Vo viacerých sektoroch zlyháva regulácia. Len v oblasti finančných služieb pribudlo za rok vo svete 26 dolárových miliardárov a je ich už 114. Celkovo podľa najnovšej štúdie Hurun Global Reach List 2015 sa zvýšil počet dolárových miliardárov o 222 na rekordných 2 089 ultraboháčov. Hodnota ich aktív dosahuje 6,7 bilióna dolárov. Na ilustráciu je to približne 77-násobok veľkosti slovenskej ekonomiky.
Mimovládna organizácia Oxfam len nedávno upozornila, že celkový majetok vo svete, odhadovaný na 263,2 bilióna dolárov (263 200 miliárd dolárov), pripadá už takmer spolovice na 70 miliónov topboháčov a o druhú polovicu sa delí zvyšných 99 percent ľudí, teda vyše sedem miliárd ľudí sveta.
Riešenie je v zdanení boháčov a prerozdelení peňazí ostatným. „Aj na Slovensku môžeme sledovať, že najväčšie podnikateľské skupiny vynakladajú značné úsilie na to, aby neplatili dane. Väčšinou sú to reťazce firiem končiace napríklad v Belize, na Britských Panenských ostrovoch alebo na ostrove Svätá Lucia,“ hovorí Jaroslav Brzoň, investičný stratég spoločnosti Best Buy Investment.
Bežní ľudia chcú zvyčajne mať stabilnú a slušne platenú prácu, bývať vo vlastnom, cestovať do práce autom, poslať deti na prázdniny do tábora a aspoň raz do roka ísť na spoločnú dovolenku k moru. Aj pre mnohé slovenské domácnosti je to však veľmi vzdialená predstava. Podobná situácia, keď na jednej strane príjmového rebríčka žijú domácnosti na okraji chudoby a na druhej domácnosti s nadštandardnými príjmami, je vo viacerých európskych krajinách. Nožnice príjmovej nerovnosti sa stále roztvárajú, a to napriek tomu, že politici už od vypuknutia krízy zavádzajú kroky na jej zmiernenie.
Prieskum Wealth Report Knight Frank 2015 hovorí, že za predchádzajúci rok narástol klub nadštandardne bohatých ľudí o vyše 65-tisíc „nových členov“. Aktuálne je vo svete 17,8 milióna dolárových milionárov, čo je nárast o 61 percent. O viac ako 80 percent však za vlaňajšok narástol počet miliardárov. Momentálne je ich na svete 1 844.
Ruka v ruke s pribúdajúcim počtom miliardárov sa však zväčšuje aj objem sivej ekonomiky. Bohatí sa totiž často vyhýbajú plateniu daní. Sivá ekonomika na Slovensku je podľa výsledkov štúdie Friedricha Schneidera z Univerzity Johannesa Keplera v Linci porovnateľná s Českou republikou, kde objem sivej ekonomiky v roku 2013 tvoril 15,5 percenta hrubého domáceho produktu, čo zodpovedá celkovej hodnote približne 11 miliárd eur.
Štát je na firmy prikrátky
Proti takémuto odlievaniu ziskov a neplateniu daní začal vyvíjať slovenský rezort financií úsilie už vlani. Od minulého roka zvýšil sadzbu zrážkovej dane, ktorá platí na transakcie súvisiace s firmami v daňových rajoch. V minulosti bola na úrovni 19 percent. Po novom dosahuje 35 percent. Týka sa to nielen firiem, ktoré sú zaregistrované v daňových rajoch, ale aj tých, ktorí s podobnými firmami obchodujú. Takéto obchodovanie tak malo byť pre podnikateľov teraz nevýhodné. Opatrenie malo prispieť k tomu, aby podnikatelia preferovali spoluprácu s domácimi spoločnosťami. Štatistiky poradenskej spoločnosti Bisnode však hovoria o opaku.
Počet slovenských spoločností, ktoré majú vlastníka so sídlom v daňovom raji, na konci roka 2014 dosiahol 4 266 a medziročne sa zvýšil o 9,3 percenta. Zatiaľ čo v roku 2013 sa počet firiem s vlastníkom z daňového raja zvýšil o 212, v roku 2014 prišlo k ďalšiemu nárastu o 364 firiem. Najväčší záujem bol o Spojené štáty americké, Panamu, Luxembursko či Holandsko.
„Bohatí sa aj napriek prijímaným opatreniam plateniu daní vždy nejakým spôsobom vyhnú. Majú na to skvelých právnikov, účtovníkov, poradcov, dokážu si zaplatiť najlepších ľudí, aby sa o to postarali. Plateniu daní sa vyhýbajú buď daňovou optimalizáciou, alebo nevytvárajú hodnoty,“ konštatuje Brzoň. Zrážková daň pritom funguje vo viacerých krajinách v Európe a vychádza aj z legislatívy Európskej únie. Napríklad 35-percentnú zrážkovú daň nedávno zaviedlo aj susedné Česko.
Viac od nadnárodných firiem
Európske krajiny pritom začínajú v poslednom čase viac cieliť najmä na odlev ziskov nadnárodných spoločností. Posielaním svojich ziskov do zahraničia sa vyhýbajú plateniu daní v krajine, kde pôsobia. Najnovšie napríklad britský minister financií George Osborne plánuje zaviesť daň zo ziskov vo výške 25 percent, čo je vyššia úroveň ako sadzba korporátnej dane, ktorá je stanovená na 20 percent. K spoločnostiam, ktoré vo Veľkej Británii čelia kritike za to, že sa vyhýbajú plateniu daní, patria napríklad spoločnosti Google, Amazon a Facebook.
Škandál HSBC
Vlnu nevôle bežných ľudí zdvihla aj nedávna kauza švajčiarskej dcéry britskej banky HSBC. HSBC ako najväčšia európska banka čelí vo viacerých štátoch vyšetrovaniu z prania špinavých peňazí. Napríklad v Spojených štátoch amerických čelila obvineniam z prania peňazí teroristických organizácií a obchodníkov s drogami. V súčasnosti čelí banka vyšetrovaniu z prania špinavých peňazí vo Francúzsku aj vo Veľkej Británii. Aktuálne sa aféra Swissleaks zakladá na takmer 60-tisíc dokumentoch, ktoré poskytujú údaje o viac ako 100-tisíc klientoch HSBC z 203 krajín. Objem prostriedkov je vyše 100 miliárd dolárov.
Účty vo švajčiarskej pobočke banky HSBC malo aj 25 Slovákov. Je na ňom meno slovenskej tenistky Daniely Hantuchovej, ako aj meno syna slávneho futbalového trénera. Na zozname, ktorý má Pravda k dispozícii, je aj meno podnikateľa Jána Sabola, ktorý bol štátnym tajomníkom v prvej vláde Mikuláša Dzurindu aj podnikateľa Igora Grošafta, ktorý mal väzby na SDKÚ. Grošaft aj Sabol odmietli, že by mali v banke vlastný účet. Sabol nevylúčil, že účet tam mala niektorá z jeho spoločností.
Napríklad Francúzsko na základe kauzy HSBC prišlo najnovšie s kampaňou, v rámci ktorej povzbudzuje daňovníkov, aby priznali majetok, ktorý majú v zahraničí, hlavne v susednom Švajčiarsku. „V tomto roku chce vďaka tomu francúzska vláda získať dodatočné 2 miliardy eur,“ povedal pre rozhlasovú stanicu RTL francúzsky minister financií Michel Sapin. Dodal, že to predstavuje približne 0,1 percenta hrubého domáceho produktu Francúzska.
Brusel veľa sľubuje, málo koná
Brusel už od vypuknutia krízy deklaruje, že by sa Európa mala uberať smerom boja proti daňovým únikom. Doteraz to však boli skôr sľuby na papieri, ako reálne opatrenia zavedené v praxi. Koncom minulého roka však európskych lídrov prinútila k činom stupňujúca sa sila radikálov a extrémistov, ktorí na to dlhodobo upozorňujú a ich politická sila tým rastie, aj keď ponúkajú zväčša len populistické nereálne riešenia.
Na svetovej úrovni sa 122 krajín koncom vlaňajška zaviazalo, že spustia systém automatickej výmeny informácií v daňovej oblasti, ktorý je plánovaný na september 2017. Tento systém má zúčastneným krajinám zjednodušiť zdieľanie údajov o daňovníkoch, ktorí majú príjem alebo majetok v zahraničí.
Únia je bližšie aj k zavedeniu dane z finančných transakcií, ktorú chce okrem Slovenska ešte ďalších desať štátov eurozóny. Má obmedziť špekulácie finančných inštitúcií pri obchodovaní s cennými papiermi, pri ktorých ročne unikajú miliardy eur a končia v sivej ekonomike. Daň má teda zabezpečiť, aby banky a finančné domy niesli časť nákladov spojených s hasením finančnej krízy z minulých rokov. Pôvodný návrh Európskej komisie uvádzal, že daň z finančných transakcií sa má odvádzať, ak aspoň jedna zo strán tejto transakcie sídli v EÚ. Navrhovaná sadzba bola 0,1 percenta pre podiely a dlhopisy a 0,01 percenta pre deriváty. Zavedenie dane sa plánuje na začiatok roka 2016.
Jedným z krokov by malo podľa európskych politikov byť aj zriadenie čiernej listiny daňových rajov, proti ktorým by EÚ uplatňovala sankcie. Tie by sa mali dotknúť aj spoločností, ktoré majú sídlo alebo pobočky v daňových rajoch. Podniky, ktoré porušujú európske daňové predpisy, by stratili prístup k finančným prostriedkom EÚ aj k štátnej pomoci. Každá spoločnosť, ktorá sa zúčastňuje na verejnom obstarávaní, by mala zverejniť informácie o pokutách alebo odsúdení za daňové trestné činy. Štátne orgány by tiež mali mať možnosť odstúpiť od zmlúv v prípade, že dodávateľ poruší svoje daňové povinnosti.