Len vo februári klesli ceny potravín podľa Štatistického úradu SR oproti vlaňajšku takmer o dve percentá. Ide o výsledok dobrej úrody obilnín, ktorá udržala ceny pečiva. Dôležité bolo aj zlacnenie ropy, ktoré znížilo ceny energií. Prejavilo sa to aj na cenách mäsa.
Prečítajte si glosu Martina Krna Polovičná radosť.
„Spotrebitelia by celý sortiment bravčového mäsa a výrobkov z neho mali nakúpiť lacnejšie ako pred rokom,“ myslí si Anton Fabuš z Púchovského mäsového priemyslu, ktorý zásobuje tri z veľkých slovenských reťazcov. Populárne údené šunky a rolky predáva Fabušov podnik reťazcom priemerne o 9 percent lacnejšie ako pred minuloročnými veľkonočnými sviatkami. Je tu teda priestor, aby mäso zlacnili aj reťazce. Tie znižujú ceny výberovo, keď ľudí lákajú na akcie toho či onoho druhu výrobkov.
Akcie sa už začali a ceny veľkonočných špecialít, ale aj karé bez kosti či bravčového pliecka, klesli o 10 až 30 percent. Cena polotučného mlieka zase klesla na 50 centov za liter.
Každoročná inflácia sa teda na chvíľu zastavila, napriek tomu však porovnanie za 15 rokov nepustí. Ak určitý nákup potravín stál v roku 2000 v prepočte 100 eur, v roku 2013 už zaň bolo treba dať 143 eur, kým tento rok je to zatiaľ asi 140 eur.
Na druhej strane priemerný plat na Slovensku bol v roku 2000 mesačne 380 eur a vlani už 858 eur. Platy teda rastú rýchlejšie ako ceny potravín.
Aktuálny pokles cien potravín je pritom celosvetovým trendom. Už dávno nebola konštelácia faktorov, ktoré ovplyvňujú ceny potravín, taká priaznivá ako na jar tohto roku. Je za ňou mimoriadne dobrá minuloročná úroda obilnín v celej Európe i v ostatných častiach sveta.
Začiatkom marca FAO – Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo oznámila, že vo februári klesli ceny potravín na najnižšiu úroveň za posledných päť rokov. Globálne zlacneli predovšetkým obilniny, mäso, cukor.
Slovensko s istými odchýlkami kopíruje tento cenový trend. Kým od začiatku tohto roka podľa FAO celosvetovo draželi mliečne produkty v dôsledku rastúcich cien sušeného mlieka, u nás sa črtá opačný trend, zlacňovanie. Jeho prvou lastovičkou sú akcie na najpredávanejšie polotučné konzumné mlieko. To sa už v akciách niektorých obchodných reťazcov predáva podľa prieskumu slovenských mliekarní aj po 50 centov za liter. Pravde to povedal predseda Slovenského mliekarenského zväzu Stanislav Voskár. Pre spotrebiteľa to znamená prínos okolo 10 aj 15 centov na litri mlieka so štandardnou tučnosťou 1,5 percenta.
Za znížením cien je zrušenie kvót na mlieko v Európskej únii. To má síce platiť až od prvého apríla, ale najsilnejší európski producenti – Nemecko, Holandsko, Dánsko Írsko a Poľsko – ponúkajú už od začiatku roka na trh milióny litrov prebytkového mlieka.
Tradičnému veľkonočnému stolu na Slovensku však dominujú nie mliečne výrobky, ale pochúťky z bravčového mäsa. Z celoročnej spotreby okolo 30 kg bravčoviny na jedného obyvateľa sa jej najviac skonzumuje počas Vianoc a Veľkej noci. Veľkým piatkom sa končí pôstne obdobie, a hoci ľudia už pôst v jeho striktnej podobe dávno nedodržiavajú, na Veľkú noc si dožičia nielen obligátne bravčové rezne, ale predovšetkým údené šunky a rolky.
V akciách je bravčové i hydinové mäso
Za výhodnú cenu sa predáva aj hydina. Hoci nepatrí k tradičným veľkonočným mäsám, je cenovo najdostupnejšia. A tak ju reťazce nasadzujú ako osvedčené lákadlo na pritiahnutie spotrebiteľa aj pred sviatkami.
„Predovšetkým ide o tri druhy výrobkov – kurča, prsia a stehná a samozrejme vajíčka,“ hovorí Timotej Husár z HSH Veľké Zálužie. Hydinári síce obohacujú sortiment aj o rôzne hydinové rolky, ale tie v predaji hrajú stále len doplnkovú úlohu.
Nezmenené zostávajú ceny pekárenských výrobkov. Pekári sa však už od konca minulého leta úporne snažia o zvýšenie ceny celého sortimentu svojich výrobkov. „Bez ohľadu na fakty o dostatku obilia vo svete či na Slovensku potrebujeme v záujme prežitia slovenských dosiahnuť vyššie obchodné ceny. Zdraženie vôbec nemusí pocítiť spotrebiteľ, ide o to, aby sa spravodlivo prerozdelila marža medzi obchodníkmi a pekármi. Kým prví na predaji profitujú, tí, čo chlieb, pečivo a ostatné výrobky pečú, na nich prerábajú,“ tvrdí Slavomír Moravčík z Únie potravinárov Slovenska, v ktorej zastupuje záujmy všetkých slovenských pekárov.
Rozhoduje cena, nie krajina pôvodu
Celkove sú vyhliadky slovenských spotrebiteľov na najbližšie mesiace optimistické. Mäsiari očakávajú, že po Veľkej noci nastane mierny pokles spotreby, ktorý spolu so silnou ponukou mäsa na európskom trhu môže priniesť stagnáciu či ďalší pokles cien. Myslí si to mäsiar Anton Fabuš, ktorý pre svoj mäsokombinát nakupuje mäso najmä v Nemecku a Španielsku.
Veľkí západoeurópski producenti stratili v dôsledku ruského embarga jeden zo svojich najväčších trhov a tak sa pretlak ponuky bravčového mäsa „rozpúšťa“ aj na takom malom trhu, ako je slovenský.
Perspektívne sa očakáva aj znižovanie cien mliečnych výrobkov. Farmárom už klesajú ceny surového kravského mlieka, ktoré na Slovensku vždy kopírujú ceny v Nemecku. O koľko však zlacnejú kyslomliečne výrobky či syry, je podľa predsedu Slovenského mliekarenského zväzu Stanislava Voskára predčasné hovoriť. Ceny totiž netvoria farmári či mliekarne, ale obchodníci. A tí si môžu vyberať vo zvyšujúcej sa ponuke konzumného mlieka a mliečnych výrobkov z Poľska, Česka, ale aj z Nemecka či ďalších západoeurópskych krajín.
„Na pultoch predajní sa ponúka mlieko z viacerých krajín, je na spotrebiteľovi, ktoré z nich si vyberie,“ hovorí prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak. Úlohou obchodníka je podľa Konštiaka ponúknuť pestrý sortiment. „Obchodníci nemôžu odolať tomu, že porovnateľné mliečne výrobky sa ponúkajú výrazne lacnejšie ako produkty slovenských výrobcov,“ priznal ekonomickú motiváciu obchodných sietí pri výbere potravín z tuzemskej a zahraničnej ponuky šéf zväzu obchodu.
Obchodníci dobre poznajú slovenských spotrebiteľov, ktorí sa pri výbere potravín orientujú predovšetkým podľa cenovky a nie etikety pôvodu. Častou pripomienkou slovenských potravinárov je, že domáce potraviny obchod predáva s vyššou maržou ako zahraničné, čím ich de facto znevýhodňuje. Obchod tieto výhrady odmieta a upriamuje pozornosť na správanie spotrebiteľov.
Zachráňme slovenské mlieko
„Už niekoľko rokov sa na Slovensku buduje Značka kvality SK a Kvalita z našich regiónov, ktoré podporujú predaj slovenských výrobkov. Napriek tomu časť spotrebiteľov akoby ich nevnímala,“ poukazuje na vlažný potravinový patriotizmus časti obyvateľstva Pavol Konštiak.
Problém je vo výchove ľudí, ktorí si neuvedomujú, že cieľavedomým výberom slovenských potravín pomáhajú Slovensku, pretože peniaze sa opätovne vracajú do rozvoja národnej ekonomiky. Podľa Konštiaka by viac propagácii slovenských potravín mali pomôcť verejnoprávne médiá, keďže sú financované z poplatkov slovenských daňovníkov.
Na slovenské mliečne výrobky chcú opätovne upozorniť farmári a mliekari. Obávajú sa, že prebytky lacného zahraničného mlieka povedú k ďalšej likvidácii mliečnych fariem a ponuke čerstvých výrobkov. Za posledných sedem rokov zaniklo na Slovensku 150 chovov dojných kráv a mlieko produkuje už len 563 mliečnych fariem.
„Pripravili sme petičnú kampaň Zachráňme slovenské mlieko a súbežne s ňou chceme osloviť každú rodinu s deťmi, aby pravidelne kupovali a konzumovali slovenské mliečne výrobky,“ hovorí Stanislav Voskár a dodáva, že by intenzívnym dialógom so slovenskými spotrebiteľmi chceli udržať výrobu mlieka aspoň na súčasnej úrovni 840 miliónov litrov mlieka.