Otázka zhodnocovania úspor v druhom pilieri je dnes vysoko aktuálna pre štvrté otvorenie druhého piliera. Od 15. marca do 15. júna sa ľudia môžu rozhodnúť, či sa v starobe budú spoliehať len na štát, alebo budú na dôchodku poberať kombinovanú penziu vyplácanú štátom aj súkromnou poisťovňou.
Skúsení investori sa môžu presunutím väčšiny úspor do rizikových indexových fondov zviezť na súčasnej vlne vysokých úrokov.
„Sporitelia by mali vedieť, že investovanie úspor nie je len to, že človek raz za tri roky vyberie fond, ale aj možnosť v priebehu dní zmeniť rozloženie úspor a tým sa vyhnúť strate či zvýšiť výnos,“ hovorí ekonóm Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana.
Všetky typy dôchodkových fondov majú svoje riziká. Ľudia so všetkými peniazmi v garantovaných fondoch môžu mať v starobe výrazne nižšiu penziu ako ľudia investujúci v rizikových indexových a akciových fondoch.
Na druhej strane práve v negarantovaných akciových a indexových fondoch si ľudia prípadné straty platia zo svojich vlastných úspor v II. pilieri.
Kompromisom je tak rozloženie dôchodkových úspor medzi jeden garantovaný a negarantovaný dôchodkový fond.
V druhom pilieri má 1,5 milióna ľudí investovaných 6,6 miliardy eur. Z toho až 5,74 miliardy eur je investovaných v garantovaných dôchodkových fondoch, ktoré od svojho vzniku zhodnotili peniaze ľudí priemerne o 2,6 percenta za rok. Dôvodom je, že garantované dôchodkové fondy sú zamerané hlavne na kupovanie bezpečných štátnych dlhopisov, ktoré v časoch tlačenia peňazí ponúkajú ultranízke výnosy.
Slovensko napríklad v pondelok vydalo dlhopisy za 126 miliónov eur, ktorých splatnosť je v januári 2017. „Priemerná úroková sadzba dosiahla 0,015 percenta,“ priblížila Mária Valachyová, vedúca oddelenia Analýzy trhu v Slovenskej sporiteľni.
Investori pri kúpe bezpečných nemeckých dlhopisov so splatnosťou o desať rokov musia momentálne počítať s výnosom len 0,26 percenta za rok. Desaťročné slovenské dlhopisy ponúkajú zhodnotenie eura o 0,61 percenta za rok.
Od začiatku tohto mesiaca začala Európska centrálna banka podľa vzoru USA tlačiť do ekonomiky eurozóny každý mesiac 60 miliárd nových eur. Celkovo sa do septembra 2016 ocitne v 19 krajinách používajúcich spoločnú menu až 1,1 bilióna nových eur. Na priblíženie celkový dlh Slovenska dosahuje vyše 40 miliárd eur. Od tejto politiky si Európska centrálna banka sľubuje naštartovanie ekonomiky sprevádzané tvorbou nových pracovných miest.
„Na druhej strane výnosy bezpečných dlhopisov budú v najbližších rokoch veľmi nízke. Ľudia s peniazmi investovanými v garantovaných dôchodkových fondoch tak musia aj naďalej počítať s úrokmi vo výške pár percent,“ povedala česká ekonómka Markéta Šichtařová, riaditeľka spoločnosti Next Finance.
Až neuveriteľne vysoké úroky, priemerne takmer 16,9 percenta za rok ponúkajú od svojho vzniku negarantované indexové dôchodkové fondy. „Súčasné tlačenie peňazí podľa nášho názoru nadhodnotilo cenu akcií. Pri investovaní do indexových a akciových fondov ľudia musia počítať s možným prepadom akcií,“ dodala Šichtařová.
Pri investovaní v II. pilieri si ľudia môžu vybrať z viacerých možností zhodnocovania odvádzaných peňazí. Bezpečné garantované fondy dávajú ľuďom istotu, že prípadné straty doplatia dôchodkové správcovské spoločnosti z vlastných peňazí, čo spôsobuje nízko rizikové investovanie sprevádzané malými výnosmi.
Oveľa viac peňazí môžu ľudia zarobiť investovaním v negarantovaných akciových a indexových dôchodkových fondoch. Tie síce ľuďom ponúkajú vysoké úroky, ale na druhej strane prípadné straty si investor zaplatí z vlastných úspor v II. pilieri.
Vysoká rizikovosť akcií sa dá ilustrovať na vývoji nemeckého indexu Dax. Ten je zložený z akcií tridsiatich top ziskových nemeckých spoločností obchodovaných na burze vo Frankfurte nad Mohanom. V júli 2007 presiahla hodnota indexu Dax 8–tisíc bodov, ale po vypuknutí krízy začal prudko padať a na úroveň okolo 3 690 bodov sa dostal v marci 2009, následne začal opäť rásť a presiahol hodnotu 12–tisíc bodov. Vysoké straty ľudia utrpia, ak stratia nervy a svoje akcie predajú v období padajúceho indexu, čím si zafixujú straty a nezarobia na následnom raste.