Fico zároveň obvnil vládu Ivety Radičovej, že vyvíjala obrovský tlak na firmy vo verejných tendroch, aby dávali nízke ceny. Tieto ceny mali dokázať, že vláda Roberta Fica stavala diaľnice draho, uviedol premiér.
Ako príklad prezentoval tender na úsek D1 Dubná Skala – Turany, kde cena stanovená štátnou expertízou bola 334 miliónov eur a úspešná ponuka Váhostavu bola vo výške 137,75 milióna eur.
„Takýto tlak vytváral minister dopravy (Ján Figeľ), aby politicky preukázal predraženie tendrov,“ tvrdí Fico. Dodal, že strana Smer v opozícii na tlačových besedách poukazovala na to, že nízke ceny môžu mať dopad na kvalitu alebo platenie faktúr subdodávateľom.
Predseda KDH a exminister dopravy Ján Figeľ odmietol Ficove slová. Ceny diaľnic vysúťažené za svojho pôsobenia vo funkcii považuje za reálne, za také, za aké sa v Európskej únii stavia. Cena bola výsledkom súťaže, dodal. Obvinil premiéra, že sa nepriamo priznal k manipulovaniu cien počas prvej Ficovej vlády. „Ceny neurčuje minister, ale transaprentná medzinárodná súťaž,“ povedal Figeľ a uviedol, že presne tak postupoval.
Fico podľa Figeľa neprináša žiadne riešenie pre poškodených subdodávateľov. Smer odmietol viaceré návrhy novelizácie zákonov, ktoré mali za cieľ viac ochrániť subdodávateľov, tvrdí Figeľ. Od predsedu vlády sa „podvedení malí podnikatelia a živnostníci“ nedozvedeli, ako bude vyriešená ich situácia, uviedol Figeľ.
KDH plánuje iniciovať mimoriadnu schôdzu parlamentu na túto tému.
Podľa Fica konanie manažérov Váhostavu malo prvky kriminálneho správania a uviedol tiež, že by bolo treba pozrieť sa aj na motiváciu ministra dopravy Jána Figeľa a jeho spolupracovníkov – tu však predpokladá politické motívy. Fico informoval, že generálna prokuratúra sa situáciou zaoberá a uviedol, že vyšetrovanie má zo strany vlády plnú podporu a ministerstvo dopravy dá vyšetrovateľom všetky podklady. Ak by súdy rozhodli o tom, že bol spáchaný trestný čin, mohli by sa poškodení domáhať náhrady škody v rámci tzv. adhézneho konania, uviedol premiér.
Jedno z opatrení, ktoré vláda chystá, má zabezpečiť, že firma v reštrukturalizácii sa nebude môcť zúčastniť tendrov na štátne zakázky. Ďalším je, že dodávateľ zaplatí daň z pridanej hodnoty až po prijatí platby od toho, kto si tovar alebo službu objednal (malo by platiť od 1. januára 2016).
Ministerstvo financií zvažuje zriadenie neštátneho fondu, do ktorého by išli príspevky od firiem zúčastňujúcich sa verejného obstarávania, z ktorých by potom bolo možné riešiť problémy podobného charakteru, aké má Váhostav. Štát by činnosť fondu rozbehol pôžičkou.
Návrhy opozície (veritelia sa stanú akcionármi firmy v reštrukturalizácii alebo že škody zaplatí štát) označil za nekvalifikované a nepoužiteľné. Podľa Fica reštrukturalizácia firiem sa vykonáva podľa zákona, prijatého za druhej vlády Mikuláša Dzurindu. V rokoch 2006 až 2014 súdy dostali 781 návrhov na reštrukturalizáciu, z toho 526 povolili.