Nové pravidlá označovania mäsa platia od 1. apríla. Dovtedy síce bola na obale napísaná krajina pôvodu, časté však bolo prebaľovanie zahraničnej hydiny či bravčoviny na Slovensku.
Novým obsahom etikety na mäse Európa reaguje na škandál s konským mäsom, ktorý prepukol v roku 2013. Koňacinu vydávali za podstatne drahšiu hovädzinu. Nové opatrenie by však mohlo pomôcť slovenským mäsiarom a hydinárom, keďže podľa prieskumov majú ľudia väčšiu dôveru v slovenské výrobky.
Prečítajte si komentár Jozefa Sedláka Nič len pravdu o jedle.
Podstatné je, že k zmene došlo aj v podnikoch verejného stravovania, kde musí spotrebiteľ dostať odpoveď na otázku, odkiaľ mäso pochádza. Majiteľ reštaurácie môže o tom informovať ústne, ale aj tak, že túto informáciu zaradí do jedálneho lístka. A keď sa tak stane, potom uvidíme, koľko kuraciny v skutočnosti jeme zo Slovenska a koľko z Česka, Poľska, Brazílie.
Skvalitniť potraviny by pomohli aj ďalšie regulačné opatrenia na európskej úrovni, lenže tvrdý potravinársky biznis v stovkách miliárd eur usmerňujú prísne pravidlá, cieľom ktorých je zabezpečiť bezpečnú produkciu zdravých potravín. Záujmy výrobcov a obchodníkov s potravinami presadzuje v Bruseli silná a vplyvná loby. Tá sa usiluje vytvoriť podmienky na to, aby legislatíva úzkostlivo nezväzovala výrobu a nebránila voľnému obchodu.
Faktom je, že čím viac potvrdení a dokladov, tým horšie sa obchoduje. Lenže obozretnosti najmä pri potravinách, živom biologickom tovare, nikdy nie je nazvyš. Európsky parlament síce schválil, aby sa pôvod mäsa uvádzal nielen na mäse, ale aj na salámach a iných výrobkoch, ale už je tu prvý háčik. Ozvali sa potravinári, že vyznačiť onú cestovnú mapu na etikete výrobkov skladajúcich sa z viacerých druhov mäsa bude takmer nemožné a navyše to zdraží výrobky možno až o 50 percent. Aj keď to v skutočnosti nie je pravda, v Bruseli začali váhať.
Európska komisia si teraz vyžiadala „oddychový čas“, aby požiadavku Európskeho parlamentu splnila prihliadajúc na pripomienky potravinárov. Bude zaujímavé sledovať, aký modus vivendi Brusel v priebehu roka nájde. Na jednej strane sú rozhnevaní spotrebitelia, na druhej silní a vplyvní výrobcovia potravín.
Európska komisia však musí niečo urobiť – Európsky parlament odhlasoval zmenu v označovaní pôvodu mäsa pod tlakom rozhorčenej verejnosti. Až 80 percent Európanov žiada, aby pri kúpe výrobku poznali pôvod jeho mäsových zložiek. Zatiaľ však kupujúci v celej Európskej únii budú poznať pôvod len pri kúpe všetkých druhov výsekového a baleného mäsa. Napríklad Anton Fabuš, generálny riaditeľ Púchovského mäsového priemyslu, už upozornil, že nevidí po uzákonení novej povinnosti žiaden dôvod na zdražovanie. Podnik robí výrobky z mäsa dovezeného z krajín takmer celej Európskej únie – z Francúzska, Nemecka, zo Španielska, z Rakúska, Česka, Írska a, samozrejme, aj z domácej produkcie.
„Prečo by sa malo zdražovať? Nahlásime tlačiarni, aby doplnili na etiketu text, že vo výrobku je mäso zo Slovenska, z Nemecka a Francúzska, a to je všetko. Administratívne to bude možno namáhavejšie, ale všetko bude bežať tak, ako teraz. Ide len o to, minúť staré etikety alebo ich zlikvidovať. Na etikete bude vidieť, ako to robíme, z čoho to robíme. Ja som za to, nech je to tam,“ povedal Fabuš. Teraz etiketa na salámu nestojí ani jeden cent.
Etiketa zvádzajúca i zavádzajúca
Nepochybne si ľudia položia otázku: ako je možné, že čím je výroba potravín vyspelejšia, tým ťažšie sa darí výrobcom plniť úplne normálne požiadavky spotrebiteľov. Zoberme si len čitateľnosť etikiet, ktoré oznamujú zloženie a vlastnosti výrobku. Zápas o zväčšenie písma na etiketách trval niekoľko rokov. A hoci sa dosiahlo jeho zväčšenie, ktoré platí od konca minulého roka, etikety sú stále ťažko čitateľné. Potravinári oponujú, že písmo na nich nemôžu výrazne zväčšiť, pretože na etiketu nedokážu umiestniť rastúci počet povinných informácií. Načo sú však informácie o výrobku na etikete, keď si ich má kupujúci čítať s lupou?
Nemenej dôležité je, čo informácie na etiketách obsahujú. Kontroly potravín a ich skúmanie, ktoré na Slovensku robí Štátna veterinárna potravinová správa, ukazujú, že nie vždy sú údaje na nich pravdivé, neraz zavádzajú a vytvárajú ilúzie o vlastnostiach konzumovaných potravín. K najčastejším prehreškom, ktoré sa vyskytujú pri predaji potravín v slovenských obchodných sieťach, patrí podľa šéfa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozefa Bíreša uvádzanie zložiek v množstvách, ktoré nezodpovedajú skutočnosti.
Informácie na etiketách pridávajú výrobkom vlastnosti, ktoré vôbec nemajú. Najčastejšie sú to klamstvá o ich výživnej hodnote alebo o tom, že zvyšujú imunitu ľudského organizmu. Z falšovania potravín sa stal výnosný biznis. Podvodov sa dopúšťajú malé aj veľké firmy. Stačí si spomenúť na škandál s konským mäsom, ktorý vypukol na Britských ostrovoch a asistovali mu nadnárodné spoločnosti so sídlami v Luxembursku a vo Francúzsku.
Škandál neobišiel ani sieť reštaurácií nadnárodnej nábytkárskej spoločnosti, ktorá pôsobí na Slovensku. Ani renomované meno nemusí byť vždy zárukou, že si človek pochutnáva na poctivom jedle.
Európsky trh potravín je dnes prepojený veľkými potravinovými diaľnicami. Postaral sa o to voľný obchod s potravinami. Jeho hlavnými protagonistami sú veľké potravinárske korporácie na jednej strane a obchodné siete na druhej. Ale aj podniky verejného stravovania, teda školské jedálne, nemocnice, domovy dôchodcov a stovky reštaurácií, kde ľudia platia za jedlo gastrolístkami. Prevádzkovatelia týchto zariadení sa usilujú nakúpiť čo najlacnejšie suroviny a potravinové polotovary.
Výrobcovia, obchodníci aj prevádzkovatelia reštaurácií a ľudových jedální majú čosi spoločné – potraviny s nízkou cenou. A je to práve súťaž o najnižšiu cenu, ktorá stimuluje falšovanie potravín. Nehľadiac na to, že európska potravinová legislatíva vyhlasuje, že na prvom mieste je zdravie spotrebiteľa, je v nej stále dosť trhlín, ktoré využívajú tí, čo chcú na nepoctivej výrobe a obchode s potravinami zbohatnúť.
Nepotrebujeme ilúzie, ale pravdu
Čoraz častejšie falšovanie potravín viedlo k vzniku organizácií, ktoré poľujú na nepoctivých výrobcov. Napríklad v Nemecku, kde sú spotrebitelia obzvlášť citliví na podvody, pomimo štátneho potravinového dozoru monitoruje nedostatky neštátna potravinová polícia Food Watch. Posvietila si na niektoré praktiky veľkých výrobcov. Nakrútila o tom aj fi lmové dokumenty.
V jednom z nich, ktorý odvysielala pred časom aj RTVS, padol mýtus o tzv. prírodných potravinách. Veľkí výrobcovia zareagovali na obavy spotrebiteľov z umelých konzervantov po svojom. Na mnohých výrobkoch sa objavili tzv. clean labels, čisté etikety, ktoré oznamovali, že daný výrobok neobsahuje éčka, zvýrazňovače chute a umelé farbivá.
Výrobcovia podľa Food Watch využili nové technológie na to, aby výrobkom pridali chute, ktoré vytvárajú ilúziu, že ide o produkt z babičkinej kuchyne. Tak napríklad bežne používaný glutaman sodný, klasický zvýrazňovač chute, proti ktorému je rad výhrad, dostal teraz v omáčkach nástupcu. Stal sa ním kvasnicový extrakt.
Food Watch tvrdí, že tento prípravok manipuluje s potravinou rovnako ako glutaman sodný. Keďže však podľa potravinovej legislatívy nepatrí medzi prísady, ale potravinové zložky, je vlastne všetko v poriadku…
Moderná priemyselná výroba potravín nie je jednoduchá. Treba pri nej dodržať prísne hygienické predpisy, výrobok musí byť kvalitný, chutný, mať obal, ktorý predáva… Možno si položiť otázku, či sme dnes schopní vyrobiť vôbec jedlá a nápoje také, ako ich robili naše staré a prastaré mamy?
Nerobme si ilúzie, že sa možno vrátiť naspäť k tomu spôsobu života, aký viedli predchádzajúce generácie. Určite sme však schopní vyrobiť zdravé suroviny aj ich spracovať na kvalitné potraviny. To, že nevidíme, ako sa pestujú rastliny, chovajú zvieratá a suroviny spracúvajú na hotové jedlo, nič nemení na práve poznať a vedieť, čo potraviny obsahujú, či sú jednoducho v poriadku. Nestačí nám virtuálna realita z reklám, ale žiadame skutočnú pravdu o jedle.
Najlepší kontrolóri sú spotrebitelia
Jednu z falošných predstáv rozbil nemecký Food Watch, keď analyzoval populárne vrecúškové balenie mäsa. Nie je v skutočnosti také, za aké sa vydáva. Každé mäso predáva jeho vzhľad, pri bravčovom mäse je to lákavá jasnočervená farba navodzujúca dojem čerstvosti. Ten sa podľa Food Watch darí dosahovať vďaka ochrannej kyslíkovej atmosfére. Mäso je tak navonok čerstvé aj po viacdňovom skladovaní. V skutočnosti mu to však neprospieva a po dlhom skladovaní býva zatuchnuté. Taký bol záver Food Watch.
Každý zo spotrebiteľov sa nepochybne stretol s rôznymi spôsobmi potravinových podvodov. Na jeseň k nim podľa profesora Jozefa Bíreša na Slovensku patrili zámeny pôvodu jabĺk. Jablková vojna, ktorú vyvolalo ruské embargo na ovocie z Európskej únie, viedla k tomu, že za slovenské sa označovali poľské či talianske jablká. Došlo to až tak ďaleko, že obsluha obchodov sa už ani neunúvala presýpať zahraničné jablká do slovenských prepraviek. Vývesky nad vystaveným ovocím však hovorili, že ide o slovenské ovocie…