Podľa najnovšie publikovaných fotografií gréckeho ministra financií Janisa Varufakisa, na ktorých je zachytený, ako sa preváža po krajine na motorke v koženej bunde a so širokým úsmevom, je možné usúdiť, že Gréci si z toho nerobia ťažkú hlavu.
Grécka vláda sa podľa denníka Financial Times posledné týždne pripravuje na svoj odchod z eurozóny, pričom v prípade finančných ťažkostí sa chce obrátiť na Rusko. Britský denník The Guardian v tejto súvislosti vo svojom najnovšom komentári tvrdí, že radikálna ľavicová vláda len plní sľuby, ktoré dala voličom v januárových predčasných parlamentných voľbách.
„Je vidieť, že Gréci hrajú premyslenú šachovú partiu s úniou. Robia všetko pre to, aby nemuseli pokračovať v úsporných opatreniach,“ píše vo svojom komentári denník. Grécky premiér Alexis Tsipras sa ešte minulý týždeň stretol v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ten naznačil, že Grékov vymaže zo zoznamu krajín, pre ktoré platí zákaz dovozu potravín do Ruska. Moskva zaviedla embargo na dovoz západných potravín ešte vlani v lete ako reakciu na sankcie Západu. Tie uvalili európske krajiny voči Moskve pre ruskú anexiu Krymu a podporu separatistov na východe Ukrajiny.
Analytici špekulujú, že Rusi by mohli finančne pomôcť Grécku rovnako ako v rokoch 2011 a 2013 zadlženému Cypru. „Rusku ide o geopolitický vplyv. Do karát im hrá aj podmorský plynovod do Turecka ako alternatíva za plynovod South Stream, ktorý mal obchádzať Ukrajinu južnou cestou,“ tvrdí ekonóm Masarykovej univerzity v Brne Igor Kiss.
Svetové médiá sa však skôr prikláňajú k verzii, že ide len o ďalšie zastrašovanie únie zo strany Grécka. Bruselský komentátor Bruno Waterfield tvrdí, že zakaždým, keď sa Gréci blížia k ďalšej splátke svojho dlhu či k predloženiu reformných plánov krajiny, tamojšia vláda pár dní predtým odcestuje do Moskvy. Vo februári tak odcestoval grécky minister zahraničných vecí Nikos Kotzias za ruským rezortným kolegom Sergejom Lavrovom. Deň nato sa v Bruseli mali stretnúť ministri financií eurozóny, aby riešili otázku, čo ďalej s vysoko zadlženým Gréckom.
„Celkovo v Grécku panuje presvedčenie, že Rusi sú lepšia alternatíva ako Brusel. Podľa aktuálnych prieskumov až 63 percent bežných Grékov má pozitívny pohľad na Rusko, oproti 23 percentám ľudí, ktorí sa skôr prikláňajú na stranu EÚ,“ opisuje Waterfield.
Gréci vraj splatia všetko načas
Gréci podľa denníka Financial Times vraj neplánujú v máji a júni poslať splátku úveru, ktorý krajine poskytol Medzinárodný menový fond v prípade, že do konca apríla Grécko nedosiahne s veriteľmi (Európska komisia, Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond – pozn. red.) dohodu. Celkovo ide o sumu 2,5 miliardy eur. Hneď v prvý májový deň musí Grécko splatiť fondu 203 miliónov eur, a ďalších 770 miliónov o týždeň neskôr. V júni musia poslať Atény MMF ďalších 1,6 miliardy eur. Minulý týždeň už vyplatili MMF splátku vo výške 450 miliónov eur.
Podľa úradu vlády Alexisa Tsiprasa chce Grécko svoje dlhy splatiť načas a nepripravuje sa na žiadny bankrot. Úrad vlády zároveň začiatkom tohto týždňa informoval, že rokovania idú rýchlo smerom k obojstranne výhodnému riešeniu. Ministri financií eurozóny budú o Grécku rokovať 24. apríla v lotyšskej metropole Rige. Žiadna pracovná cesta gréckych vládnych predstaviteľov do Moskvy nateraz plánovaná nie je. Predstaviteľ gréckej vlády Alekos Flabouraris vyjadril „stopercentné“ presvedčenie, že zo stretnutia v Rige vzíde dohoda.
Grécko dostalo ešte v roku 2010 finančnú pomoc od medzinárodných veriteľov vo výške 240 miliárd eur. Na ich tlak museli po desaťročiach reformnej stagnácie urobiť poriadok v dôchodkoch, zvyšovali dane, znižovali stavy v štátnej správe, a tým, čo zostali, výrazne znížili platy. Platy však klesli aj tým, ktorí pracovali u súkromníkov. Životný štandard Grékov išiel za posledné roky výrazne dole. Ak chcú Gréci dostať z finančného balíka pomoci zvyšných 7,2 miliardy eur a neskončiť v bankrote, v uťahovaní opaskov musia pokračovať aj naďalej. To je podmienka Bruselu.
Odchod Grékov má výhody aj nevýhody
Európski politici veria, že sa s Grékmi na budúci týždeň dohodnú, ich odchod z eurozóny odmietajú. Eurozóna je pritom na grexit pripravená vďaka Európskemu stabilizačnému mechanizmu lepšie ako v roku 2012, keď táto alternatíva hrozila. Malo by to však politické riziko, pretože by sa vytvoril tlak na odchod ďalších zadlžených krajín.
V prípade bankrotu Grécka a jeho odchodu z eurozóny by čakal Atény návrat k drachme, jej následné prudké oslabenie a vyššia inflácia. Banky by sa na niekoľko dní po bankrote krajiny zatvorili a peniaze na všetkých účtoch prekonvertovali na drachmy. Znamenalo by to aj bankrot na záväzky nielen voči zahraničným finančným inštitúciám či medzinárodným veriteľom, ale aj voči firmám.
„Firmy by neboli schopné splácať svoje záväzky voči negréckym veriteľom. A to preto, že budú zarábať v drachmách a záväzky budú mať v eurách. Tieto záväzky budú musieť byť reštrukturalizované. O záväzkoch nehovorím len o obchodných, ale aj o finančných, ako sú úvery a dlhopisy,“ opisuje analytik X-Trade Brokers Kamil Boros.
Najväčším veriteľom Grécka je EFSF, teda euroval. Gréci z neho zatiaľ čerpali 142 miliárd eur. Pokiaľ by sa Grécko rozhodlo reštrukturalizovať tieto záväzky, tak by sa uplatnili garancie jednotlivých krajín v rámci EFSF. Členské krajiny by museli poslať do eurovalu hotovosť, z ktorej by sa vyplácali úroky. Slovensko vo forme garancií prispelo Grécku sumou takmer 1,5 miliardy eur. Hrubý dlh krajín eurozóny by sa síce nenavýšil, pretože európsky štatistický úrad Eurostat doň zahŕňa aj garancie eurovalu.
Pre Grécko by mal odchod z eurozóny podľa analytikov aj pozitíva. Atény by boli konkurencieschopnejšie. Slabšia mena by totiž zlepšila pozíciu domácich subjektov voči importérom a zvýšila by konkurencieschopnosť exportérov na zahraničných trhoch. „Niekoľko týždňov či mesiacov po vystúpení z eurozóny by bol v Grécku chaos, s odstupom času by sa však dostavil efekt slabšej meny a začala by rásť zamestnanosť a aj ekonomika,“ doplnil Boros.