Rokovania na expertnej úrovni budú prebiehať počas celého víkendu, uviedla agentúra DPA. Tá citovala aj nemenované zdroje z Európskej komisie, podľa ktorých sa obe strany k dohode propracovávají len veľmi strastiplne.
Zástupcovia veriteľov, teda Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu, dostali zoznam reforiem už v piatok. Teraz spoločne posudzujú, či sú z ich pohľadu dostatočné. Ak ich nakoniec odsúhlasia, mohli by podľa diplomatov ministri financií eurozóny už v nadchádzajúcom týždni schváliť odblokovanie finančnej pomoci. Eurozóna síce koncom februára súhlasila so štvormesačným predĺžením záchranného programu pre Grécko, výplatu zvyšných 7,2 miliardy eur ale pozastavila do zhodnotenia reformných plánov novej gréckej vlády.
Atény pritom tlačí čas. Ak by vytúžená finančná pomoc neprišla, mohla by grécka štátna kasa už v polovici apríla zápasiť s vážnym nedostatkom prostriedkov.
Nemenovaný predstaviteľ gréckej vlády v piatok agentúre Reuters povedal, že plánované reformy zahŕňajú opatrenia, ktoré v tomto roku zvýšia štátne príjmy o tri miliardy eur. Vláda podľa neho vychádzala z očakávania, že grécka ekonomika v tomto roku porastie o 1,4 percenta a že primárny rozpočtový prebytok bude v rozsahu 1,5 percenta hrubého domáceho produktu. Záchranný program pritom počíta s trojpercentným prebytkom. Primárne rozpočet nezahŕňa splátky dlhov.
Podľa agentúry DPA reformy počítajú aj so zvýšením najvyššej sadzby dane z príjmov na 45 percent, s novou daňou z nehnuteľnosti, zvýšením DPH za luxusný tovar, ale aj s bojom proti daňovým únikom prostredníctvom zavedenia registračných pokladníc a pokračovaním privatizáciou.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať Európsku úniu a MMF o finančnú pomoc. Dohodlo sa už na dvoch záchranných programoch v celkovom objeme 240 miliárd eur.