Krátko pred kvitnutím repky rozložili včelári úle na okrajoch polí, čo nahráva zlodejom včiel. Nejde o sporadické krádeže jedného či dvoch úľov, ale kradne sa vo veľkom, a to najmä na juhozápadnom Slovensku od Záhoria až po Levice.
Jednou z posledných obetí zlodejov sa tento týždeň stala včelárka Eva Candráková z Dolných Lefantoviec neďaleko Nitry. Odniesli jej 12 zo 40 úľov.
„Prišla som o najproduktívnejšie včelie rodiny. Celú zimu som sa starala o dobré prezimovanie včiel. Opravila som úle, ponatierala ich a teraz na prahu znášky mi zostali len oči pre plač,“ neskrývala žiaľ dolnolefantovská včelárka.
Eva Candráková utrpela škodu dva razy. Prišla o úle a včely v hodnote okolo tritisíc eur a zhruba toľko môže predstavovať aj očakávaná tržba za med, ktorý by jej boli naznášali včely. Včelárka býva na okraji dediny.
Úle má rozložené v záhrade, ale teraz s nimi podišla na kraj neďalekého repkového poľa. A to sa jej stalo osudným. Zlodeji prišli autom priamo k úľom. Dostali sa k nim priamo cez pole, využijúc tzv. koľajové riadky v repkovom poraste. Tie zámerne robia poľnohospodári, aby sa im ľahšie prihnojovali olejniny aj obilniny. Teraz poslúžili zlodejom ako dobrá prístupová cesta priamo k včelám.
Eva Candráková začala včeláriť pred pätnástimi rokmi. Dlhé roky pracovala ako agronómka v poľnohospodárskom družstve, neskôr začala prednášať rastlinnú výrobu na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. O včely sa starala a stará s láskou. Je to najužitočnejší hmyz, ktorého prínos sa nemeria iba medom, ale aj garanciou dobrých úrod. Včely však učia najmä trpezlivosti a pre ľudí sú vzorom dobre fungujúceho spoločenstva.
„Neviem sa z krádeže spamätať, pretože včelári sú napospol dobrí, spravodliví ľudia. Nazdávam sa, že ide o organizovanú krádež na objednávku. Tesne predo mnou vykradli včelára v Horných Lefantovciach a o včely prišli aj ďalší včelári v okolí. Pri Leviciach sa pokúšali odtiahnuť celý včelársky voz,“ premýšľa Eva Candráková nahlas nad tým, čo sa prihodilo jej a ďalším včelárom.
„Zbierame informácie od našich členov a posunieme ich prezidentovi Policajného zboru SR,“ povedal predseda Slovenského zväzu včelárov Ľudovít Gál.
Ak na Slovensku šarapatí organizovaný gang vykrádajúci včelárov, treba ho čo najskôr rozbiť. Stará včelárska skúsenosť vraví, že včelár má istú len prácu okolo včiel, ale nie výsledok. O tom vždy rozhodovalo počasie. Teraz neistotu zvýšili zlodeji.
Včelári sa chcú proti nim brániť inštalovaním fotopascí. Nie je to však lacný strážca. Stojí najmenej 200 až 250 eur. Chce si ju kúpiť aj Eva Candráková. Včelársky zväz môže svojim členom na tohto praktického pomocníka prispieť 40–percentnou dotáciou. Pravda, vecí, ktoré treba pri zveľaďovaní včelstiev podporiť, je viac ako dotácií vo včelárskom fonde. Aj preto by bolo dobré rýchlo pochytať zlodejov včiel.
Úle miznú aj v Česku
Včely sa nekradnú len na Slovensku, ale aj v susednej Českej republike. Za krádežami môžu byť veľké straty na včelstvách, čo by mohol byť dôsledok dvoch teplých zím. Tá posledná síce podľa Tatiany Čermákovej, riaditeľky Výskumného ústavu včelárskeho v Liptovskom Hrádku, nepriniesla slovenským včelárom toľko škôd ako minuloročná, ale ako vraví predseda Slovenského zväzu včelárov Ľudovít Gál, po včelstvách je väčší dopyt, ako je reálna ponuka. Niektorí včelári sa domnievajú, že krádeže včelstiev si objednávajú priekupníci, ktorí ich posúvajú do susedných krajín. Ešte väčší nedostatok včelstiev ako Slovensko pociťuje Poľsko a v Maďarsku je o včely tiež záujem. Maďari patria k najväčším producentom agátového medu v Európe, vlani mali slabú znášku práve tak ako na agátovom južnom Slovensku, takže každé včelstvo je dnes dobré. V západnej Európe, kde v posledných rokoch masovo hynú včelstvá, je dopyt po kvalitnom mede. A tak sa niektorí ziskuchtivci zrejme uchyľujú ku krádežiam včelstiev.