Gréci v reformnom pláne, o ktorom v utorok majú v Bruseli rokovať medzinárodní veritelia, uvádzajú, že inšpiráciou je im v tomto smere aj Slovensko. „Chceme zaviesť bločkovú lotériu, ktorá bude odmeňovať spotrebiteľov za to, že si pýtajú bločky, ako je to v Portugalsku, na Slovensku a Malte. Úzka spolupráca s finančnou správou v daných krajinách, ako aj s európskymi partnermi, urýchli proces zavádzania lotérie v našej krajine,“ píše sa v 26-stranovom dokumente, ktorý unikol do médií. Gréci chcú vďaka lotérii v tomto roku získať na daniach do štátnej kasy až 600 miliónov eur. Ďalších 590 miliónov eur v roku 2016.
Slovenský minister financií Peter Kažimír ešte na poslednom stretnutí ministrov financií eurozóny v Bruseli povedal, že v otázke boja s daňovými únikmi budeme Grécku nápomocní. Aj tlačový odbor rezortu financií neskôr pre Pravdu potvrdil, že Slovensko je pripravené poskytnúť „know-how“ gréckej strane, pokiaľ ide o zavádzanie bločkovej lotérie. Terajšia vláda lotériu spustila v krajine v septembri 2013. Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií však vypočítal, že potenciálny pozitívny vplyv bločkovej lotérie na ročný výnos dane z pridanej hodnoty bol za vlaňajšok 7 až 8 miliónov eur. Gréci sú preto v plánoch s bločkovou lotériou mimoriadne optimistickí.
„Spolu 26-stranový plán obsahuje plejádu opatrení, ktoré majú zvýšiť príjmy rozpočtu o šesť miliárd eur len v roku 2015 samotnom. Už toto číslo napovedá, že sa opäť hýrilo optimizmom, pretože grécky štátny rozpočet má naplánované výdavky zhruba na 56 miliárd eur. Väčšina bodov sa zameriava na zvýšenie efektívnosti výberu daní, od DPH cez živnostníkov až po bankové transakcie v zahraničí. E-shopy sa môžu tešiť na agentov provokatérov, ktorí budú robiť objednávky a následne skontrolujú obchodu dane. Plánujú tiež vytvoriť "databázu bohatstva“, zameranú primárne na reality. Nájdeme aj kurióznejšie opatrenia, napríklad zvýšenie cien vstupu do múzeí či 20-percentnú daň z televíznych reklám," hovorí analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Martin Vlachynský.
Grécka vláda takisto v týchto dňoch dopracováva zoznam Grékov, ktorí majú účty v zahraničí. Pozornosť pri nich zamerajú na kontrolu odvádzania daní. Vláda chce takisto preveriť účty tých, ktorí sú vedení v off-shore destináciách.
Grécke reformy počítajú aj so zvýšením najvyššej sadzby dane z príjmov na 45 percent, so zvýšením DPH za luxusný tovar, ako sú jachty či drahé autá. Zoznam ráta aj s tým, že Grécko v tomto roku privatizáciou získa 1,5 miliardy eur. Privatizácia zahŕňa aj dlhodobý prenájom 14 regionálnych letísk a predaj najväčšieho prístavu Pireus. Grécka vláda je však v privatizačných plánoch skeptická. Do privatizácie ju však nútia veritelia. „Sprivatizovať majetok v hodnote 22,3 miliardy eur do roku 2020 je absolútne nereálne. Plánovači pôvodne naplánovali výnosy z privatizácie na 50 miliárd eur do roku 2016. Záujem investorov o grécke aktíva je totiž minimálny. V prvých troch rokoch privatizácie sa predali aktíva za 2,6 miliardy eur,“ opisuje Vlachynský. Grécka ekonomika by podľa odhadov mala v tomto roku vzrásť o 1,4 percenta. Záchranný program pritom počíta s trojpercentným prebytkom.
Grékom dochádza čas
Ak v stredu medzinárodní veritelia (Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond, pozn. red.) neodklepnú reformný plán Grécka, krajina nebude mať 9. apríla na vyplatenie 450-miliónovej splátky Medzinárodnému menovému fondu (MMF). Bez externých peňazí krajine hrozí celkový bankrot už 20. apríla a následný odchod z eurozóny. Grécka vláda však tvrdí, že splátku MMF uhradí.
Ministri financií členských krajín menovej únie síce koncom februára súhlasili so štvormesačným predĺžením 240-miliardového gréckeho záchranného programu, výplatu zvyšných 7,2 miliardy eur, však pozastavili do vyhodnotenia reformných plánov novej gréckej vlády. Slovensko prispelo na pomoc Grécku vo forme záruk sumou 1,5 miliardy eur. Grécky minister vnútra Nikos Voutsis poznamenal, že ak Grécko do 9. apríla nezíska ďalšiu pomoc, najprv prídu na rad mzdy a dôchodky a až následne dohoda s veriteľmi. Grécka vláda však odmietla, že by toto stanovisko vyjadrovalo postoj vlády.
Tsipras bude aj rozdávať
Nový reformný plán Grécka obsahuje aj časť o tom, komu chce tamojšia vláda pridať. Nazvali to bojom proti humanitárnej kríze, ktorý však podľa gréckej vlády neohrozí rozpočet krajiny. Náklady na humanitárny balíček v novom návrhu zosekali. Výdavky naň predstavujú okolo 200 miliónov eur.
Grécka vláda trvá aj na tom, aby 150-tisíc nízkopríjmových domácností na pokraji chudoby malo elektrinu zadarmo. Vláda ich chce začať dotovať od júna tohto roka. Do konca roka vyjde tento príspevok štátnu kasu zhruba na 22 miliónov eur. Vláda im chce dotovať elektrickú spotrebu do limitu 300 kWh na mesiac.
Štát chce tiež vybudovať 30-tisíc nájomných bytov pre sociálne odkázané rodiny s malými deťmi a dotovať im nájomné každý mesiac počas deviatich mesiacov vo výške 150 eur. Vyčlení na to 40,5 milióna eur. Počíta sa aj so zriadením potravinovej banky pre chudobných. Grécka vláda chce dotovať jedlo pre 300-tisíc gréckych rodín na pokraji chudoby. Mesačne im bude ľavicová vláda posielať 100 eur. Z rozpočtu na tento účel pôjde približne 138 miliónov eur.
Dlhodobo nezamestnaní, teda tí Gréci, čo sú doma bez práce viac ako jeden rok, mali mať podľa pôvodných vládnych návrhov mestskú hromadnú dopravu zadarmo. V novom návrhu sa toto opatrenie už nespomína. Prilepšiť si mali o trinásty dôchodok aj penzisti, ktorí mesačne dostanú menej ako 700 eur. Týkať sa to malo viac ako 1,2 milióna gréckych dôchodcov.
S čím sa počíta, je takisto Citizen Smart Car, teda smart karta, ktorá bude slúžiť ako občiansky preukaz, zdravotná kartička a pre sociálne slabšie skupiny ľudí bude slúžiť na spomínané poskytovanie potravinovej pomoci. Vláda sa tak snaží ľudí odľahčiť od zbytočnej byrokracie a zabrániť tomu, aby ľudia platili potravinovými lístkami v supermarkete.