Grékom dochádza čas, reformy ešte nemajú

Ani po intenzívnych rokovaniach medzi gréckou vládou a medzinárodnými veriteľmi nedošlo k dohode na reformných plánoch tejto vysoko zadlženej krajiny.

01.04.2015 05:00
Grécko, ekonomika, reformy Foto:
Obyvatelia Atén počas osláv Dňa nezávislosti. Grécko však musí myslieť aj na vzťahy s Bruselom, lebo čas splácania úverov sa rýchlo blíži.
debata

Tie boli podmienkou na to, aby eurozóna v týchto dňoch odblokovala finančnú pomoc Grécku. Bez externých peňazí však krajine hrozí bankrot už 20. apríla a následný odchod z eurozóny.

Ani v utorok sa rokovania nikam neposunuli. Európska komisia uviedla, že dohodu sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť a rokovania budú pokračovať. Francúzsky prezident François Hollande a nemecká kancelárka Angela Merkelová do Atén odkázali, že Grécko musí urýchliť práce na reformách.

Grécky premiér Alexis Tsipras síce na jednej strane ustupoval, no na druhej si opätovne kládol podmienky. Gréci pritom už na budúci týždeň nemusia mať peniaze na splátku časti dlhu Medzinárodnému menovému fondu vo výške 450 miliónov eur.

Reformy zatiaľ nie sú dostatočné

Ministri financií členských krajín menovej únie síce koncom februára súhlasili so štvormesačným predĺžením 240–miliardového gréckeho záchranného programu, výplatu zvyšných 7,2 miliardy eur však pozastavili do zhodnotenia reformných plánov novej gréckej vlády. Slovensko prispelo na pomoc Grécku vo forme záruk sumou 1,5 miliardy eur. Zástupcovia veriteľov, teda Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu, pritom dostali zoznam gréckych reforiem už v piatok. Nemcom sa však reformy stále nezdajú dostatočné. Gréci zoznam musia prepracovať.

„Lopta je teraz na ich strane ihriska. Musíme počkať na to, aký nám Gréci predložia zoznam reforiem, ktorý bude vhodný na diskusiu veriteľov a neskôr aj euroskupiny,“ povedal v pondelok podľa agentúry Reuters hovorca nemeckého ministerstva financií Martin Jaeger.

„Stratili sme príliš veľa času a musíme sa pokúsiť to dohnať,“ povedal v utorok Hollande. „Diskusia, ktoré začali po našom spoločnom rokovaní počas európskeho summitu, nám musí dať možnosť dosiahnuť úspech, ale na to sú potrebné reformy. Musia byť predložené, musia ich posúdiť inštitúcie a musia sa uvoľniť peniaze. Tak na tom jednoducho pracujme,“ uviedol podľa Reuters.

Merkelová tiež hovorí o pokračovaní rokovaní. „Musíme dať jasne najavo, že treba dodržať prijaté záväzky, samozrejme s úpravami súvisiacimi so vznikom novej (gréckej) vlády,“ uviedla kancelárka. „Čas tlačí a už ho nemôžeme strácať,“ zdôraznila podľa agentúry Reuters.

Prezident Európskej rady Donald Tusk je presvedčený, že sa dohoda s Gréckom uzavrie do konca apríla.

Gréci nateraz predložili reformné opatrenia, ktoré v tomto roku zvýšia štátne príjmy o tri miliardy eur. Grécka vláda vychádzala pri ich zostavovaní z očakávania, že tamojšia ekonomika v tomto roku porastie o 1,4 percenta a že primárny rozpočtový prebytok bude v rozsahu 1,5 percenta hrubého domáceho produktu. Záchranný program pritom počíta s trojpercentným prebytkom. Primárny rozpočet nezahŕňa splátky dlhov. Podľa agentúry DPA reformy počítajú aj so zvýšením najvyššej sadzby dane z príjmov na 45 percent, s novou daňou z nehnuteľností, zvýšením DPH za luxusný tovar, ale aj s bojom proti daňovým únikom prostredníctvom zavedenia registračných pokladníc a pokračovaním v privatizácii.

Gréci chcú večné dlhopisy

Grécka vláda sa však stále nevzdáva nádeje, že medzinárodní veritelia predsa len pristúpia k odpisu časti ich dlhu. Verejný dlh Grécka sa vlani vyšplhal na 177 percent hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny, čo predstavuje 320 miliárd eur.

Nová ľavicová vláda v Aténach ešte po nástupe k moci v januári vyzvala eurozónu na odpisy veľkej časti dlhu, v posledných týždňoch táto problematika ustúpila do úzadia. Námestník ministra financií Dimitris Mardas však pondelkovými vyhláseniami potvrdil, že Grécko ešte aj v týchto dňoch tlačí na Brusel, aby na to kývol.

„Vláda sa nevzdala cieľa, ktorým je dosiahnuť udržateľnosť dlhu krajiny. Riešenia sú známe, alebo bude odpustenie dlhu, alebo sa predĺži splatnosť,“ povedal Mardas pre grécky denník Naftemporiki.

Grécka vláda chce svoje dlhy vymeniť za dva typy nových dlhopisov. Jeden typ dlhopisov by sa viazal na hospodársky rast Grécka. Teda ak tamojšia ekonomika bude rásť, vláda bude platiť svoj dlh. Tento typ dlhopisov by mal nahradiť dlh z európskych záchranných úverov vo výške 240 miliárd eur.

Druhý typ dlhopisov chcú nazvať Gréci „večnými“, ktoré nemajú splatnosť. Nahradili by grécke dlhopisy vlastnené Európskou centrálnou bankou, ktoré aktuálne dosahujú sumu 27 miliárd eur. Večné dlhopisy sú také, z ktorých sa vlastníkovi pravidelne vypláca úrok, ale nikdy sa nevráti samotná istina .Nikdy nie je vyplatený, dá sa len predať zase niekomu inému, čím sa podobá dividendovej akcii.

Grécko muselo šetriť najviac

Gréci prešli v rámci úspor najväčšími zmenami spomedzi európskych krajín. Na tlak trojky Grécko po desaťročiach reformnej stagnácie prechádza od roku 2010 radikálnymi reformami. Najvýraznejšie zmeny nastali v dôchodkoch, znižovali sa výrazne stavy v štátnej správe, tamojšia vláda štátnym zamestnancom znižovala aj platy.

Platy však klesli aj tým, ktorí pracujú u súkromníkov. Vďaka škrtom dokázala grécka vláda znížiť primárny deficit krajiny z 10,7 percenta v roku 2009 na minuloročných 2,7 percenta hrubého domáceho produktu. Keď sa z toho vyčlenia platby z úrokov, vláda vyberá viac peňazí, ako míňa. Tento cieľ pritom dosiahla skôr, ako sľúbila jej veriteľom. Na druhej strane, čistý dlh Grécka bol v roku 2010 podľa Medzinárodného menového fondu na úrovni zhruba 130 percent HDP, v súčasnosti je na úrovni 177 percent.

Čo by znamenal bankrot pre Grécko?

  • Prudké oslabenie meny. Bankrot na záväzky voči zahraničným finančným inštitúciám a medzinárodným veriteľom. Najväčším veriteľom Grécka je EFSF, teda euroval. Gréci z neho zatiaľ čerpali 142 miliárd eur. Pokiaľ by sa Grécko rozhodlo reštrukturalizovať tieto záväzky, uplatnili by sa garancie jednotlivých krajín v rámci EFSF. Členské krajiny by museli poslať do eurovalu hotovosť, z ktorej by sa vyplácali úroky. Slovensko vo forme garancií prispelo Grécku sumou takmer 1,5 miliardy eur. Hrubý dlh krajín eurozóny by sa síce nezvýšil, pretože európsky štatistický úrad Eurostat doň zahŕňa aj garancie eurovalu.
  • Firmy by neboli schopné splácať svoje záväzky voči negréckym veriteľom. A to preto, lebo budú zarábať v drachmách a záväzky budú mať v eurách. Tieto záväzky budú musieť byť reštrukturali­zované.
  • Vytvorenie vlastnej centrálnej banky a vlastnej meny. Banky sa na niekoľko dní po bankrote krajiny zatvoria a peniaze na všetkých účtoch budú prekonvertované na drachmy.
  • Vyššiu infláciu.
  • Nadobudnutie vyššej konkurencieschop­nosti. Slabšia mena by zlepšila pozíciu domácich subjektov voči importérom a zvýšila by konkurencieschop­nosť exportérov na zahraničných trhoch.
  • Niekoľko týždňov či mesiacov po vystúpení z eurozóny by bol v Grécku chaos, s odstupom času by sa však dostavil efekt slabšej meny a začala by rásť zamestnanosť aj ekonomika.

Čo by znamenal bankrot a odchod Grécka z eurozóny pre úniu?

  • Politické riziko. Na politickej úrovni by sa rozbehli debaty, či Grécko nebude nasledovať niekto ďalší, prípadne či je potrebné vytvoriť nejaké pravidlá na opustenie eurozóny.
  • Malo by to aj ekonomické dopady, a to aj napriek tomu, že eurozóna je lepšie pripravená na „grexit“, ako to bolo roku 2012. Spôsobilo by to značné zemetrasenie na finančných trhoch, podkopal by sa ekonomický sentiment, čo by mohlo viesť k spomaleniu ekonomického rastu.
  • Grexit by neviedol k priamej nákaze, ktorá by mohla vyviesť mimo eurozóny niektorého z jej ďalších členov. Zavedený bol totiž Európsky stabilizačný mechanizmus. Ten môže finančne podporovať krajiny eurozóny, ktoré by sa vplyvom grexitu mohli dostať pod tlak trhov.

ZDROJ: X–TRADE BROKERS, PRAVDA

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #trojka veriteľov #eurozóna