Štát si požičiava za záporný úrok

Niekoľko miliónov eur by štát mal tento rok ušetriť na lacnejších štátnych pôžičkách. Táto situácia nahráva plánom vlády priniesť pred voľbami ďalší sociálny balíček. V štátnom rozpočte by na to mali byť voľné zdroje.

21.04.2015 14:00
debata

Vláda totiž počítala s tým, že si bude požičiavať podstatne drahšie, ako to v skutočnosti je. V pondelok si štát pri dlhopisoch so splatnosťou menej ako dva roky požičal 54 miliónov eur za priemerný úrok 0,0019 percenta ročne a niektorí investori sa dokonca uspokojili aj so záporným úrokom –0,02 percenta. V štátnom rozpočte naplánovanom na tento rok sa pritom napríklad pri ročných pôžičkách počítalo s úrokmi 0,23 percenta.

V druhej aukcii štátnych bondov splatných v januári 2027 zasa Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity predala cenné papiere za 155,2 mil. eur. Celkovo si tak štát v pondelok na trhu požičal 209,2 mil. eur. Celkový dopyt v druhej aukcii dosiahol 232,2 mil. eur, z čoho až 170 mil. eur bol dopyt zahraničných investorov. Priemerný úrok požadovaný investormi bol 0,4822 percenta ročne. Agentúra napokon podľa agentúry SITA akceptovala ponuky pri priemernej sadzbe 0,4643 percenta. Na ilustráciu, naplánované úroky v štátnom rozpočte sú pri 15-ročných pôžičkách na úrovni 2,78 percenta roč­ne.

Nové úroky však celkovým úročením výrazne pohnú v prípade, že politika lacných peňazí v Európe bude pokračovať. „Rozhodujúca časť štátneho dlhu – viac ako 90,8 percenta – má zafixované úročenie na niekoľko rokov dopredu. Zmena úrokových sadzieb na finančnom trhu sa v úrokových nákladoch na štátny dlh preto prejaví len postupne,“ píše sa v slovenskom štátnom rozpočte.

Lacné peniaze sú dôsledkom toho, že Európska centrálna banka (ECB) sa vo veľkom rozhodla tlačiť peniaze. Celkovo by sa tak na trh malo dostať vyše 1,1 bilióna nových eur, ktoré majú v eurozóne podporiť hospodársky rast a zastaviť pokles cien. Prípadná deflácia totiž ohrozuje výrobcov. Krokom centrálnej banky sa však peniaze výrazne zlacnili a niektorí investori využívajú každú príležitosť na umiestnenie hotovosti. Kritici kroku ECB hovoria, že nasledovať bude inflácia a znehodnotenie úspor, čo sa však zatiaľ nedeje. Naopak, pôžičky sa stali dostupnejšie a aj na Slovensku si na kúpu bytu možno požičať aj za úrok pod dve percentá.

To, že investori sú ochotní Slovensku požičiavať lacnejšie, je aj odrazom lepšieho hospodárenie štátu. Deficit verejných financií klesol pod tri percentá a dole má ísť postupne aj dlh. Vláda už informovala, že na nižších úrokoch oproti plánu aj oproti pôžičkám z minulosti len v minulom roku štát ušetril viac ako 100 miliónov eur. "Náš dlh je najlacnejší v histórií. V praxi to znamená, že v minulom roku sme ušetrili viac ako 100 miliónov eur a s podobnou sumou počítame aj v tomto roku,“ povedal pred niekoľkými týždňami premiér Robert Fico.

Deficit štátneho rozpočtu na tento rok je naplánovaný na úrovni 2,8 miliardy eur a splatný štátny dlh má dosiahnuť 2,9 miliardy eur. Spolu tak štát potrebuje tento rok prefinancovať 5,7 miliardy eur. Hrubý dlh verejnej správy má tento rok dosiahnuť 42,4 miliardy eur, teda 54,4 percenta výkonu ekonomiky.

debata chyba
Viac na túto tému: #ARDAL #dlhopis