Požiadavka ilustruje, pod akým extrémnym tlakom sa nachádza vláda premiéra Alexisa Tsiprasa, ktorej medzinárodní veritelia odmietajú uvoľniť ďalšiu finančnú pomoc. Peniaze Grécko potrebuje najmä na uhradenie záväzkov voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF).
Požiadavka sa nevzťahuje na penzijné fondy a niektoré štátne firmy. Predstaviteľ gréckeho ministerstva financií pre agentúru Reuters minulý týždeň uviedol, že Atény potrebujú z verejného sektora stiahnuť všetku voľnú hotovosť v celkovom objeme 2 mld. eur, aby mohli koncom mesiaca vyplatiť dôchodky a mzdy verejných zamestnancov. Ministerstvo správu oficiálne poprelo. Grécko musí budúci mesiac splatiť MMF takmer 1 mld. eur. Atény tvrdia, že chcú dodržať záväzky voči veriteľom, niektorí vládni predstavitelia však uviedli, že prednosť bude mať výplata miezd a dôchodkov.
Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od EÚ a MMF Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme 240 mld. eur. Poslednú splátku 7,2 mld. eur z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády. Peniaze Grécko potrebuje na odvrátenie platobnej neschopnosti. O Grécku budú rokovať ministri financií členských štátov eurozóny 24. apríla na stretnutí v lotyšskej metropole Riga. Ak sa Grécko s veriteľmi nedohodne, krajine hrozí platobná neschopnosť.