„Cieľom je informovať ich o aktuálnej situácii v spoločnosti a rovnako diskutovať aj o návrhoch, o ktorých má v týchto dňoch rokovať parlament,“ informoval v pondelok hovorca Váhostavu Tomáš Halán.
Moravčík ešte v nedeľu vyhlásil, že v prípade predĺženia reštrukturalizácie sa Váhostav môže dostať do konkurzu. Firma so súčasným obratovým kapitálom, ktorý má k dispozícii, podľa riaditeľa nie je schopná plniť svoje zmluvné vzťahy. „V prípade, že by sme predĺžili reštrukturalizačný proces, bude to pre firmu likvidačné,“ zareagoval Moravčík na zámer vlády prerušiť reštrukturalizáciu Váhostavu.
Ak by sa nepodarilo udržať počet zamestnancov a banky by počas prerušenia procesu odpisovania dlhov zastavili financovanie spoločnosti, Moravčík chce navrhnúť predstavenstvu, aby požiadalo súd o vyhlásenie konkurzu. V prípade, že Váhostav napokon skončí v konkurze, môže byť ohrozené dokončenie výstavby troch diaľničných úsekov v tomto roku a 1 500 zamestnancov.
Vláda plánuje zmeniť podmienky výberu správcov, ktorých by už nemali navrhovať firmy v reštrukturalizácii, a zároveň chce posilniť práva nezabezpečených veriteľov vo veriteľských výboroch. Vláda plánuje tieto zmeny prijať predtým, ako sa uskutoční schôdza veriteľov Váhostavu, ktorá má rozhodnúť o reštrukturalizačnom pláne spoločnosti 30. apríla.
Z celkových pohľadávok, ktoré si nepodmienení nepodriadení nezabezpečení veritelia prihlásili do reštrukturalizácie Váhostavu, je podľa spoločnosti 51,4 mil. eur z obchodného styku. „Väčšina z nich vznikla pri výstavbe dvoch diaľničných stavieb – D1 Dubná Skala – Turany a D1 Jánovce – Jablonov, I. úsek,“ uviedol Halán.
Váhostav chce z dlhu voči svojim nezabezpečeným dodávateľom vo výške 104,7 mil. eur zaplatiť iba 15,7 mil. eur, teda 15 % za päť rokov. Spoločnosť má všetkým veriteľom, vrátane bánk, splatiť spolu takmer 44 mil. eur, teda 32,30 % zo záväzkov 136 mil. eur, pričom bankám by mala pohľadávky zaplatiť v plnej výške.
Vláda po nátlaku opozície a médií navrhla zmeny v uspokojovaní veriteľov. Veritelia by po novom mali nárok na zaplatenie zvyšného objemu svojich pohľadávok do výšky 100 % aj po skončení reštrukturalizácie firiem. A to z ich budúcich ziskov alebo iných príjmov, čo však môže trvať roky. Druhou a rýchlejšou možnosťou bude, že štátna Slovenská záručná a rozvojová banka by mala odkupovať pohľadávky veriteľov za 50 % (pôvodne 40 %) ich hodnoty predbežne do konca tohto roka. Parlament bude v utorok pokračovať v mimoriadnom zasadnutí o návrhu na skrátené legislatívne konanie o novele Obchodného zákonníka a zmenách v súvisiacich ďalších jedenástich zákonoch, napríklad v zákone o konkurze a reštrukturalizácii.