Pripomenul, že eurozóna sa v novembri 2012 zaviazala pomôcť Grécku s dlhom, ak Atény splnia svoju časť dohody.
„Svojej časti dohody sa budeme držať,“ povedal Dijsselbloem vo washingtonskom Petersonovom inštitúte. Eurozóna podľa šéfa Euroskupiny síce nie je ochotná odpustiť Grécku žiadnu z pôžičiek, ktoré mu od roku 2010 poskytla v rámci dvoch záchranných balíkov v celkovom objeme 240 miliárd eur, môže však uvažovať o predĺžení splatnosti istiny a o znížení úrokov.
Atény ale najprv musia uskutočniť dohodnuté reformy, zdôraznil šéf euroskupiny. K nim musí patrí aj reforma dôchodkového systému, ktorého súčasná podoba nie je podľa Dijsselbloema udržateľná.
Nová grécka vláda vedená radikálnou ľavicou po svojom januárovom nástupe odmietla pokračovať v úrpornej politike svojich predchodkýň a spochybnila aj dohodnuté reformy. Naopak, začala požadovať od veriteľov, aby s ňou začali rokovať o podstatnom zmiernení dlhovej záťaže.
Teraz však Atény už od februára rokujú s medzinárodnými veriteľmi o uvoľnení posledných 7,2 miliardy eur z druhého záchranného balíka, jeho podmienkou je ale predloženie programu reforiem. Grécko zatiaľ neprišlo s ničím, čo by veritelia považovali za prijateľné. Ak sa Grécko v blízkej dobe s veriteľmi nedohodne, zrejme už na budúci mesiac sa mu minú zdroje na úhradu splatných dlhov.