Tímy prezidenta Petra Porošenka a oligarchu Ihora Kolomojského dospeli k vojne a obviňovaniu z neschopnosti a korupcie. Nie je to koniec hry, len jedného dejstva, píšu Vedomosti.
Na zasadnutí vlády zatkli v priamom prenose náčelníkov záchranárov, ktorých podozrievajú z prijímania provízií zo štátnych zákaziek, inkasovania úplatkov od oblastných náčelníkov a z podplácania ďalších úradov. Kedykoľvek môže vypuknúť ešte niekoľko ďalších korupčných škandálov hodnostárov z rôznych klanov.
Radosť odporcom Kyjeva robia aj sociológovia. Len osem percent Ukrajincov opýtaných v prieskume Research & Branding Group v prvej polovici marca si myslí, že sa situácia v krajine vyvíja správne, 48 percent si myslí opak a 44 percent má zmiešané pocity. Opýtaní nedôverujú politickým stranám a úradom. Porošenko a premiér Arsenij Jaceňuk majú viac odporcov než stúpencov: Porošenko v pomere 33 ku 58 percentám, Jaceňuk 24 ku 68 percentám.
Kolomojskij, ktorý pred rokom vážne urazil ruského prezidenta Vladimira Putina, zohral veľkú úlohu pri obrane juhovýchodu krajiny, kde vytvoril dobrovoľnícke jednotky. Tým, že svoje organizátorske schopnosti preniesol z podnikania do štátnej správy, predviedol celej Ukrajine, ako efektívne a koordinovane môžu pracovať regionálni hodnostári. Prečo upadol do nemilosti?
Dôvodov je niekoľko. Sám si to zavinil chamtivosťou a neochotou akceptovať nové pravidlá hry, zákaz využívať úradnú moc v podnikaní. Porošenko k tomu prispel neurčitosťou politických cieľov aj nepripravenosťou uplatniť nové pravidlá súčasne voči všetkým oligarchom a hodnostárom.
Spor o štátne podniky Ukrnafta, v ktorom má Kolomojskij 42 percent, a UkrTransNafta, ktorý síce celý patrí štátu, ale riadila ho Kolomojského firma, sprevádzal zásah ozbrojencov v centre Kyjeva. Vláda nechápe, akým právom sa tu objavili a chystá sa odzbrojiť súkromné armády. Kolomojskij a jeho ľudia zase nechápu, prečo vláda začala od neho, ktorý toho toľko urobil pre vlasť, a nie od oligarchov Achmetova, Pinčuka, Firtaša, atď.
Kolomojskij môže využiť všetky chyby Porošenka aj rozčarovanie z jeho reforiem. Má veľa stúpencov. Kolomojskij, alebo politik, na ktorého staví, sa môže stať dôležitým hráčom v prípade Porošenkovho odstúpenia z úradu. Šikovný oligarcha urobil už úslužný úklon voči Moskve, keď nedávno v televíznom rozhovore vyzval na rokovania so separatistami z Donecka a Luhanska.
Kolomojskij riskuje, že ho odstrihnú od zárobkov v štátnych firmách a že skrachuje najväčšia ukrajinská banka, Privatbank, ktorá mu patrí.
Porošenkovi hrozí, že skrachuje v očiach občianskej spoločnosti, ktorá teraz na Ukrajine rozhoduje o všetkom, alebo skoro o všetkom, a to bude nevyhnutné v prípade, že voči podnikateľom a hodnostárom z iných klanov – vrátane prezidentovho a premiérovho – nebudú uplatnené rovnako tvrdé opatrenia ako voči Kolomojskému.
Hrozí tu tiež zhoršenie situácie v Dnepropetrovsku a Odese, kde štátnu správu vedie Kolomojského človek, a ohrozená môže byť aj akcieschopnosť dobrovoľníckych práporov.
Ale hlavné riziko pre Ukrajinu spočíva v tom, že sa zrušia pravidlá hry zo zbojníckych 90. rokov, ktorých sa oligarcha nechce zrieknuť, a nevzniknú tú pravidlá nové. Alebo, čo bude ešte horšie, voľnosť vystrieda diktátorský režim, v ktorom o vplyv na štátnu politiku prídu nielen oligarchovia, ale aj občianska spoločnosť, médiá, biznis.
Ukrajina má dlhú tradíciu „uchopenia moci“ biznisom. Zrušiť tento poriadok bez konfliktu nepôjde. Otázka len znie, čo ho vystrieda a či tento režim bude transparentný a pod kontrolou spoločnosti.