„Namiesto toho, aby vláda tlačila na také riešenie, kde budú zahojení veritelia na úkor Juraja Širokého, vláda prijala zákon, kde my všetci máme zaplatiť drobným živnostníkom a Juraj Široký si môže nechať svoj majetok,“ povedal Beblavý.
Vládny návrh, podľa ktorého by živnostníci prostredníctvom štátnej banky mali dostať 40 percent svojich pohľadávok a banka by ich potom vymáhala od spoločnosti Váhostav, považuje podpredseda Siete za neprijateľný. „Ani ja, ani premiér Fico neberie 40 percent platu. Ale vláda sa tvári, že má riešenie, ak živnostníkom ponúkne 40 percent,“ konštatoval Beblavý. Za ešte vážnejšie opozičný poslanec považuje, že dlhy nezaplatí Juraj Široký, ale poskladajú sa na ne všetci občania SR.
„Hĺbka každého vzťahu sa skúša v kríze. A hĺbka vzťahu tejto vlády a Juraja Širokého sa skúša v tejto kríze. Zatiaľ je to vzťah veľmi pevný, tak veľmi pevný, že vláda je ochotná prijímať zákony, ktoré pod nálepkou boja so schránkami za férové riešenie nárokov drobných živnostníkov vo Váhostave v skutočnosti pomáha a chráni Juraja Širokého a jeho obchodné záujmy,“ vysvetlil Beblavý.
Kažimír predstavil plán odkúpenia pohľadávok
Po schválení reštrukturalizačného plánu firmy Váhostav a návrhu novely Obchodného zákonníka chce ministerstvo financií navýšiť základné imanie Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Peniaze sa použijú na odkúpenie pohľadávok nezabezpečených veriteľov. Vyhlásil to v rozprave k návrhu novely Obchodného zákonníka šéf rezortu financií Peter Kažimír. „Na zvýšenie základného imania chceme použiť peniaze, ktoré sú zhromažďované na základe zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. Dnes ten stav v štátnych finančných aktívach je vyše pol miliardy eur,“ spresnil minister.
Slovenská záručná rozvojová banka je 100-percentná dcérska spoločnosť štátu a jej jediným akcionárom je rezort financií. Dôležitým faktom podľa Kažimíra je, že z pohľadu fungovania systému verejných financií je spomínaná banka mimo verejných financií. „Peniaze nazhromaždili banky a ďalej ich budú platiť, to znamená, ak im odoberieme z tohto objemu, musia ho doplatiť v reálnom čase, tak ako to stanovuje zákon,“ dodal Kažimír. Zároveň však podotkol, že to nepredstavuje dodatočný odvod.
„Len v čase sa platenie tohto odvodu predĺži. Nemôže to mať žiadny dopad na správanie bánk, pretože oni už v minulosti zareagovali na zavedenie tohto odvodu,“ vysvetlil. Nezabezpečení veritelia sa budú môcť formou inzerátu v celoštátnych médiách uchádzať o odpredaj pohľadávok. „Z uspokojenia budú vylúčení majitelia pohľadávok, ktorí majú charakter schránkových firiem,“ ubezpečil Kažimír.
Mikloš: Nie je to na úkor bánk ale občanov
„Je návrh, zlý návrh, hlúpy návrh, debilný návrh a návrh Smeru. Návrh Smeru je debilnejší od debilných a je zákerný. Štát zaplatí dlhy súkromnej firmy. To znamená, že daňoví poplatníci sa poskladajú pre živnostníkov, ale z prostriedkov štátu,“ reagoval poslanec Alojz Hlina.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Podľa poslankyne Lucie Žitňanskej (Most-Híd) tu máme vládu Roberta Fica bez mála desať rokov, pričom vláda za ten čas deväťkrát novelizovala zákon o konkurze a reštrukturalizácii. „To, že nám krachujú stavebné firmy a idú do reštrukturalizácie vieme zhruba dva roky. V tomto pléne padlo veľa návrhov noviel zákona o konkurze a reštrukturalizácii cielených práve na riešenie tejto situácie. Všetky boli zamietnuté,“ upozornila. Smer podľa Žitňanskej prichádza 15 dní pred schválením reštrukturalizačného plánu.
Navrhované riešenie z dielne rezortu financií podľa nezaradeného poslanca Ivana Mikloša nie je na úkor bánk ale občanov. „Štátne finančné aktíva sú súčasťou okruhu verejných financií. Keď sa zaviedol osobitný odvod bankových inštitúcií, tak to samozrejme zvýšilo príjem verejných financií, čiže je to súčasťou verejných financií,“ vysvetlil. Podľa Mikloša tváriť sa, že je to na úkor bánk, je jednoducho lož.
Pred parlamentom protestujú živnostníci
Poslanec Alojz Hlina priviedol pred parlament 50 živnostníkov, ktorým spoločnosť Váhostav nezaplatila faktúry za vykonanú prácu. K protestujúcim sa Hlina prihováral z lopaty bagra, ktorý ho vyzdvihol do výšky približne tri metre. Dôvodom zhromaždenia je nespokojnosť s tým, koľko majú dostať živnostníci zo svojich faktúr a že ich za Váhostav majú zaplatiť banky. Ani Hlina však neverí, že sa živnostníkom podarí získať plnú sumu. „Ja som idealista, ale v tomto nie,“ povedal. Myslí si však, že pri zvýšenom tlaku môžu živnostníci získať dve tretiny z fakturovanej sumy.
Ako povedal Hlina, Slovensko je zvláštna krajina, pretože premiér predstavil návrh, podľa ktorého dlhy súkromnej firmy má odkúpiť štátna banka a tá si ich má vymáhať z budúcich predpokladaných ziskov. „To je sen. Niečo tak absurdné som ešte nepočul,“ vyhlásil s tým, že sú zlé návrhy, blbé návrhy, debilné návrhy a návrhy Smeru. „Toto je absurdný návrh Smeru,“ povedal. Podľa Hlinu cieľom živnostníkov by malo byť dostať čo najviac peňazí, ale od Juraja Širokého a nie od štátnej banky. „Široký a Váhostav majú z čoho,“ dodal.
Foto: SITA, Robert Tappert
Za veriteľov Váhostavu prehovoril k zhromaždeniu Milan Blaho. „My veritelia to máme podstatne ťažšie ako Váhostav. Svoje protesty musíme riešiť nie v pracovnej dobe, ale na úkor pracovnej doby,“ uviedol. Zároveň zdôraznil, že každý deň mu nabiehajú úroky na úver, ktorý mu ukradol Váhostav. „Váhostav je Dlhostav,“ uviedol. Blaho je presvedčený, že živnostníci môžu dostať aj sto percent, ale nie od štátu, ale od Váhostavu.
Poslanci budú rokovať aj po 19.00 h
Právnu úpravu o reštrukturalizácii by poslanci mali prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Zároveň poslanci odsúhlasili, že rokovať budú aj po 19.00. Návrh, ktorý má upraviť reštrukturalizáciu podnikov a pomôcť veriteľom Váhostavu, sa už pred samotnou schôdzou nestretol s pochopením opozičných politických strán. Opatrenia vlády v súvislosti s kauzou Váhostav sú len 40-percentným riešením problému, vyhlásila SDKÚ. Reagovala tak na ustanovenie, ktoré by veriteľom zabezpečilo uspokojenie pohľadávok do výšky 40 percent. Navrhované riešenie zaplatí podľa SDKÚ živnostníkom len náklady, ktoré štátu odviedli na daniach a odvodoch.
Novela by mala nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia, niektoré ustanovenia od 1. júla tohto roku, resp. 1. januára 2016.