nárok na dôchodok vo výške 340,8 eura.
Nedostatok peňazí z odvodov
Podľa viacerých ekonómov si štát o pár rokov nebude môcť dovoliť vyplácať ľuďom také štedré penzie ako dnes. Napríklad Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied vo svojej analýze slovenského penzijného systému upozorňuje, že už dnes na jedného dôchodcu platí odvody 1,6 zamestnanca. Už v roku 2030 sa tento pomer vyrovná na jedna k jednej a v roku 2060 bude len 0,74 zamestnanca platiť odvody na jedného dôchodcu.
„O pár desiatok rokov si štát z odvodov pracujúcich ľudí bude môcť pravdepodobne dovoliť vyplácať všetkým dôchodcom približne rovnakú minimálnu penziu. Bude to akási forma minimálnej sociálnej dávky a prípadný nadštandard si ľudia zabezpečia formou vlastných úspor,“ povedal Baláž.
Už dnes odvody pracujúcich nestačia na vyplácanie dôchodkov súčasných penzistov. Štát problém s nedostatkom peňazí rieši dotáciou priamo zo štátneho rozpočtu. Na výplatu štátnych penzií Sociálna poisťovňa len v roku 2015 dostane navyše 1 miliardu eur získanú výberom daní. Práve možnosťou dotovania štátnych penzií obhajujú poisťovne nízke súkromné dôchodky.
„Výška dôchodku z II. piliera je nemenná a poisťovňa nemá alternatívne zdroje na krytie vzniknutých strát pre nadhodnotené dôchodky. Na druhej strane vláda v priebežnom systéme môže jednak meniť podmienky dôchodkového systému a tiež formou zvýšených odvodov alebo daní získať prostriedky na krátkodobé vykrytie deficitu, čo však z dlhodobého hľadiska nie je udržateľná cesta,“ povedala Judita Smatanová, hovorkyňa poisťovne Union.
Tri súkromné poisťovne totiž po podpise zmluvy garantujú ľuďom až do ich smrti dohodnutú výšku dôchodku. „Zároveň je veľmi dôležité zdôrazniť, že ak je poisťovňa schopná zúročiť vložené úspory vyššou ako garantovanou mierou, je povinná 90 percent takéhoto výnosu vrátiť do systému cez tzv. podiel na prebytku z výnosov. Tieto výnosy sa budú dôchodcom priznávať po ukončení roka, napríklad formou mimoriadneho dôchodku,“ uviedol Milan Janásik, hovorca poisťovne Generali.