Čo vedie výrobcov k falšovaniu potravín?
Snaha ušetriť a znížiť náklady na výrobu svojich výrobkov. Sú tri formy falšovania. Po prvé, výrobca sám cieľavedome falšuje výrobky, aby znížil ich cenu a ľahšie ich umiestnil na trhu. Po druhé, k falšovaniu dochádza aj v dôsledku silného tlaku obchodu nakúpiť potraviny od výrobcov za najnižšie ceny. Tí sa potom uchyľujú k znižovaniu nákladov na úkor hodnoty výrobku. A po tretie, k podvodom zvádza výrobcov aj silná ponuka rôznych prídavných látok alebo náhrad za najcennejšie a najdrahšie zložky výrobku. Nech už sú motívy akékoľvek, vždy ide o podvod a stratu čestnej tváre výrobcu, ale aj obchodu, ktorý ich predáva.
Potraviny nie sú obyčajný tovar, upevňujú alebo podlamujú ľudské zdravie. Prečo výrobcovia a obchodníci prekračujú červenú čiaru?
Pretože z potravín sa stal biznis. O úspechu potravinárov aj obchodníkov rozhoduje najvýhodnejšia, teda najnižšia ponuka. Aj preto sa falšuje čoraz viac potravín. V USA, ktoré sú svetovou potravinárskou veľmocou, v roku 2012 oproti predchádzajúcemu roku stúpol počet falšovaných potravín o 60 percent! Odhadnúť, koľko percent svetovej produkcie potravín je originálnych a koľko sfalšovaných, je veľmi zložité. Rastúci trend rôznych spôsobov falšovania potravín je však zrejmý.
Potravinové podvody sú staré ako ľudstvo. Čo sa falšovalo na samom začiatku?
Med, chlieb, víno či lieh. Podvody poznali už civilizácie pred antickými Grékmi a Rimanmi a postupne ich zdokonaľovali. Dnes im paradoxne napomáhajú moderné technológie. Objavujú sa napríklad pri výrobkoch, ktoré sa po zmiešaní dvoch a viac zložiek komplikovane analyzujú. V laboratóriách vybavených špičkovými prístrojmi však možno odhaliť aj tie najrafi novanejšie spôsoby falšovania potravín. Je to však veľmi drahé.
Ako vyzerá falšovanie v praxi? Všetci majú v živej pamäti zámenu hovädzieho mäsa za konské. Neohrozuje zámena jedného druhu mäsa iným, alebo žonglovanie s jednotlivými zložkami výrobku zdravie spotrebiteľov?
Kauza s koňacinou ukázala, že falšovanie nepozná hraníc. Zámena jedného druhu mäsa za mäso iného druhu nesie jednak hygienické a z neho vyplývajúce zdravotné riziko. To výrazne stúpa, ak ide nie o zámenu, ale o náhradu niektorej zložky potraviny. Určite nie je fér, ak syr obsahuje určitý podiel rastlinného tuku, ktorý sa pri tepelnej úprave roztopí a vytečie. Najnebezpečnejšie sú potraviny, do ktorých pridajú látky, spôsobujúce alergie. Ak výrobca v označení výrobku neuvedie, že obsahuje alergény, časť spotrebiteľov je vystavená zdravotnému riziku. Veľkou hrozbou – chemickou, mikrobiologickou či mykologickou sú zložky neznámeho pôvodu, ktoré neprešli žiadnou kontrolou.
Možno považovať za falšovanie aj to, keď sa zľahka pozmení názov výrobku a u spotrebiteľa sa navodzuje dojem, že si kupuje pôvodný výrobok, v skutočnosti však ide o produkt, ktorý má inú receptúru založenú na lacnejších zložkách – náhradkách?
Isteže, ide o ďalší druh zavádzania konzumentov. Spotrebitelia majú právo na úplné a presné informácie, na to, aby všetky zložky potraviny, ktoré obsahuje potravina, boli deklarované na etikete. Medzi podvody, ktoré unikajú pozornosti časti spotrebiteľov, patrí aj nedodržiavanie deklarovaného množstva – objemu alebo hmotnosti potraviny. Ľudí podvádzajú aj výrobky s rovnakým či podobne znejúcim názvom, ale rozdielnym obsahom cenných zložiek – napríklad mäsa, čo je evidentné pri šunkách, párkoch či salámach.
Spotrebiteľov uvádzajú do omylu aj obaly a ich rafi nované výtvarné riešenia navodzujúce pri jogurtoch či džúsoch dojem vysokého podielu ovocnej zložky. Je v poriadku tento zdanlivo nevinný útok na zmysly spotrebiteľa?
Pravdaže nie, veď ide o vytváranie ilúzie. Hra s vnemami ľudí je súčasťou marketingových stratégií. Prijať legislatívu v tomto smere však problém nerieši. Podstatné je, čo v skutočnosti potravina obsahuje, ako sa to dá reálne skontrolovať a ako sa má orientovať a správať spotrebiteľ. Pri nákupoch by mali byť ľudia obozretní a nekupovať naslepo. Vyznať sa v bohatej ponuke výrobkov pomáhajú rôzne spotrebiteľské testy, ktoré organizujú a publikujú médiá. Tie môžu pomôcť ľuďom aj tým, že budú zverejňovať výsledky kontrol štátneho potravinového dozoru. Dôležité však je vyvolať spoločenský tlak na výrobcov, ak sa niečoho naozaj boja, tak je to verejná diskreditácia.
Falšujú nielen výrobcovia, ale aj obchodníci či predajcovia na trhoviskách, ktorí dovozové ovocie či zeleninu vydávajú za slovenské. Sú dostatočnou ochranou spotrebiteľa len náhodné kontroly ŠVPS?
Falšovanie sa dá praktizovať všade tam, kde sú potraviny a ľudia. Otázka, či sú kontroly ŠVPS dostatočnou ochranou spotrebiteľa, nie je správne postavená. Ak si uvedomíme, koľko komodít sa ponúka v obchodnej sieti, počet obchodov a ľudí, ktorí v nich pracujú, je zrejmé, že inšpektori, akokoľvek by sa usilovali, nemôžu všetko a každý deň skontrolovať. Na to štát nemá ani dosť fi nancií. Žiada sa uplatniť aj iné formy kontroly, také, ktoré sú založené na stavovskej hrdosti a príslušnosti k nejakému zväzu, spolku, cechu. Ide o to, aby sami pekári, mäsiari, vinári a ďalší potravinári brali na zodpovednosť čierne ovce vo svojich radoch.