Ako hodnotíte súčasný trh s potravinami z hľadiska ponuky a predaja domácich a zahraničných výrobkov?
Podiel slovenských potravín predaných v obchodných reťazcoch, kde sa uskutoční 90 percent všetkých nákupov, dosiahol druhý raz po sebe úroveň 63 percent. Keď som nastúpil do funkcie ministra, pohybovala sa ponuka slovenských potravín v rôznych prieskumoch okolo 46 percent. Potešiteľné je, že stúpli predaje mäsa a mäsových výrobkov, ako aj pekárenských a mliečnych produktov. Ide o rozhodujúce komodity z hľadiska zvýšenia potravinovej sebestačnosti Slovenska.
Ľudia sa čoraz viac pýtajú, či potraviny, ktoré si kupujú, neohrozujú ich zdravie a či naozaj obsah ovocnej, mäsovej či inej cennej zložky zodpovedá tomu, čo deklarujú etikety. Aký je výsledok kontrol?
Kvalita a bezpečnosť potravín sú spojené nádoby. Kvalitu potravín (slovenských) hodnotíme priebežne počas celého výrobného procesu, najmä však v čase predaja potravín, práve tak ako všetky hygienické a bezpečnostné normy. Pokiaľ ide o vysledovanie rôznych zdravotných rizík, s istotou to dokážeme urobiť pri slovenských potravinách. Slovenský systém kontroly bezpečnosti a kvality potravín z farmy až na stôl spotrebiteľa bol vyhodnotený už druhý raz ako najlepší v celej Európskej únii. Z toho vyplýva, že spomedzi všetkých predávaných potravín sú slovenské najbezpečnejšie, a keďže sú najbližšie k spotrebiteľovi, sú aj najčerstvejšie. Určite vieme garantovať zdravotnú bezchybnosť slovenských potravín, čo sa o dovozových, kde sa spoliehame na pečiatky partnerských potravinových dozorov, nedá vždy povedať.
Možno všetky výrobky v slovenských obaloch považovať za slovenské? Nejde niekedy len o šikovne prebalené potraviny z dovozu?
Nespochybniteľnou slovenskou potravinou je tá, ktorej udelili Značku kvality SK. Takýto výrobok musí obsahovať aspoň 75 percent slovenskej suroviny okrem vody. Zatiaľ sa však Značkou kvality SK, ktorá prihliada na nadpriemerné kvalitatívne vlastnosti, hrdí len jedna tretina slovenských potravín. V predaji sú však aj ostatné slovenské potraviny, ktoré prirodzene spĺňajú všetky požiadavky legislatívy. Ešte krátke vysvetlenie k prieskumom zisťujúcich postavenie slovenských potravín na trhu.
Prosím. Ľudí to zaujíma, pretože výsledok prieskumu vždy zodpovedá zvolenej metodike. Aká je vaša?
Za slovenskú potravinu považujeme tú, ktorá má na obale napísané Vyrobené na Slovensku. Kým v našej štatistike hovoríme o predaných potravinách, ostatné prieskumy vyjadrujú podiel slovenských potravín vystavených na pultoch atď. Náš spôsob zisťovania predaja národných potravín prevzala aj Česká republika, čo hovorí o jeho objektívnosti.
Od prvého apríla sa spotrebitelia dozvedia pôvod všetkých druhov mäsa. Myslíte, že sa tým definitívne končí éra tzv. prebaľovačov, teda firiem, ktoré dovážané mäso vydávali za slovenské?
Dúfam, že áno. Od apríla bude viac ako 300 podnikov, ktoré pracujú s dovážanou surovinou, podliehať sprísnenému režimu kontroly. Každá z týchto spoločností musí 24 hodín dopredu oznámiť, aký druh a aké množstvo potraviny doviezla zo zahraničia, koľko času jej potrvá spracovanie. Potravinárski inšpektori budú tieto prevádzky kontrolovať bez ohlásenia. Týmto by sme mali minimalizovať podiel potravín, ktoré sú z dovozu a vydávajú sa za slovenské.
Slovensko dováža viac ako polovicu z ročnej spotreby bravčového mäsa. Môžu si byť spotrebitelia pri kúpe slovenských klobás, salám či párkov istí, že sú vyrobené z mäsa slovenských ošípaných?
Nuž, bravčové z dovozu v slovenských výrobkoch sa nedá vylúčiť, viaceré z nich ho naozaj obsahujú. Jednak naša domáca výroba upadla, jednak zahraničie neraz ponúka bravčové za dampingové ceny. Veci sa však menia. Nedávno za našej spoluúčasti chovatelia, mäsiari aj obchodníci dospeli o. i. k dohode o jednotnom označení pôvodu mäsa vyrobeného na Slovensku. Zhodli sme sa aj na zvýšenej propagácii slovenského bravčového, veď ide o najpopulárnejší druh mäsa medzi obyvateľstvom. Pritom mäso zo slovenských chovov ošípaných je z hľadiska zdravia konzumenta bezpečnejšie, ako bravčové z dovozu.
Všetci ministri poľnohospodárstva členských krajín EÚ spotrebiteľom vravia: Naše potraviny sú najlepšie. O čo sa opierate pri tvrdení, že slovenská bravčovina je lepšia ako tá z dovozu?
O zistenia Európskej agentúry pre liečivá, ktorá vlani skúmala používanie antibiotík v chovoch ošípaných. Slovensko spomedzi 28 členských krajín skončilo v prvej sedmičke krajín s najnižšou spotrebou antibiotík na farmách ošípaných, keď v prepočte na kilogram hmotnosti ošípanej bolo použitých 43,2 miligramu liečiv. Na porovnanie Holandsko malo spotrebu 74,9 mg/kg, Česko 79,8 mg/kg, Poľsko, kam ľudia neváhajú cestovať na potravinové výlety, použilo 132,2 mg/kg. Za zmienku stojí Nemecko (204,8) a Španielsko s dávkou 242 mg/kg. A z týchto krajín niektoré slovenské mäsokombináty bravčové mäso dovážajú.
Čo z tejto tabuľky vyplýva?
To, že na slovenských farmách panujú lepšie chovateľské podmienky, máme lepšiu výživu zvierat, väčšie pohodlie prasiat. Z týchto dôvodov sú zvieratá celkove zdravšie, a preto je aj mnohonásobne nižšia spotreba antibiotík. Rozhodne tieto merania hovoria o tom, aby sa ľudia zaujímali o pôvod mäsa a dožadovali, sa aby obchodníci objednávali slovenskú bravčovinu. Bol by to impulz pre oživenie chovov ošípaných.
V rámci nového plánovacieho obdobia ste farmárom, ktorí zainvestujú do živočíšnej výroby, zvýšili podpory. Dosiahne Slovensko obrat v produkcii mäsa do roku 2020?
V roku 2020 plánujeme mať 80-percentnú sebestačnosť v produkcii kľúčových potravín. Urobíme všetko pre to, aby sa tento zámer podarilo zrealizovať. To pri bravčovom mäse znamená zvýšiť stavy ošípaných zo súčasných 700-tisíc zvierat na 1,2 milióna a ešte lepšie na 1,4 milióna ošípaných. Novou dotačnou politikou na to vytvárame podmienky. Na ťahu sú teraz farmári, aby ich využili.
K citlivým odvetviam patrí aj ovocinárstvo a zeleninárstvo, kde takisto smerujete vyššie podpory. Budeme mať viac vlastného ovocia a zeleniny?
Čerstvé vitamíny nedopestuje vláda, môžeme však prostredníctvom legislatívy zmeniť podnikateľské prostredie. Dôležité je správne motivovať. V tradičných zemiakarských oblastiach Slovenska, akými sú Liptov, Spiš, Šariš, sa takmer prestali pestovať zemiaky. Doteraz v tzv. integrovanej produkcii zemiakov poľnohospodári nedostávali žiadnu podporu, od 1. januára tohto roku dostanú 300 eur na hektár. Malo by to prebudiť záujem o pestovanie zemiakov aj na severe Slovenska. V ovocinárstve v konvenčnej produkcii zvyšujeme podporu z 50 na 134 eur v prepočte na hektár a v zeleninárstve narastie hektárová podpora z 50 na 143 eur, pri ekologickej produkcii sa zvýši podpora až na 666 eur priemerne na hektár. To sú podľa mňa naozaj motivačné podpory.
V apríli sa skončia v Európskej únii mliečne kvóty. Nezaleje Slovensko lacné zahraničné mlieko?
Rátali sme s touto situáciou a kým v starom programovacom období bola podpora na jednu dojnicu 81 eur, od začiatku tohto roku sa zvyšuje na 379 eur. Významne stúpli podpory aj pre ostatné kategórie dobytka, čo by malo stabilizovať výrobu mlieka a vôbec chov dobytka na Slovensku. Rovnako idú dotácie aj do obnovy chovov ošípaných.
Slovenské poľnohospodárstvo starne. Priemerný vek pracovníkov je takmer 50 rokov. Omladíte ho lákavými 50-tisíceurovými podporami pre mladých farmárov?
Nie som jasnovidec, ale pri predstavovaní Programu rozvoja vidieka na roky 2014 až 2020 sme sa na celom Slovensku stretli s obrovským záujmom mladých ľudí podnikať na pôde. Ak má mladý človek skutočný záujem o poľnohospodárstvo, má teraz veľmi dobrú šancu začať podnikať. Môže dostať štartovací kapitál 50-tisíc eur, pričom 70 percent tejto sumy získa hneď po tom, čo mu Pôdohospodárska platobná agentúra schváli jeho podnikateľský plán. Ak má uchádzač o podporu nejakú vlastnú či prenajatú poľnohospodársku pôdu, môže od SPF dostať do prenájmu ďalšie pozemky až do výmery 28 hektárov. Začínajúci farmár okrem toho dostane vyššiu platbu na plochu pôdy o 60 eur na hektár oproti zabehnutej farme, čiže v aktuálnom plánovacom období dostane mladý farmár nie 130, ale až 190 eur priemerne na hektár tzv. SAPS platby. A pokiaľ sa pustí do realizácie tzv. projektových výziev, môže rátať s bonifikáciou 10 až 20 percent. Uvidíme, koľko mladých absolventov všetkých typov poľnohospodárskych škôl sa uchytí po škole v tom, čo vyštudovali. Takéto dobré štartovacie podmienky na samostatné podnikanie neponúka žiadne iné odvetvie ekonomiky.
Čakajú nás veľkonočné sviatky. Za aké ceny budú nakupovať potraviny spotrebitelia?
Neočakávame žiadne zvýšenie cien potravín. Pokiaľ ide o poctivosť predaja, zintenzívnili sme kontrolu tradičných veľkonočných výrobkov. Inšpektori sú už v teréne. Za výrobu a predaj nepoctivých potravín stihne každého, kto sa o niečo také pokúsi, primeraný trest.